Skládkovanie odpadu vytvorí trojnásobne viac škodlivín ako kompostovanie
Slovensko sa zaviazalo, že do konca roku 2025 dokáže opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 % komunálneho odpadu. V ďalších rokoch budú tieto ciele ešte prísnejšie – do roku 2030 musíme recyklovať 60 % a do roku 2035 až 65 % odpadov. Európska legislatíva zároveň nariaďuje členským krajinám zaviesť povinné triedenie bioodpadu do konca budúceho roku, a krajiny musia zabezpečiť, aby sa takýto odpad triedil priamo pri zdroji a recykloval napríklad formou kompostovania.

Foto: Shutterstock
Slabé výsledky kompostovania na Slovensku
Na slovenských skládkach stále končia tisíce ton odpadu, ktoré by sme tam nemuseli vyviezť. „Naše fyzické analýzy odpadu potvrdzujú, že pre Slovensko bolo dôležité zaviesť zber kuchynského odpadu. V košoch totiž končilo až 45 % bioodpadu, ktorý je na skládkach nebezpečný, pretože je zdrojom vzniku metánu a iných skleníkových plynov. Takýto bioodpad vieme pritom spracovať, či už v priemyselných kompostárňach, alebo priamo v domácnostiach, ktoré majú vlastné kompostovacie zásobníky, napríklad v záhrade,“ hovorí odborníčka Martina Gaislová.
Pri nakladaní s odpadom vzniká aj oxid uhličitý, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania. Podľa nej zabezpečením efektívneho triedenia bioodpadu priamo pri zdroji môžeme podstatne znížiť nielen množstvo produkovaných skleníkových plynov, ale aj celkové množstvo odpadu na skládke.
Chýba technika aj technológie
„Bioodpad, ktorý odkloníme od skládky, vieme ďalej spracovať v kompostárni. Dôležité však je, aby bolo kompostovanie riadené a boli pri ňom dodržané všetky požiadavky na kvalitu výrobného procesu. Jedným z nevyhnutných procesov je prevzdušňovanie kompostovacích základok,“ konštatuje odborníčka.
Mnohé slovenské kompostárne však často zápasia s nedostatočnou technikou a nesprávnou technológiou na spracovanie bioodpadu. Odpad postupne hnije, zapácha, láka zvieratá, znepríjemňuje život pracovníkom kompostárne aj okoliu.
Problémom je nesprávne kompostovanie
„Naším problémom teda nie je len nedostatok kompostární, ale aj to, že nekompostujú správne a často ani nevyrábajú kompost, o ktorý by bol záujem. Sú potom len akýmsi úložiskom pre bioodpad vo vysokých hromadách,“ dopĺňa M. Gaislová. Kompostovanie je pritom aeróbny proces.
Ak bioodpad nemá vzduch, začína hniť, a to má priamy vplyv na kvalitu, v tomto prípade skôr nekvalitu, kompostu. Priemyselná kompostáreň s veľkým objemom zhodnocovaného bioodpadu sa preto bez riadnej prevzdušňovacej technológie nezaobíde. Príkladom, ako môže celý proces bezproblémovo fungovať, je Rakúsko, ktoré je považované za kompostovaciu veľmoc.
Kľúčové slová
2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Kultúra a umenie

Voľný čas


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Maximálna hypotéka od júla 2023 opäť klesne a dosiahne na ňu menej ľudí
- 2.Nestlé znižuje svoju ekologickú stopu
- 3.Penta sa obula do koalície PS/Spolu, ich Lex Haščák vníma ako populistický nezmysel
- 4.Mešká vám let? Máte nárok na kompenzáciu až do výšky 600 eur
- 5.Karadžič bude pykať za genocídu v Srebrenici, doživotie strávi v britskom väzení