Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Samosprávy majú už len polrok na zavedenie úpravy odpadu pred uložením na skládku

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu čaká od 1. januára 2023 ďalšia povinnosť – povinná úprava zmesového komunálneho odpadu (ZKO) pred uložením na skládku. Pretože na Slovensku sa stále skládkuje na 80 % územia, táto zmena sa týka drvivej väčšiny miest a obcí.

image

Foto: Shutterstock

Viac ako pol tony odpadu ročne

Produkcia komunálneho odpadu (KO) na Slovensku z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kilogramov smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kilogramu odpadu.

Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. V ich prípade v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa viac ako pol tony odpadu. Najmenej ho vytvorili v Košickom kraji 363 kilogramov a v Prešovskom kraji 349 kilogramov na hlavu.

Smeti aj naďalej končia najmä na skládkach

V roku 2020 predstavoval podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko tak aj naďalej patrí v rámci EÚ medzi takzvané skládkové veľmoci, pretože až na 80 % územia Slovenska sa nevytriedený komunálny odpad skládkuje.

Skládkam sa „najviac darí“ v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Skládkovanie za štyri roky zdraželo takmer dvojnásobne

Celkové priemerné náklady na skládkovanie samosprávam narástli v priemere zo 40 eur za tonu v roku 2018, na 76 eur v roku 2021. Dôvodom bolo predovšetkým zvyšovanie poplatkov pre Envirofond, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali odpad triediť. Na zdražovanie skládkovania však vplývali počas posledných rokov aj iné faktory, ako nárast samotného poplatku za skládkovanie, nárast cien pohonných látok, vyššie náklady na servis a údržbu mechanizmov, ale aj nárast minimálnej mzdy.

Ceny za skládkovanie ešte porastú

Budúci rok má dôjsť k zosúladeniu slovenského zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov. Od 1. januára 2023 sa tak zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa považuje najmä mechanicko-biologická úprava (takzvaná MBÚ).

V praxi to znamená, že skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanická úprava, pri ktorej sa okrem oddelenia kovov odpad vytriedi na ľahkú frakciu zastúpenú prevažne zložkami ako plasty, papier či textil, a na ťažkú frakciu s obsahom inertného materiálu a biologickej zložky odpadu.

Ľahkú frakciu, ktorá je environmentálne menej zaťažujúca, bude možné ešte do roku 2027 skládkovať, no po danom termíne už len energeticky zhodnocovať. Ťažká frakcia poputuje po oddelení na biologickú stabilizáciu s cieľom minimalizácie tvorby skleníkových plynov a až následne ju bude možné uložiť na skládku, alebo po vysušení aj energeticky zhodnotiť.

Práve zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu a z nej plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať, sa stanú hlavnými dôvodmi zvyšovania cien skládkovania v nasledujúcich rokoch. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 50-tisíc ton odpadu, ktoré spĺňa aspoň minimálne technické štandardy, vychádza na takmer 10 miliónov eur.  

Prečo stúpnu náklady samospráv

O akom ročnom objeme odpadu, ktorého sa bude týkať mechanicko-biologická úprava, je reč? Pre porovnanie dnes na skládkach končí  približne 1,2 milióna ton odpadov a energeticky zhodnocujeme len približne 180-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Celý prúd odpadu, pre ktorý je využívaná tá najhoršia alternatíva v hierarchii odpadového hospodárstva, teda skládkovanie, bude musieť prejsť povinnou úpravou.

Vzhľadom na prognózu vývoja tvorby zmesového komunálneho odpadu nie je možné ani v budúcnosti očakávať výrazné zníženie jeho tvorby. Pre 1,2 milióna ton komunálneho odpadu je preto potrebné vybudovať zariadenia na jeho úpravu pred skládkovaním. V prípade úpravy odpadu technológiou MBÚ to bude vyžadovať výstavbu približne 24 zariadení s ročnou kapacitou 50-tisíc ton, čo znamená investície vo výške 200 až 240 miliónov eur.

Odhadujeme tak zvýšenie nákladov miest a obcí na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 35 až 45 eur za tonu upravovaného odpadu. To znamená, že náklady samospráv, ktoré tento rok skládkujú s výdavkami 65 až 75 eur za tonu, môžu narásť v ďalších rokoch až na cenu 100 až 120 eur za tonu.

Pocítia to vo svojich peňaženkách aj bežní občania?

Je zrejmé, že tieto cenové zmeny pocítia vo svojich peňaženkách aj bežní ľudia najmä v oblastiach, kde odpad končí výhradne na skládkach. Hovoríme o takmer všetkých regiónoch Slovenska s výnimkou Bratislavského a Košického regiónu, v ktorých sa zmesový komunálny odpad namiesto skládkovania premieňa na elektrickú energiu a teplo v ZEVO.

Ak sa prenesú len priame investičné náklady na vybudovanie MBÚ liniek do peňaženiek občanov, každý z nás si ročne priplatí o 4 eurá viac. Pri štvorčlennej rodine to predstavuje 16 eur ročne a v tejto sume ešte nie sú zohľadnené náklady na prevádzku MBÚ zariadení. No ak zohľadníme aj prevádzkové náklady na úpravu odpadu, v roku 2023 dôjde k nárastu ročných poplatkov pre občanov v priemere až o 28 %.

Je reálny predpoklad, že zvyšovanie poplatkov za odpad bude rásť

Podľa údajov Štatistického úradu SR, slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber smetí v priemere o 31 % viac ako v roku 2018. Keďže cena za uloženie odpadu na skládku sa v tomto období zdvojnásobila, môžeme konštatovať, že samosprávy na občanov prenášajú len časť nákladov spojených s rastom cien za skládkovanie. Zvyšná časť je v rozpore so zákonom o odpadoch hradená z rozpočtu samosprávy, obciam a mestám teda skládkovanie negatívne ovplyvňuje bilanciu nákladov a príjmov. Predpokladáme, že vzhľadom na pretrvávajúcu masívnosť skládkovania na Slovensku bude zvyšovanie poplatkov za odpad pre občanov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
30.6.2022 Magdaléna Švančarková

Cestovatelia, pozor – kreditky Diners Club končia, tak aby vám to nepokazilo dovolenku

Výhody, zľavy, špeciálne salóniky a miliónové poistné krytie pri cestovnom poistení patrili medzi bonusy kreditnej karty Diners Club. Tá ...

30.6.2022 Redakcia FinReport

Christina Lagardová: Éra ultranízkej inflácie sa už pravdepodobne nevráti

„Éra ultranízkej inflácie v eurozóne sa už pravdepodobne nevráti,“ povedala prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová ...

30.6.2022 Redakcia FinReport

Dnes je posledný deň na podanie odloženého daňového priznania

Na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov, ako aj na zaplatenie dane za rok 2021, zostávajú už posledné hodiny. Tým, ktorí ...

30.6.2022 Redakcia FinReport

Finanční riaditelia spoločnosti Achmea si na Slovensku a v Grécku vymenia svoje pozície

Po piatich rokoch pôsobenia v slovenskom Unione, ktorý je dcérskou spoločnosťou holandskej firmy Achmea, bol finančný riaditeľ (CFO) René ...

30.6.2022 Naďa Černá

Netflix má na Slovensku nového konkurenta v podobe Disney+. Obe spoločnosti majú problém

Dlho očakávaný príchod streamovacej platformy Disney+ sa stal realitou už aj na Slovensku. Pre diváka to znamená rozšírenie ponuky o ...

30.6.2022 Redakcia FinReport

Štátny príspevok za ubytovanie Ukrajincov sa od 1. júla 2022 zvýši až trojnásobne

Príspevok za ubytovanie odídencov z Ukrajiny bude v júli, auguste a septembri 2022 až trikrát vyšší, ako bol doteraz. Po novom bude ...

24.6.2022 Redakcia FinReport

V reštartovanom projekte Zelená domácnostiam je aktivovaných už takmer 4-tisíc žiadostí

Za jediný týždeň od spustenia posledného kola národného projektu Zelená domácnostiam Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) ...

16.6.2022 Redakcia FinReport

Na Slovensku už dve desaťročia nevznikla žiadna veterná elektráreň

Včera, teda 15. júna, sme si pripomenuli Svetový deň veternej energie. Na Slovensku však nebolo veľmi čo oslavovať. Posledná veterná ...

12.6.2022 Redakcia FinReport

Skládkovanie odpadu vytvorí trojnásobne viac škodlivín ako kompostovanie

Slovensko sa zaviazalo, že do konca roku 2025 dokáže opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 % komunálneho odpadu. V ďalších rokoch ...

7.6.2022 Redakcia FinReport

Reštart projektu Zelená domácnostiam – už nebudú potrebné rýchle prsty

Národný projekt Zelená domácnostiam čaká po vyše piatich rokoch od spustenia reštart. Rozpočet projektu by mal byť navýšený o 30 ...

4.6.2022 Redakcia FinReport

Predaj fairtradového tovaru pomáha bojovať aj s klimatickými zmenami

Predaje tovaru s etickou certifikáciou Fairtrade, za ktoré pestovatelia dostali zodpovedajúcu odmenu a ktoré vznikli bez zapojenia detskej práce ...

29.5.2022 Redakcia FinReport

Obchod Európskej únie s recyklovateľnými surovinami je na vzostupe

V roku 2021 dosiahol vývoz recyklovateľných surovín, medzi ktoré patria recyklovateľný odpad a šrot, ako aj iné druhotné suroviny, z ...

19.5.2022 Redakcia FinReport

Európska komisia: Oslobodenie sa od ruských energií nás vyjde na 300 miliárd eur

Európska komisia predstavila stratégiu, podľa ktorej si ukončenie závislosti Európskej únie od ruských energií si vyžiada investície za ...

18.5.2022 Monika Jakábová

Nemecko sa pokúsi získavať až 80 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Ako sme na tom na Slovensku?

Klimatická kríza a potreba znížiť vysokú závislosť nemeckého energetického sektora od ruských fosílnych palív stavia tému ekologickej ...

13.5.2022 Redakcia FinReport

Žiadosti o poukážky v rámci projektu Zelená domácnostiam je možné podávať od 16. mája 2022

Žiadosti o poukážky na inštaláciu tepelných čerpadiel a kotlov na biomasu z projektu Zelená domácnostiam bude možné podávať od pondelka ...

4.5.2022 Redakcia FinReport

Čipová kríza zvýšila dostupnosť hybridných vozidiel na úkor áut so spaľovacím motorom

Hoci sa záujem ľudí o ekologické autá v posledných rokoch priebežne zvyšuje, k výraznejšej zmene na trhu dochádza až teraz. V dôsledku ...

27.4.2022 Monika Jakábová

EÚ má plán, ako znížiť energetickú závislosť od Ruska a zároveň ušetriť

Európska únia (EÚ) zverejnila deväťbodový plán s názvom „Playing my part“ (Aj ja zohrávam rolu), podľa ktorého sa môže každý jej ...

21.4.2022 Redakcia FinReport

Najvyššiu prioritu pri čerpaní eurofondov dostali zelené projekty

Vláda SR schválila Partnerskú dohodu na roky 2021 – 2027. Dohoda predstavuje investičný rámec pre čerpanie eurofondov vo výške okolo 13 ...

Aplikácia

  1. 1.
    Štátny príspevok za ubytovanie Ukrajincov sa od 1. júla 2022 zvýši až trojnásobne
  2. 2.
    Christina Lagardová: Éra ultranízkej inflácie sa už pravdepodobne nevráti
  3. 3.
    Netflix má na Slovensku nového konkurenta v podobe Disney+. Obe spoločnosti majú problém
  4. 4.
    Cestovatelia, pozor – kreditky Diners Club končia, tak aby vám to nepokazilo dovolenku
  5. 5.
    Viaceré banky chystajú zmeny v cenníkoch svojich služieb, klienti si priplatia