4 dôvody, prečo ropa padla najnižšie za 4 roky

Foto: Shutterstock

Ropa zrkadlí stav svetovej ekonomiky

Aj keď si mnohí pod pojmom ropa predstavia palivo do áut či lietadiel, nie je tomu celkom tak. V skutočnosti táto komodita predstavuje základný pilier modernej ekonomiky, ovplyvňujúci všetko od výroby plastov cez farmaceutický priemysel až po poľnohospodárstvo. Cena ropy  v posledných týždňoch prudko klesá. Futures kontrakty sa v nedávnom období obchodovali pod hranicou 60 dolárov za barel, čo sme naposledy mohli sledovať vo februári 2021, teda v období, keď svet zápasil s pandémiou COVID-19. Ak porovnáme súčasnú cenu s januárovým maximom, hovoríme o 28 % prepade. Čo tlačí cenu ropy tak prudko nadol?

Primárnym katalyzátorom súčasného prepadu cien ropy je ekonomická neistota, ktorej dominuje obchodná vojna medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami – Spojenými štátmi a Čínou. Vďaka nej sa americká ekonomika v prvom štvrťroku 2025 ocitla v záporných číslach, po prvý raz za tri roky. Tento vývoj vytvára kaskádový efekt na globálnu ekonomiku, ktorá tak čelí rastúcemu tlaku. Analytici z najväčších investičných domov sveta preto očakávajú nižší globálny hospodársky rast. Organizácia OECD, ktorá združuje 38 prevažne rozvinutých demokratických krajín sveta vrátane Slovenska, očakáva, že globálny hospodársky rast v tomto roku dosiahne 3,1 % a v roku 2026 sa zníži na 3 %. Pre porovnanie v roku 2024 rast svetového hospodárstva bol na úrovni 3,2 %.

Neistota ohľadom ekonomických vyhliadok získala ďalšie potvrdenie priamo od Jeroma Powella, predsedu Fedu, najvplyvnejšej centrálnej banky sveta. Ten v stredu na zasadnutí americkej centrálnej banky už tretíkrát za sebou ponechal úrokové sadzby nezmenené pričom upozornil, že tarifná politika administratívy Donalda Trumpa môže skomplikovať stabilizáciu cenovej hladiny. Pre lepšie pochopenie kontextu cien ropy a hospodárskeho rastu. Ropa je v podstate krvným obehom ekonomiky, čím viac sa vyrába, cestuje a nakupuje, tým viac ropy svet potrebuje.

Tento symbiotický vzťah medzi ekonomickou aktivitou a dopytom po rope vysvetľuje súčasný pokles. V jednoduchosti, keď ekonomika rastie, zvyšuje sa dopyt po rope a jej cena stúpa. Naopak, počas ekonomického ochladzovania alebo pri hrozbe recesie, čo je scenár, ktorý sa za Atlantikom skloňuje čoraz viac, firmy a ľudia míňajú menej. To prirodzene znižuje dopyt po rope a tlačí jej cenu nadol. Cena ropy je teda akýmsi barometrom svetovej ekonomiky. Súčasne však predstavuje kľúčový faktor ovplyvňujúci infláciu, náklady na dopravu a logistiku a v konečnom dôsledku aj kúpyschopnosť spotrebiteľov.

Rozkol v OPEC+: Viac ropy, menej jednoty

Okrem toho ropný kartel OPEC a jeho spojenci (tzv. OPEC+) nedávno oznámili ďalší krok smerom k uvoľňovaniu predchádzajúcich ťažobných obmedzení. Už v júni plánujú zvýšiť dennú produkciu ropy o 411 000 barelov, čo predstavuje pokračovanie postupného rušenia kvót, ktoré si sami stanovili v snahe udržať ceny na vyšších úrovniach. Keďže ropy bude viac, jej cena klesá. Vývoj tiež naznačuje, že nejde o jednorazové rozhodnutie. Podľa analytikov z Goldman Sachs možno v priebehu júla očakávať ďalšiu fázu zvyšovania produkcie zo strany OPEC+, čo by mohlo ďalej prehĺbiť súčasný cenový pokles.

Ako v Goldman Sachs tak aj v Barclays preto znížili prognózu cien ropy Brent pre roky 2025 a 2026 o 5 dolárov, pričom aktuálne očakávajú priemernú cenu na úrovni 75 dolárov za barel. Skupina OPEC+ sa v súčasnosti podieľa na približne 40 % svetovej ponuky ropy. V roku 2023 sa rozhodla znížiť produkciu o 2,2 milióna barelov denne, s cieľom vyhnať ceny nahor. Tento krok bol sprevádzaný systémom ťažobných kvót, ktoré mali jednotlivé krajiny dodržiavať. Realita však ukázala, že nie všetky krajiny ich dodržiavali a preto nakoniec došlo k zvyšovaniu produkcie. Pre zaujímavosť, najväčší hriešnici, ktorí prekračovali stanovené kvóty boli Kazachstan a Irak.

Už pred posledným zasadnutím OPEC+ analytici zo spoločnosti Clearview Energy Partners predpovedali, že Saudská Arábia - ako neoficiálny líder tejto aliancie, by mohla skupinu dotlačiť k zvýšeniu produkcie, aby vyvinula tlak práve na tieto dve krajiny. Ako dnes vieme, predikcie sa naplnili. Dôsledky tohto rozhodnutia sa však naplno prejavia práve v krajinách, ktoré sú na príjmoch z ropy najzávislejšie. V prípade Iraku je závislosť na rope až alarmujúca, 80 % štátnych príjmov pochádza práve z predaja ropy. Práve preto krajina vo veľkom obchádzala kvóty. Lenže v súčasnosti ceny klesajú tak výrazne, že krajina bude nútená odkladať výplaty vo verejnom sektore, čo nevyhnutne vyvolá nespokojnosť obyvateľstva.

Koniec koncov aj samotný prezident Trump verejne požiadal OPEC+, aby zvýšil produkciu s cieľom znížiť ceny. Jeho motivácia je čisto politická, obáva sa totiž zrýchľovania  inflácie v Spojených štátoch, čo je mimochodom téma, ktorou opakovane útočil na svojho rivala Joea Bidena. Nižšie ceny ropy totiž znamenajú lacnejší benzín, čo si môžete preložiť aj ako viac peňazí v peňaženkách amerických vodičov. Keďže je cena paliva lacnejšia, cena tovarov je o to nižšia. Analytici zo spoločnosti Pantheon Macroeconomics odhadujú, že vďaka poklesu cien ropy sú spotrebiteľské ceny v USA približne o 0,3 % nižšie, než by boli za inak rovnakých podmienok. Trump tak ukazuje, že to má dobre premyslené, alebo…

„Drill, baby, drill“

Pokles cien ropy nie je otázkou posledných týždňov, začal sa už pred niekoľkými mesiacmi. Jedným z hlavných dôvodov prepadu cien bol aj pro-ťažobný postoj staronového prezidenta USA. Jeho výrok „Drill, baby, drill“ sa stal virálnym. Trump sa staval proti environmentálnym obmedzeniam a tvrdil, že bránia americkým firmám v raste. Tento slogan sa tak stal akýmsi symbolom odporu voči klimatickým politikám, ako je napríklad Parížska dohoda.

Masívna ťažba fosílnych palív by podľa neho znamenala nové pracovné miesta, investície a rast ekonomiky, najmä v ropných štátoch ako Texas, Severná Dakota či Oklahoma. Kde teda nastal problém? Hoci sú Spojené štáty najväčším producentom ropy na svete, americké ropné firmy nie sú súčasťou rokovaní OPEC+. Bohužiaľ pre ne sú však rozhodnutiami tejto skupiny do veľkej miery ovplyvňované. Zisk ropných spoločností, nielen tých amerických, sa totiž odvíja od cien tejto komodity. Keď je cena ropy vysoká, firmy zaznamenávajú veľké zisky a naopak. Ropní giganti ExxonMobil či Chevron už pociťujú dôsledky nižších cien ropy. V prvom štvrťroku hlásia prepady ziskov o 6 %, respektíve o 36 %.

Kombinácia ciel a zvyšovania produkcie zo strany OPEC+ totiž stlačila ceny ropy natoľko, že brzdí práve americkú produkciu. Pred niekoľkými dňami producent Diamondback oznámil investorom, že ťažba v USA pravdepodobne už dosiahla vrchol a v tomto štvrťroku začne klesať. S týmto naratívom súhlasia aj analytici a viacerí generálni riaditelia ďalších ropných firiem v USA. To je však v priamom rozpore s víziou prezidenta Trumpa o expanzii amerického ropného priemyslu. Keďže však v súčasnosti cena ropy klesla na najnižšie úrovne za štyri roky, neprinieslo to ani nové pracovné miesta, ani nové investície. Krátkodobo však môže pokles americkej produkcie čiastočne vyvážiť nadmernú ponuku OPEC+ a stabilizovať ceny, veľký pohyb smerom nahor však nikto nečaká. 

V Číne hľadaj problém

Ďalší faktor poklesu cien ropy by sme našli v Číne, ktorá je najväčším dovozcom ropy na svete. Výrobná aktivita v Pekingu klesla na najnižšiu úroveň za posledných 16 mesiacov. No problémy sa datujú už oveľa skôr. Po prudkom oživení po pandémii, keď HDP vzrástol o 8,1 %, nasledoval výrazný útlm v roku 2022, spôsobený prísnymi lockdownmi. Odvtedy sa rast síce stabilizoval, no len na úrovniach okolo 5 %, ktoré sú nižšie ako predpandemické štandardy. A čo čakať v nasledujúcich rokoch? Opäť si pomôžeme číslami z OECD, ktorá prognózuje, že rast čínskej ekonomiky v tomto roku ochladne na 4,8 % a v roku 2026 až na 4,4 %. Za týmto spomalením stojí viacero faktorov: pretrvávajúca realitná kríza, nízka spotrebiteľská dôvera, starnutie populácie a pokles súkromných investícií.

Developerské firmy ako Evergrande či Country Garden sa stali akýmsi symbolom prepadu celého sektora, ktorý ešte donedávna tvoril 25 % HDP. Okrem toho spotreba benzínu stagnuje, keďže elektromobily už tvoria takmer polovicu nových predajov. Útlm stavebníctva a priemyslu tak znižuje dopyt po rope. Aj napriek tvrdeniam environmentalistov, že spotreba ropy musí klesnúť, ak chce svet dosiahnuť klimatické ciele, dopyt po rope by mal aj tento rok rásť a to aj napriek obchodnej vojne. Otázkou však zostáva, o koľko. Podľa analytikov spoločnosti Rystad Energy sa bude dopyt odvíjať od toho, ako dlho potrvá obchodná vojna medzi Washingtonom a Pekingom.  Ak by trvala do konca tohto roka, podľa nich by sa očakávaný rast čínskeho dopytu po rope mohol znížiť na polovicu. Priznávajú však aj to, že súčasná situácia okolo Trumpových taríf je tak výnimočná, že porovnávať súčasný rok s predchádzajúcim „stráca zmysel.“