Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Samosprávy majú už len polrok na zavedenie úpravy odpadu pred uložením na skládku

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu čaká od 1. januára 2023 ďalšia povinnosť – povinná úprava zmesového komunálneho odpadu (ZKO) pred uložením na skládku. Pretože na Slovensku sa stále skládkuje na 80 % územia, táto zmena sa týka drvivej väčšiny miest a obcí.

image

Foto: Shutterstock

Viac ako pol tony odpadu ročne

Produkcia komunálneho odpadu (KO) na Slovensku z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kilogramov smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kilogramu odpadu.

Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. V ich prípade v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa viac ako pol tony odpadu. Najmenej ho vytvorili v Košickom kraji 363 kilogramov a v Prešovskom kraji 349 kilogramov na hlavu.

Smeti aj naďalej končia najmä na skládkach

V roku 2020 predstavoval podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko tak aj naďalej patrí v rámci EÚ medzi takzvané skládkové veľmoci, pretože až na 80 % územia Slovenska sa nevytriedený komunálny odpad skládkuje.

Skládkam sa „najviac darí“ v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Skládkovanie za štyri roky zdraželo takmer dvojnásobne

Celkové priemerné náklady na skládkovanie samosprávam narástli v priemere zo 40 eur za tonu v roku 2018, na 76 eur v roku 2021. Dôvodom bolo predovšetkým zvyšovanie poplatkov pre Envirofond, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali odpad triediť. Na zdražovanie skládkovania však vplývali počas posledných rokov aj iné faktory, ako nárast samotného poplatku za skládkovanie, nárast cien pohonných látok, vyššie náklady na servis a údržbu mechanizmov, ale aj nárast minimálnej mzdy.

Ceny za skládkovanie ešte porastú

Budúci rok má dôjsť k zosúladeniu slovenského zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov. Od 1. januára 2023 sa tak zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa považuje najmä mechanicko-biologická úprava (takzvaná MBÚ).

V praxi to znamená, že skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanická úprava, pri ktorej sa okrem oddelenia kovov odpad vytriedi na ľahkú frakciu zastúpenú prevažne zložkami ako plasty, papier či textil, a na ťažkú frakciu s obsahom inertného materiálu a biologickej zložky odpadu.

Ľahkú frakciu, ktorá je environmentálne menej zaťažujúca, bude možné ešte do roku 2027 skládkovať, no po danom termíne už len energeticky zhodnocovať. Ťažká frakcia poputuje po oddelení na biologickú stabilizáciu s cieľom minimalizácie tvorby skleníkových plynov a až následne ju bude možné uložiť na skládku, alebo po vysušení aj energeticky zhodnotiť.

Práve zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu a z nej plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať, sa stanú hlavnými dôvodmi zvyšovania cien skládkovania v nasledujúcich rokoch. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 50-tisíc ton odpadu, ktoré spĺňa aspoň minimálne technické štandardy, vychádza na takmer 10 miliónov eur.  

Prečo stúpnu náklady samospráv

O akom ročnom objeme odpadu, ktorého sa bude týkať mechanicko-biologická úprava, je reč? Pre porovnanie dnes na skládkach končí  približne 1,2 milióna ton odpadov a energeticky zhodnocujeme len približne 180-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Celý prúd odpadu, pre ktorý je využívaná tá najhoršia alternatíva v hierarchii odpadového hospodárstva, teda skládkovanie, bude musieť prejsť povinnou úpravou.

Vzhľadom na prognózu vývoja tvorby zmesového komunálneho odpadu nie je možné ani v budúcnosti očakávať výrazné zníženie jeho tvorby. Pre 1,2 milióna ton komunálneho odpadu je preto potrebné vybudovať zariadenia na jeho úpravu pred skládkovaním. V prípade úpravy odpadu technológiou MBÚ to bude vyžadovať výstavbu približne 24 zariadení s ročnou kapacitou 50-tisíc ton, čo znamená investície vo výške 200 až 240 miliónov eur.

Odhadujeme tak zvýšenie nákladov miest a obcí na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 35 až 45 eur za tonu upravovaného odpadu. To znamená, že náklady samospráv, ktoré tento rok skládkujú s výdavkami 65 až 75 eur za tonu, môžu narásť v ďalších rokoch až na cenu 100 až 120 eur za tonu.

Pocítia to vo svojich peňaženkách aj bežní občania?

Je zrejmé, že tieto cenové zmeny pocítia vo svojich peňaženkách aj bežní ľudia najmä v oblastiach, kde odpad končí výhradne na skládkach. Hovoríme o takmer všetkých regiónoch Slovenska s výnimkou Bratislavského a Košického regiónu, v ktorých sa zmesový komunálny odpad namiesto skládkovania premieňa na elektrickú energiu a teplo v ZEVO.

Ak sa prenesú len priame investičné náklady na vybudovanie MBÚ liniek do peňaženiek občanov, každý z nás si ročne priplatí o 4 eurá viac. Pri štvorčlennej rodine to predstavuje 16 eur ročne a v tejto sume ešte nie sú zohľadnené náklady na prevádzku MBÚ zariadení. No ak zohľadníme aj prevádzkové náklady na úpravu odpadu, v roku 2023 dôjde k nárastu ročných poplatkov pre občanov v priemere až o 28 %.

Je reálny predpoklad, že zvyšovanie poplatkov za odpad bude rásť

Podľa údajov Štatistického úradu SR, slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber smetí v priemere o 31 % viac ako v roku 2018. Keďže cena za uloženie odpadu na skládku sa v tomto období zdvojnásobila, môžeme konštatovať, že samosprávy na občanov prenášajú len časť nákladov spojených s rastom cien za skládkovanie. Zvyšná časť je v rozpore so zákonom o odpadoch hradená z rozpočtu samosprávy, obciam a mestám teda skládkovanie negatívne ovplyvňuje bilanciu nákladov a príjmov. Predpokladáme, že vzhľadom na pretrvávajúcu masívnosť skládkovania na Slovensku bude zvyšovanie poplatkov za odpad pre občanov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
6.12.2022 Robert Juriš

Fintech spoločnosti doplatili na prílišný optimizmus, teraz prepúšťajú tisíce zamestnancov

Fintech spoločnostiam sa stále nedarí tak, ako by si želali. Viaceré z nich plánujú masívne prepúšťať svojich zamestnancov. Niektoré ...

6.12.2022 Martin Jamnický

O ďalšie zdražovanie hypotekárnych úverov sa postarali VÚB banka a Prima banka

Zdražovanie hypotekárnych úverov na Slovensku pokračuje aj v poslednom mesiaci tohto roku. Pustili sa doň zatiaľ dve banky – VÚB banka a ...

6.12.2022 Zuzana Fryč

Poisťovne majú nedostatok kvalitných obchodníkov, preto neustále hľadajú nových

Poisťovne neustále hľadajú nových obchodníkov. Svoje siete majú permanentne rozhodené na finančnom trhu, a to bez ohľadu na to, či majú ...

5.12.2022 Redakcia FinReport

Changpeng Zhao: Šéf Binance bagatelizuje hrozbu digitálnych mien centrálnych bánk pre kryptosvet

Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nepredstavujú hrozbu pre decentralizované kryptomeny. Dokonca by mohli pomôcť vybudovať vzájomnú ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

5.12.2022 Roland Régely

Minimálne zdravotné odvody v roku 2023 najviac pocítia tí, ktorí zarábajú najmenej

Brigádnici, konatelia či dohodári so skráteným úväzkom si od januára 2023 priplatia na zdravotných odvodoch. Vyplýva to z návrhu zákona o ...

4.12.2022 Redakcia FinReport

Juniper Research: Hodnota B2B platieb do piatich rokov vzrastie na 111 biliónov dolárov

Nová štúdia od spoločnosti Juniper Research uvádza, že globálna transakčná hodnota trhu platieb B2B v roku 2027 presiahne 111 biliónov ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

22.10.2022 Redakcia FinReport

Takmer dve tretiny odpadu v krajinách Európskej únie sa zhodnocuje

Narábanie s odpadom a jeho likvidácia môžu mať vážne environmentálne dôsledky na životy ľudí aj na životné prostredie. Cieľom ...

13.10.2022 Eva Sadovská

Lacným teplom z odpadu možno zásobovať desiatky tisíc domácností. Prečo to ešte nerobíme?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje ...

Aplikácia

Najčítanejšie

  1. 1.
    TOP 8 noviniek v novele Zákonníka práce
  2. 2.
    Poisťovne majú nedostatok kvalitných obchodníkov, preto neustále hľadajú nových
  3. 3.
    Minimálne zdravotné odvody v roku 2023 najviac pocítia tí, ktorí zarábajú najmenej
  4. 4.
    Fintech spoločnosti doplatili na prílišný optimizmus, teraz prepúšťajú tisíce zamestnancov
  5. 5.
    O ďalšie zdražovanie hypotekárnych úverov sa postarali VÚB banka a Prima banka