3. kolo (ne)konsolidácie na slovenský spôsob

Na konsolidácii sa zhodnú už asi všetci, no štýl, akým sa realizuje, vyvoláva vlnu nevôle nielen v opozičných laviciach. S opatreniami nesúhlasí aj mnoho odborníkov, odborárov, šéfov automobiliek či priemyselného sektora. Prapôvodný plán bol znížiť deficit zo 4,8 % HDP na 4,1 % HDP. Aký schodok verejných financií máme dnes a ako rýchlo sa blížime k stanovenému cieľu? Moje meno je Patrik Lahuta a v spolupráci s portálom FinReport.sk si odpovieme na tieto otázky a pozrieme sa dnes na to, ako podľa odborníkov Slovensko konsoliduje a či sa naozaj vyhneme gréckemu scenáru, alebo či mu naopak nejdeme naproti.

Už dnes sa hovorí o tom, že slovenské spoločnosti strácajú konkurencieschopnosť. Ako poukázal generálny riaditeľ Duslo Šaľa, z hľadiska ceny práce je Slovensko treťou najdrahšou krajinou v Európe, dokonca sme predbehli aj Nemecko, čo je mimochodom tretia najväčšia ekonomika na svete po Číne a USA. Zástupcovia biznisu a najväčších zamestnávateľov na margo konsolidačných balíčkov hovoria, že s nimi nikto nehovorí. To je celkom zarážajúce, keďže práve zamestnávatelia sú z veľkej časti jadrom ekonomiky. Práve im po novom prischne aj dlhšie obdobie, počas ktorého vyplácajú svojim zamestnancom náhradu mzdy počas PN. 

V súčasnosti, keď ste zamestnanec a ocitnete sa na PN, prvých 10 dní Vám náhradu mzdy platí zamestnávateľ a potom štát. Po novom to bude až 14 dní. Minister argumentoval, že takto to majú aj v Českej republike a zamestnávatelia na Slovensku vyplácajú náhradu mzdy na PN najkratšie spomedzi krajín V4. Odborníci tvrdia, že firmy si budú musieť pripraviť väčší finančný vankúš, inak povedané vytvoriť väčšie rezervy na takéto neplánované výdavky, namiesto toho, aby ich použili napríklad na expanziu.

Okrem toho sa zamestnancom zdvihne zdravotný odvod o 1 %, to síce nie je priamy náklad pre zamestnávateľov, no tí budú tlačení zamestnancami, aby toto percento požadovali vo forme zvýšenia platu, keďže ich zaujíma jediné – koľko im firma pošle v čistom na účet. Rastúce náklady na prácu totiž môžu zásadne pribrzdiť príchod nových investorov. Už dnes vidíme, že Slovensko v rámci konkurenčného boja v Európe ťahá za kratší koniec.

Bratislavský Volkswagen prišiel o výrobu elektrického modelu s názvom ID.1, trnavskému Stellantisu ušla možnosť vyrábať čínsky Leapmotor a z Belgicka namiesto nás odštartuje výroba Volva EX30. Združenie s názvom Klub 500, ktoré zastupuje najväčšie priemyselné podniky na Slovensku s viac ako 500 zamestnancami, upozorňuje, že takáto konsolidácia síce môže krátkodobo zvýšiť príjmy do štátnej kasy, no v dlhšom horizonte oslabí ekonomiku, ohrozí pracovné miesta a ešte viac zníži konkurencieschopnosť Slovenska.

Podľa klubu by štát mohol podporiť investície formou európskych fondov, Modernizačného plánu, environmentálneho fondu či plánu obnovy. No zdá sa, že vláda nepočúva a tak mnohí dvíhajú prst, či nás nečaká zvýšená miera nezamestnanosti, ktorá by ešte viac uškrtila spotrebu. Štát má však na toto riešenie. V prípade, že stratíte zamestnanie, dávka v nezamestnanosti sa zníži. Od 4. do 6. mesiaca o 10 %. Cieľom je, aby ste si čo najskôr našli prácu.

Pozrime sa, čo čaká chrbticu slovenskej ekonomiky a skupinu takmer 370-tisíc živnostníkov. Úprimne, tí sa počas prvých dvoch kôl konsolidácie nemuseli strachovať, no to už neplatí. Po prvé, čakajú ich vyššie zdravotné odvody, respektíve vyššia sadzba z doterajších 15 % na 16 %, čo v prepočte znamená, že minimálne zdravotné odvody počas roka 2026 budú 122 EUR. Začínajúcim živnostníkom sa tiež skrátia tzv. daňové prázdniny. Ešte prednedávnom začínajúci SZČO nemuseli platiť odvody po dobu jedného roka, aby naštartovali svoje podnikanie. Vláda SR to však skrátila na pol roka.

Minimálne odvody do Sociálnej poisťovne sa majú zvýšiť o 20 %. Jednoducho, ak platíte minimálne odvody, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 237 EUR, od januára to bude 303 EUR. Suma sumárum, za celý budúci rok zaplatí živnostník na odvodoch o takmer 1000 EUR viac ako v tomto roku. Minister financií chce totiž živnostníkov chrániť pred malými budúcimi dôchodkami. Šľachetné. O tom, ako je na tom dôchodkový systém na Slovensku, si vypočujte naše staršie podcasty a spravte si názor sami. Vo finále to však znamená, že namiesto toho, aby štát motivoval a podporoval ľudí podnikať, robí pravý opak.

Ak zarábate nadpriemerne, v prvom rade Vám chceme pogratulovať. Avšak, zmeny sa dotknú aj zdaňovania fyzických osôb. U najlepšie zarábajúcich sa sadzba zvýši z pôvodných 19 percent a môže sa vyšplhať až na 35 %. Toto vyzerá z populistického hľadiska super, no v skutočnosti je to problém. Prečo? Pretože šikovní a vzdelaní ľudia, ktorí by mali mať vyššie platy, tak z nich uvidia menej peňazí. Firmy ich preto budú musieť zaplatiť ešte viac, aby im to vykompenzovali.

To zvyšuje náklady, znižuje konkurencieschopnosť a zároveň hrozí, že takíto ľudia radšej odídu pracovať do zahraničia, kde dostanú viac „na ruku“. Úsporným opatreniam sa nevyhli ani potraviny, konkrétne v úprave DPH. A to také, ktoré majú zvýšený obsah cukru či soli. Zo súčasných 19 % na 23 % DPH. Táto daň sa má vzťahovať na sladkosti, cukrovinky, zmrzlinu, džemy, sladké nealkoholické nápoje, energetické nápoje, slané pochutiny, čipsy či tyčinky. Takže ak sa už dlhšie odhodlávate žiť zdravšie, štát Vám dal dostatočnú motiváciu začať.

Aby sme však boli fér, štát, oproti predchádzajúcim kolám konsolidácie, plánuje šetriť aj na strane výdavkov. Malo by ísť o šetrenie ministerstiev či rôznych úradov, čo by malo pomôcť odľahčiť štátnu kasu o 1,14 miliardy EUR. Verejnú správu teda, podľa ministra financií, čaká obdobie, keď sa výrazne obmedzí napríklad nakupovanie nových vozidiel či vybavenie, ktoré nie je potrebné nevyhnutne vymeniť. Taktiež má prísť akt, ktorý nepoteší zamestnancov štátnej správy.

Ministerstvo hovorí o nulovej valorizácii platov zamestnancov štátu či samospráv. V jednoduchosti povedané, platy sa zvyšovať nebudú. Toto opatrenie by sa malo týkať úradníkov na ministerstvách, im podriadených úradov, samospráv a tiež policajtov, hasičov, vojakov či zamestnancov finančnej správy. Vydýchnuť si, aspoň zatiaľ, môžu učitelia, pedagógovia či lekári a zdravotné sestry. Na to už samozrejme reagoval predseda Odborového zväzu polície, ktorý ministrovi pripomenul, že akosi pozabudol na dohodu medzi odborármi, zamestnávateľmi a vládou o valorizácii platov o 5 %.

Podľa neho sú bezpečnostné zbory na Slovensku už dnes v kritickom stave. Polícia aj Hasičský a záchranný zbor sa dlhodobo trápia s vážnym nedostatkom ľudí. Jeho pekný a dlhý status veľmi zjednodušíme. Polícia aj hasiči sú na Slovensku v ťažkej situácii. Je ich málo, chýbajú ľudia aj plán, ako zbory posilniť. Preto trvá dlhšie, kým prídu k zásahu, obce a mestá sú menej chránené a hrozí, že štát v budúcnosti nebude vedieť dostatočne ochrániť životy, zdravie ani majetok občanov.

Okrem toho, že sa platy nemajú zvyšovať, malo by vo verejnej správe dôjsť aj k prepúšťaniu či nevyplácaniu časti mzdy. Toto opatrenie by sa malo dotknúť primárne úradníkov. Avšak, doteraz nebolo zverejnené, koľko má šetriť ktoré ministerstvo. Zatiaľ vieme len toľko, že 13. dôchodky sa rušiť nebudú. Podľa slov ministra sa v rokoch 2026 až 2028 13. dôchodky zmrazia. Ja Vám to poviem jednoduchšie, nebudú sa zvyšovať, iba ostanú na úrovni z roku 2025. A ešte jedna vec, 17. novembra si nič neplánujte. Na sviatok výročia Nežnej revolúcie sa bude po novom chodiť do práce. Budúci rok sa zrušia ďalšie dva sviatky.

Konsolidovať sa musí, no toto kolo konsolidácie je už, ako sme spomínali, tretie. Nazrime teda, čo priniesli prvé dve kolá. Prvý balík obsahoval 18 opatrení a ten ďalší 17. Ak to teda spočítame, už pred tretím kolom konsolidácie bolo prijatých 35 opatrení. Vláda si sľubovala, že prinesú 4,7 miliardy EUR, čo má ďaleko od reality. Problém je v tom, že v prvých dvoch kolách sa až 96 % z tejto sumy malo vybrať na príjmovej strane – teda cez dane, odvody a rôzne poplatky.

Len minimum sa šetrilo na strane výdavkov štátu. Ekonomické teórie však hovoria, že dlhodobo úspešná konsolidácia stojí najmä na znižovaní výdavkov, nie na zvyšovaní daní. Výsledok? Deficit je stále na úrovni 5,2 %, čo je približne rovnaká úroveň ako v roku 2023. Povieme to narovinu, zatiaľ sme prijali desiatky konsolidačných opatrení, no neskonsolidovali sme v podstate nič.

Slovami RRZ, vláda sa pri konsolidácii príliš spolieha na zvyšovanie daní, čo brzdí hospodársky rast a v konečnom dôsledku neguje efekt samotných úsporných opatrení. Spôsobov, ako zmenšiť rozdiel medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami, teda deficit či schodok, je viac. Buď tak, ako to vo vláde robia teraz, alebo spôsobom, že z dlhov vyrastiete. Teda rast ekonomiky bude väčší, výdavky štátu zostanú rovnaké a to zníži deficit aj dlh v pomere k HDP. Súčasné opatrenia dusia ekonomiku vyššími daňovo-odvodovými zaťaženiami, ktoré sa premietnu do cien a ohrozujú zamestnanosť. Výsledkom môže byť stagnujúci rast, rastúca inflácia aj nezamestnanosť – čo je kombinácia známa ako stagflácia, ku ktorej Slovensko, bohužiaľ, reálne smeruje.