Udržateľnosť, alebo hospodársky rast? Európska únia predstavila strategický plán pre energetiku a priemysel

Foto: Shutterstock

Zníženie účtov za energie, vyššia konkurencieschopnosť Európy aj schopnosť reagovať na energetické krízy. To všetko by mali upraviť nové iniciatívy Clean Industrial Deal (CID) a Akčný plán pre dostupné energie, ktoré predstavila Európska komisia na začiatku tohto roka. Ich implementácia podľa Európskej komisie zníži administratívnu aj regulačnú záťaž pre firmy a tiež postupne odstráni prekážky v ceste za jednotným úniovým trhom. Cieľom plánu je ušetriť Európanom v tomto roku 45 miliárd eur, do roku 2040 by to potom malo byť 260 miliárd ročne.

Rozhodujúci faktor? Balans medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom

Napriek ambicióznym cieľom majú tieto európske plány niekoľko zásadných medzier. Jednou z nich je podľa odborníkov napätie medzi klimatickými ambíciami a konkurencieschopnosťou. Dekarbonizácia priemyslu totiž prináša vyššie náklady, čo môže viesť k presunu výroby mimo Európskej únie a ďalšiemu oslabeniu priemyslu na území starého kontinentu. „Plán takisto nepočíta s tým, že európske štáty budú musieť v nasledujúcich rokoch významne navýšiť svoje rozpočty na obranu, čo môže obmedziť verejné financovanie dekarbonizačných opatrení,“ popisuje Radek Mikulášek, vedúci oddelenia energetických projektov spoločnosti Enbra.

Podľa aktuálnych dát čelí európsky priemysel v súčasnosti až trojnásobne vyšším nákladom na energie než jeho konkurencia v USA alebo Číne. Európske plány aj preto sľubujú zrýchlenú elektrifikáciu priemyslu, posilnenie dlhodobých zmlúv na nákup elektriny alebo zníženie daní pre podniky, ktoré sa zaviažu k investíciám do dekarbonizácie svojho podnikania. To však vzbudzuje mnoho otázok. „Aj keď Clean Industrial Deal počíta s finančnými prostriedkami v hodnote 100 miliárd eur na ekologicky šetrnú výrobu, stále nie je jasné, odkiaľ budú tieto prostriedky pochádzať alebo ako budú alokované medzi jednotlivé členské štáty,“ vysvetľuje Mikulášek. Jeho realizácia tak bude závisieť od budúceho prijatia konkrétnych opatrení, čo môže vytvoriť neistotu pre priemyselné podniky.

Európskej stratégii chýba presah do praxe

Kritici v súvislosti s obidvomi dokumentmi vyčítajú Európskej komisii najmä absenciu akýchkoľvek praktických opatrení a tiež pokračovanie snahy o naplnenie nereálnych ekologických cieľov. Táto kritika je podľa Mikuláška do značnej miery oprávnená. Najmä CID totiž v súčasnej podobe predstavuje skôr strategický rámec a súbor proklamácií. „Na druhej strane dokumenty obsahujú aj niektoré konkrétne opatrenia, napríklad finančnú podporu pre ekologickú výrobu, zjednodušenie pravidiel pre štátnu pomoc a podporu európskych dodávateľských reťazcov. Kľúčové tak bude nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom,“ tvrdí Mikulášek.

Politické ohlasy na novú európsku iniciatívu sa rôznia, jednoznačnú podporu naprieč politickým spektrom zatiaľ nezískala. Do hry ale v súvislosti s novou európskou stratégiou vstupuje ďalšia možnosť – obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej by tento krok mohol viesť k zníženiu cien energií v celej Európe. Rýchle riešenie je podľa nej nevyhnutné, pretože naplnenosť zásobníkov plynu v Európe už klesla pod 35 % a v letných mesiacoch ich bude potrebné znovu doplniť. „Slovensko sa bude snažiť vytvoriť alianciu štátov, ktoré budú chcieť zmierniť klimatické ciele EÚ v prospech konkurencieschopnosti domáceho priemyslu,“ predpovedá Mikulášek.

Clean Industrial Deal bol Európskou komisiou predstavený vo februári 2025, legislatívne návrhy a odporúčania pre členské štáty sa vypracujú až na jeho základe. „Prvé dopady týchto opatrení sa môžu prejaviť v horizonte dvoch až troch rokov. Všetko, samozrejme, bude závislé od aktuálnej politickej reprezentácie,“ tvrdí Mikulášek. Ak by mal Akčný plán silnú politickú podporu, mohlo by sa Slovensko dočkať plnej implementácie najskôr v roku 2030.

Partner témy