Foto: Shutterstock

Absolventi stredných a vysokých škôl

V prvom rade je potrebné rozlíšiť skupinu absolventov stredných a vysokých škôl. Rozdiely sú najmä v termínoch, kedy sa týmto skupinám končí štatút študenta. Kým absolvent strednej školy prichádza o štatút študenta 31. augusta, u absolventa vysokej školy je to už v deň úspešnej záverečnej skúšky, respektíve štátnic. To znamená, že stredoškolákom vznikajú  povinnosti voči úradom po 31. auguste, pričom vysokoškoláci strácajú postavenie študenta najčastejšie už pred začiatkom letných prázdnin. 

Absolventovi strednej školy, ktorý si zatiaľ prácu nenašiel, stačí podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7. septembra daného kalendárneho roku, pričom do 31. augusta sa považuje aj za nezaopatrené dieťa. Rodičovi za toto obdobie preto ešte patrí prídavok na dieťa.

Nie je však vylúčený ani skorší termín evidencie. „Absolvent strednej školy si žiadosť o evidenciu na úrade práce môže podať aj skôr, bezprostredne po vykonaní maturitnej skúšky, ak o to má záujem. Aj v takomto prípade rodičovi patrí prídavok na dieťa najdlhšie do konca školského roka (do 31. augusta), v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,“ tvrdí Marianna Šebová z tlačového oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Registrácia na úrade práce sa oplatí

Evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do siedmich dní od ukončenia štatútu študenta je výhodná, ak si absolvent prácu ešte nenašiel a nechce si povinné zdravotné poistenie hradiť z vlastného vrecka.

„Tu je potrebné zdôrazniť, že na Slovensku nikto nemá povinnosť zahlásiť sa na úrade práce. Je to však veľmi výhodná možnosť. Ľudia, ktorí sa tu zaevidujú, majú od štátu hradenú zdravotnú poisťovňu,“ potvrdzuje PR manažérka pracovného portálu Profesia Nikola Richterová.

Ak sa absolventi zaevidujú v spomínanom 7-dňovom časovom rozmedzí, ich evidencia sa začne od prvého dňa po tom, čo už oficiálne nie sú študentmi, respektíve odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. „Ak sa však človek príde zaevidovať napríklad na 8. deň po ukončení statusu študenta, v tomto prípade bude človek zaevidovaný až od 8. dňa a za predošlé dni si bude musieť zaplatiť zdravotné poistenie sám,“ dodáva N. Richterová.

Kto si musí hradiť sám zdravotné poistenie?  

V prípade, ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie vo vlastnej réžii, respektíve doplatiť si alikvotnú časť.

„Aj v prípade, ak absolvent prvého stupňa vysokoškolského štúdia nenastúpi na druhý stupeň a nezaeviduje sa ako uchádzač o zamestnanie, bude si musieť doplatiť zdravotné poistenie za obdobie od vykonania štátnej skúšky prvého stupňa vysokoškolského štúdia,“ dodáva M. Šebová.

Postup registrácie je jednoduchý

Evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nie je nič zložité. Stačí si len priniesť potrebné dokumenty na zaevidovanie sa a prísť na príslušný úrad práce podľa svojho trvalého pobytu.

„Absolventi pri evidovaní sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzači o zamestnanie budú potrebovať občiansky preukaz a doklad o najvyššom ukončenom dosiahnutom vzdelaní,“ hovorí M. Šebová.

N. Richterová zároveň dodáva, že potrebný je aj doklad o ukončení štúdia zo študijného oddelenia a v prípade tých, ktorí už pracovali, doklad o ukončení pracovného pomeru.

Vďaka evidencii na úrade práce sa registrovaný už nemusí hlásiť v Sociálnej poisťovni, ani nemusí kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu, keďže úrad práce bude o zmene obe poisťovne informovať.

Neskôr ich čakajú ďalšie povinnosti

Evidovaní na úrade práce by však nemali zabúdať na to, že ich čaká následná komunikácia s prideleným pracovníkom alebo pracovníčkou z úradu, s ktorým si dohodnú termín najbližšieho stretnutia, čo sa opakuje dovtedy, kým si nezamestnaný nenájde prácu. Absolventi nie sú žiadnou výnimkou a majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní evidovaní uchádzači o zamestnanie.

„Ignorovanie dohodnutých termínov môže priniesť výmaz z evidencie, čo napokon spôsobí, že si človek musí zdravotné poistenie hradiť sám, keďže jeho hradenie je na Slovensku povinné. Samozrejme, ak sa stane, že človek sa na dohodnutý termín nemôže dostaviť, lebo ochorel, alebo má na to iný vážny dôvod, je dôležité, aby o tom informoval daného pracovníka, s ktorým si dohodne iný dátum a čas,“ pripomína PR manažérka pracovného portálu.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

V prípade, že sa bývalý študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní zo zákona za neho zamestnávateľ od prvého dňa zamestnania.

„Zamestnávateľ za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia), a zároveň zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,“ uvádza hovorca ústredia Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Ak začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a stane sa samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO), musí si plniť povinnosti ako každá iná SZČO. „Ak predtým nikdy nijakú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, po prvý raz mu vzniknú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať. Samozrejme, v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti,“ dodáva M. Kontúr.

Absolvent štúdia zároveň nemá nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni v prípade, ak sa hneď po ukončení štúdia nezamestná, a ani v prípade, ak sa rozhodne odísť do zahraničia (či už na ďalšie štúdium, za prácou alebo z iných dôvodov).