Foto: Shutterstock

Viac ako pol tony odpadu ročne

Produkcia komunálneho odpadu (KO) na Slovensku z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kilogramov smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kilogramu odpadu.

Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. V ich prípade v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa viac ako pol tony odpadu. Najmenej ho vytvorili v Košickom kraji 363 kilogramov a v Prešovskom kraji 349 kilogramov na hlavu.

Smeti aj naďalej končia najmä na skládkach

V roku 2020 predstavoval podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko tak aj naďalej patrí v rámci EÚ medzi takzvané skládkové veľmoci, pretože až na 80 % územia Slovenska sa nevytriedený komunálny odpad skládkuje.

Skládkam sa „najviac darí“ v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Ceny za skládkovanie ešte porastú

Budúci rok má dôjsť k zosúladeniu slovenského zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov. Od 1. januára 2023 sa tak zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa považuje najmä mechanicko-biologická úprava (takzvaná MBÚ).

V praxi to znamená, že skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanická úprava, pri ktorej sa okrem oddelenia kovov odpad vytriedi na ľahkú frakciu zastúpenú prevažne zložkami ako plasty, papier či textil, a na ťažkú frakciu s obsahom inertného materiálu a biologickej zložky odpadu.

Ľahkú frakciu, ktorá je environmentálne menej zaťažujúca, bude možné ešte do roku 2027 skládkovať, no po danom termíne už len energeticky zhodnocovať. Ťažká frakcia poputuje po oddelení na biologickú stabilizáciu s cieľom minimalizácie tvorby skleníkových plynov a až následne ju bude možné uložiť na skládku, alebo po vysušení aj energeticky zhodnotiť.

Práve zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu a z nej plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať, sa stanú hlavnými dôvodmi zvyšovania cien skládkovania v nasledujúcich rokoch. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 50-tisíc ton odpadu, ktoré spĺňa aspoň minimálne technické štandardy, vychádza na takmer 10 miliónov eur.  

Prečo stúpnu náklady samospráv

O akom ročnom objeme odpadu, ktorého sa bude týkať mechanicko-biologická úprava, je reč? Pre porovnanie dnes na skládkach končí  približne 1,2 milióna ton odpadov a energeticky zhodnocujeme len približne 180-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Celý prúd odpadu, pre ktorý je využívaná tá najhoršia alternatíva v hierarchii odpadového hospodárstva, teda skládkovanie, bude musieť prejsť povinnou úpravou.

Vzhľadom na prognózu vývoja tvorby zmesového komunálneho odpadu nie je možné ani v budúcnosti očakávať výrazné zníženie jeho tvorby. Pre 1,2 milióna ton komunálneho odpadu je preto potrebné vybudovať zariadenia na jeho úpravu pred skládkovaním. V prípade úpravy odpadu technológiou MBÚ to bude vyžadovať výstavbu približne 24 zariadení s ročnou kapacitou 50-tisíc ton, čo znamená investície vo výške 200 až 240 miliónov eur.

Odhadujeme tak zvýšenie nákladov miest a obcí na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 35 až 45 eur za tonu upravovaného odpadu. To znamená, že náklady samospráv, ktoré tento rok skládkujú s výdavkami 65 až 75 eur za tonu, môžu narásť v ďalších rokoch až na cenu 100 až 120 eur za tonu.

Pocítia to vo svojich peňaženkách aj bežní občania?

Je zrejmé, že tieto cenové zmeny pocítia vo svojich peňaženkách aj bežní ľudia najmä v oblastiach, kde odpad končí výhradne na skládkach. Hovoríme o takmer všetkých regiónoch Slovenska s výnimkou Bratislavského a Košického regiónu, v ktorých sa zmesový komunálny odpad namiesto skládkovania premieňa na elektrickú energiu a teplo v ZEVO.

Ak sa prenesú len priame investičné náklady na vybudovanie MBÚ liniek do peňaženiek občanov, každý z nás si ročne priplatí o 4 eurá viac. Pri štvorčlennej rodine to predstavuje 16 eur ročne a v tejto sume ešte nie sú zohľadnené náklady na prevádzku MBÚ zariadení. No ak zohľadníme aj prevádzkové náklady na úpravu odpadu, v roku 2023 dôjde k nárastu ročných poplatkov pre občanov v priemere až o 28 %.