Výdavky za odpad: Vieme, ktoré krajské mestá ich majú najvyššie, a prečo je skládkovanie najdrahšou alternatívou

Foto: Unsplash

Štvrtinu odpadu produkujú krajské mestá

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,4 milióna ton komunálneho odpadu. Najväčšími producentmi smetí sú pritom krajské mestá, ktoré sa vyznačujú nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl.

Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Každá samospráva ročne musí zabezpečiť zber, zvoz a spracovanie desiatok tisíc ton smetí, čo ju pochopiteľne stojí nemalé finančné prostriedky. Náklady miest na odpadové hospodárstvo závisia od množstva vyprodukovaného odpadu, od miery triedenia, ale aj od toho, či sa nerecyklovateľný odpad zneškodní na skládkach, alebo energeticky zhodnotí v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Miera triedenia sa v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí od 29 do 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú iba Bratislava a Košice (a čiastočne aj Prešov), kde odpad končí v ZEVO. V porovnaní so skládkovaním ide o ekologickejší spôsob nakladania s odpadmi, keďže jeho výsledkom je vyrobené teplo a elektrina. Len v Košiciach sa vďaka teplu vyrobenému z odpadu vykuruje približne 2 400 domácností a produkuje elektrina pre takmer 20-tisíc domácností.

Likvidácia odpadu je najdrahšia v Trnave a Nitre

Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách Slovenska v roku 2020 predstavovala 53,20 eura v prepočte na jedného obyvateľa. Spomedzi krajských miest vykázalo najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo mesto Trnava a to 63,60 eura na osobu. Nasledovala Nitra, ktorej úroveň ukazovateľa dosiahla 59,40 eura na obyvateľa.

Hlavné mesto Bratislava vlani evidovalo výdavky na odpad na úrovni 56,80 eura na osobu. Krajské mestá na východe krajiny – Košice a Prešov sa s 54,00 a 52,40 eura na hlavu najviac priblížili k priemeru. Banská Bystrica vykázala 51,50 eura na hlavu a najnižšie náklady evidovali v samosprávach Trenčín a Žilina, v ktorých výdavky na odpadové hospodárstvo dosiahli hodnoty 43,40 a 44,20 eura v prepočte na jedného obyvateľa.

Skládkovanie zdražie, ZEVO prinesie zlacnenie

V posledných rokoch bolo zvyšovanie nákladov na odpadové hospodárstvo ovplyvňované najmä vyššími poplatkami pre Envirofond (v závislosti od miery triedenia) a taktiež zavádzaním triedeného zberu kuchynského biologického odpadu.

Poradie krajských miest sa však v najbližších dvoch rokoch výrazne zmení. Kľúčovým bude ukladanie komunálneho odpadu na skládky, ktoré opäť zdražie. Náklady v mestách, v ktorých dominuje skládkovanie, sa stanú v prepočte na obyvateľa najvyššími. Naopak, mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v ZEVO, budú patriť k najlacnejším. 

Hlavným dôvodom je zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku a z toho plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať. Od roku 2023 má dôjsť k zosúladeniu slovenského zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov.

Odhadujeme, že táto povinná úprava zvýši náklady miest na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 40 až 50 eur za tonu upravovaného odpadu, alebo o približne 20 eur na jedného obyvateľa. To znamená, že mestá, ktoré dnes skládkujú s výdavkami 45 až 65 eur na obyvateľa, môžu nákladovo narásť až na úroveň 65 až 85 eur na hlavu. Na druhej strane mestá, ako Bratislava, Košice či Prešov, ktoré odpad zhodnocujú v ZEVO, túto povinnú úpravu nebudú musieť zavádzať a finančne znášať, teda ostanú na rovnakej alebo podobnej úrovni ako dnes a stanú sa najlacnejšími v nákladoch na obyvateľa.

Skládkovanie bude stále drahšie

Ďalšie zvyšovanie nákladov za skládkovanie, ktoré dnes nie je možné presnejšie špecifikovať, bude spojené s nárastom cien v dôsledku postupného znižovania kapacít skládok. Ciele Európskej únie totiž jednotlivým krajinám prikazujú znížiť skládkovanie do roku 2035 maximálne na 10 % z celkového množstva komunálneho odpadu. V roku 2020 Slovensko skládkovalo ešte stále 48 % komunálneho odpadu. Plánovaný pokles počtu skládok okrem iného spôsobí, že mestám a obciam narastú náklady spojené s prepravou odpadu, keďže „odpadárske vozidlá“ budú musieť pri odvoze na skládku prekonávať dlhšie vzdialenosti.

V prípade energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO je situácia odlišná. Pretože do tejto formy nakladania s odpadom legislatíva nezasahuje, celkovú úroveň nákladov na energetické zhodnocovanie očakávame porovnateľnú ako v súčasnosti. Ak teda bolo doteraz skládkovanie z pohľadu finančných nákladov na Slovensku dlhodobo najlacnejšou možnosťou nakladania s odpadom, už počas najbližších necelých dvoch rokov to tak nebude.