Foto: Shutterstock

Vplyv vojny na trh s obilninami

V mierových časoch Ukrajina – označovaná ako svetová obilnica – vyváža približne tri štvrtiny obilnín, ktoré vyprodukuje. Podľa údajov Európskej komisie približne 90 % tohto exportu putuje po mori z ukrajinských čiernomorských prístavov, najmä z Odesy, Čornomorska a Pivdennyinu. Tie boli od polovice februára 2022 zablokované najskôr ruskými vojenskými cvičeniami, a potom mínami, ktoré sem umiestnila Ukrajina, aby zabránila možnej ruskej invázii po mori. Následne spustili blokádu ruské vojenské lode.

Táto situácia priniesla na svetové trhy s obilninami veľkú neistotu. Cena obilia v prvých dňoch vojny vyletela nahor o takmer 60 %. Z pôvodnej ceny 7 dolárov za bušel (anglická jednotka hmotnosti, 1 bušel = 27,216 kg) sa zvýšila na viac ako 12 dolárov, pričom počas posledných mesiacov oscilovali ceny obilia okolo úrovne 10 dolárov za bušel.

Vojna a jej vplyv na vývoz ukrajinských obilnín má veľké dôsledky, najmä v regiónoch Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré sú od neho vo veľkej miere závislé. Ak by prerušenie ukrajinskej poľnohospodárskej výroby a zablokovanie vývozu pokračovalo, táto situácia by mohla uvrhnúť viac ako 50 miliónov ľudí do hladomoru alebo podmienok podobných hladomoru, varovala minulý mesiac Organizácia spojených národov (OSN).

Čo všetko pestuje Ukrajina

V roku 2021 Ukrajina vyviezla približne 48 miliónov ton obilnín (pšenica, kukurica a jačmeň) a 5,4 milióna ton slnečnicového oleja. Ak by sme sa na to pozreli v percentách, podiel Ukrajiny na globálnom exporte predstavuje 9 % v prípade pšenice, 10 % pri jačmeni a 16 % pri kukurici. Pri slnečnicovom oleji patrí Ukrajine svetové prvenstvo, pretože je zodpovedná za viac ako 46 % svetového exportu.  

Blokáda viedla k prudkému zníženiu vývozu, na čo Ukrajinci reagovali hľadaním alternatív. Námornú dopravu vymenili za železnicu do rumunských prístavov pri Čiernom mori. Druhou trasou putovali obilniny cez Poľsko do prístavov Baltského mora. Napriek tomuto úsiliu dosahoval vývoz v priemere len 1,5 až 2 milióny ton mesačne, čo je asi jedna tretina „predvojnovej“ úrovne.

V dôsledku nízkeho exportu má dnes Ukrajina vo svojich sýpkach približne 26 miliónov ton prebytočných obilnín z minuloročnej úrody. To spôsobuje veľký tlak na dostupnú skladovaciu kapacitu mimo konfliktných oblastí, ktorá sa odhaduje na približne 30 miliónov ton.

Toto leto sa očakáva úroda pšenice vo výške 19,5 milióna ton a na jeseň sa predpokladá zber ďalších 38,2 milióna ton kŕmnych obilnín. Ukrajina preto už dávno začala naznačovať, že jej skladovacia kapacita bude vyčerpaná už koncom leta, ešte pred jesenným zberom. Nedostatok kapacít si vynúti používanie vakov na dočasné uskladnenie, uchovávanie nezozbieraných plodín na poliach a iné metódy, ktoré však môžu spôsobiť aj veľké straty na kvalite obilnín.

Najväčšie ohniská hladu

Na súčasný nedostatok ukrajinských obilnín doplácajú hlavne africké štáty a región Blízkeho východu. Podľa údajov Africkej rozvojovej banky Ukrajina a Rusko zvyčajne dovážajú viac ako 40 % africkej pšenice. Vojna však viedla k nedostatku a v súčasnosti v Afrike chýba viac ako 30 miliónov ton obilnín.

Nedostatok prispel k 40-percentnému nárastu cien potravín na celom africkom kontinente. „V Nigérii sa zvýšili ceny základných potravín, ako sú cestoviny a chlieb, až o 50 %. V Sýrii, ďalšom veľkom dovozcovi ukrajinskej pšenice, sa cena chleba taktiež zdvojnásobila. Podobne je na tom Jemen, ktorý bežne dováža z Ukrajiny viac ako milión ton pšenice ročne, a kvôli výpadku tu ceny múky vzrástli o 42 % a chlieb zdražel o 25 %,“ uvádza OSN.

Podľa Svetového potravinového programu (WFP) sa celosvetový hlad masívne zvýšil zo 135 miliónov ľudí s akútnou potravinovou neistotou v roku 2019 na 345 miliónov v roku 2022. „Sem patrí aj 50 miliónov ľudí v 45 krajinách, ktorým klope na dvere hladomor,“ povedal výkonný riaditeľ WFP David Beasley.

Dnešná kríza je oveľa horšia ako predchádzajúce prudké nárasty cien potravín v rokoch 2007 až 2008 a 2010 až 2012, ktoré podnietili nepokoje po celom svete vrátane revolúcií na Blízkom východe. Problémom však nie je len situácia na Ukrajine, ale aj nepriaznivé počasie a zlá úroda v tomto regióne.

Odborníci na potravinovú bezpečnosť varujú pred obrovským geopolitickým rizikom, ak sa neprijmú zásadné opatrenia. „Tento rok sme už boli svedkami politickej destabilizácie na Srí Lanke, v Mali, Čade, Burkine Faso, nepokojoch a protestoch kvôli cenám potravín v Keni, Peru, Pakistane, Indonézii... to sú len prvotné náznaky, veci sa ešte môžu zhoršiť,“ uviedol ďalej D. Beasley.

Svetielko nádeje v podobe dohody

Výrazné uvoľnenie situácie priniesla dohoda, ktorú Ukrajina a Rusko podpísali v Istanbule 22. júla 2022. Tá umožní po mesiacoch ruskej blokády obnovenie vývozu obilia a iných poľnohospodárskych produktov z vybraných ukrajinských čiernomorských prístavov. Dohoda, ktorú sprostredkovali Turecko a Organizácia spojených národov, priniesla celosvetovú úľavu. Ceny obilia na dohodu zareagovali výrazným poklesom a vrátili sa na úroveň pred inváziou.

„Dnes svieti na Čiernom mori maják,“ povedal po podpise dohody šéf OSN António Guterres. „Maják nádeje – maják možností – maják úľavy – vo svete, ktorý to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým.“ Guterres poďakoval tureckému prezidentovi Erdoganovi a jeho vláde za uľahčenie rozhovorov, ktoré viedli k dohode. Pochválil tiež ruských a ukrajinských predstaviteľov za to, že odložili svoje rozdiely v spoločných záujmoch ľudstva.

Čo bude ďalej

Prvá loď s menom Razoni, plaviaca sa pod vlajkou Sierry Leone, prekonala ruskú blokádu 1. augusta 2022. Bola naložená 26-tisíc tonami ukrajinskej kukurice, pričom jej cieľovou destináciou bol Jemen. Ako ďalšia nasledovala loď prenajatá Organizáciou spojených národov vezúca 23-tisíc ton pšenice do Etiópie. Ukrajinské ministerstvo infraštruktúry uviedlo, že od podpísania dohody opustilo Ukrajinu 17 lodí na prepravu obilia so 475-tisíc tonami poľnohospodárskych produktov.

Problematickým však naďalej zostáva dlhodobejší horizont. Ak by dohoda vydržala a Ukrajina by bola schopná obnoviť predvojnový objem dodávok, ani to nemusí znamenať okamžité odstránenie hrozby hladu pre viaceré štáty.

„Ak budú ukrajinské obilniny chýbať kvôli nízkej produkcii a ťažkostiam pri exporte, a počasie a neúroda dosiahne podobné úrovne, aké vidíme teraz, povedie to k väčšej potravinovej neistote aj v budúcom roku, hlavne v štátoch, ako Libanon, Pakistan, Egypt a Maroko,“ tvrdí analytik plodín pre EarthDaily Analytics Mickael Attia.