Foto: Unsplash

Hodiny v práci klesajú, dni zostávajú

Debata o skrátení pracovného týždňa teraz opäť ožíva a opäť to nejde hladko. Mnohé krajiny idú cestou skracovania pracovného času. V západnej Európe je priemer 37 pracovných hodín v týždni, v Dánsku menej ako 34. No na razantnú zmenu, pokiaľ ide o počet pracovných dní v týždni, nebola dlho ani vôľa a ani odvaha.

K zlomu prišlo až počas pandémie koronavírusu. Medzi zamestnancami prudko vzrástla úroveň stresu a vyhorenia. Nie div, mnohí sa na jednej strane snažili udržať krok so svojou prácou a na druhej strane sa museli vyrovnať so zvýšenými nárokmi domáceho života. Zamestnávatelia však získali dôkazy doslova z prvej ruky, že ich zamestnanci pracujú, aj keď sa ich pracovné návyky a prostredie zmenia.

Mimovládky aj odbory

O zmenu sa už roky snaží organizácia 4 day week. Vyzýva štáty a vlády, aby neváhali a prikročili ku skráteniu pracovného týždňa. Jej myšlienka je jednoduchá – zamestnanci by pracovali štyri dni v týždni, pričom by dostávali rovnakú mzdu a získavali rovnaké benefity pri rovnakom pracovnom zaťažení.

Nápad sa začína skloňovať stále viac aj najmä pre stále prítomnejšiu umelú inteligenciu, ktorá môže prebrať množstvo povinností najmä v nepopulárnych pracovných činnostiach. O tom, že 4-dňový pracovný týždeň sa skloňuje stále viac, svedčí aj vyhľadávač Google. Ak doň zadáte toto heslo, vyroja sa stovky článkov a analýz. Medzi nimi je aj prehľad portálu Euronews, ktorý mapuje pokusy a experimenty niektorých štátov s týmto typom pracovného týždňa.   

Belgicko

Vlani vo februári získali belgickí zamestnanci právo odrobiť si celý pracovný týždeň za štyri dni, namiesto zvyčajných piatich, bez straty mzdy. Návrh zákona nadobudol platnosť 21. novembra 2022 a umožnil zamestnancom rozhodnúť sa, či budú pracovať štyri alebo päť dní v týždni.

Belgický premiér Alexander de Croo dúfa, že zmena prispeje k tomu, aby sa notoricky nepružný belgický trh práce stal flexibilnejším a ľuďom uľahčil skĺbiť rodinný život s kariérou.

Veľká Británia

Mnohé spoločnosti v Spojenom kráľovstve už spustili šesťmesačnú skúšobnú lehotu štvordňového pracovného týždňa. Teraz plánujú zmeniť kratší pracovný týždeň na trvalý, tento experiment totiž označili za „mimoriadne úspešný“.

Do programu, ktorý zastrešujú výskumníci z Cambridgeskej a Oxfordskej univerzity a Boston College, spolu s neziskovými organizáciami 4 Day Week Global, 4 Day Week UK Campaign a think tank Autonómia, sa prihlásilo až 61 britských spoločností a viac ako 3 300 zamestnancov.

Veľká väčšina, približne 92 % ​​z nich, sa rozhodla zachovať štvordňovú týždennú politiku aj po skúšobnej lehote, pričom pilotný projekt ocenili ako „veľký prelom“. Od zamestnancov očakáva, že budú nasledovať „model 100 : 80 : 100“ – 100 % mzdy počas 80 % času výmenou za záväzok udržiavať 100-percentnú produktivitu.

Španielsko

Táto krajina v decembri minulého roku spustila pilotný projekt, ktorý má pomôcť malým a stredným podnikom skrátiť pracovný týždeň aspoň o pol dňa bez zníženia platov. Spoločnosti, ktoré sa prihlásia, môžu získať pomoc z vládneho fondu vo výške 10 miliónov eur. V programe však musia zostať aspoň dva roky.

Nemecko

Najsilnejšia európska ekonomika je domovom jedného z najkratších pracovných týždňov v Európe. Nemci trávia v práci priemerne 34,2 hodiny. Odbory však požadujú ďalšie skrátenie pracovného času. Podľa prieskumu Forsa by až 71 % obyvateľov krajiny chcelo mať možnosť pracovať iba štyri dni v týždni.

Japonsko

V Japonsku to nie sú odbory, ale, naopak, väčšie spoločnosti, ktoré sa púšťajú do zmeny pracovného týždňa. Reagujú tak na výzvu vlády, aby aj ony prispeli k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Krajinu totiž sužuje vysoká miera samovrážd v dôsledku prepracovanosti.

Nový Zéland

Na Novom Zélande so štvordňovým pracovným týždňom s plnou mzdou začal experimentovať gigant produkujúci spotrebný tovar – Unilever. Na ročnej skúšobnej prevádzke sa zúčastňuje 81 zamestnancov. „Naším cieľom je merať výkon na základe výstupu, nie času. Veríme, že doterajšie spôsoby práce sú zastarané a dnes už nevyhovujú účelu,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Nick Bangs.

Slovensko

Na Slovensku sa o štvordňovom pracovnom týždni tiež diskutuje. Medzi tými spoločnosťami, ktoré sa podujali tento krok premietnuť do reality, je slovenská pobočka audítorskej firmy Mazars. Ide o pilotný projekt, ktorý vyhodnotia na jeseň tohto roka.  

Šéf spoločnosti Mickaël Compagnon pre Finreport vysvetľuje, že zásadnú úlohu pri tomto rozhodnutí zohralo očakávané ušetrenie času v kombinácii s lepšou organizáciou práce, nižšia fluktuácia zamestnancov a perspektívne do budúcnosti aj zapojenie nových technológií.

„Voľný čas v piatok môže prispieť k väčšej starostlivosti o rodinu, získaniu času na štúdium a na nové poznatky, pomoc mimovládnym organizáciám, na strávenie času s priateľmi, ale aj k väčšej kreativite a sústredenosti pri realizácii projektov pre našich klientov,“ hovorí riaditeľ spoločnosti.

Štvordňový pracovný týždeň sa už dva roky využíva aj v NN poisťovni. Založený je na dobrovoľnej báze, keď si zamestnanec sám môže vybrať, či bude pracovať v štvordňovom, alebo päťdňovom pracovnom režime. Drvivá väčšina zamestnancov je s týmto režimom spokojná, stúpa záujem o prácu v tejto poisťovni a fluktuácia zamestnancov klesá.

Rusko

Presne s opačnou iniciatívou v súčasnosti vyrukovalo Rusko, ktoré chce zaviesť šesťdňový pracovný týždeň, aby vyrovnalo ekonomické straty, ktoré jej hospodárstvu spôsobujú sankcie zo strany Západu.