Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Samosprávy majú už len polrok na zavedenie úpravy odpadu pred uložením na skládku

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Slovenské odpadové hospodárstvo prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami. Svoje o tom vedia aj samosprávy, ktoré po vlaňajšom zavedení zberu kuchynského bioodpadu čaká od 1. januára 2023 ďalšia povinnosť – povinná úprava zmesového komunálneho odpadu (ZKO) pred uložením na skládku. Pretože na Slovensku sa stále skládkuje na 80 % územia, táto zmena sa týka drvivej väčšiny miest a obcí.

skládkovanie odpadu

Foto: Shutterstock

Viac ako pol tony odpadu ročne

Produkcia komunálneho odpadu (KO) na Slovensku z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme v roku 2020 na Slovensku vyprodukovali 2,43 milióna ton komunálneho odpadu. Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kilogramov smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kilogramu odpadu.

Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja. V ich prípade v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa viac ako pol tony odpadu. Najmenej ho vytvorili v Košickom kraji 363 kilogramov a v Prešovskom kraji 349 kilogramov na hlavu.

Smeti aj naďalej končia najmä na skládkach

V roku 2020 predstavoval podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 % a iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Slovensko tak aj naďalej patrí v rámci EÚ medzi takzvané skládkové veľmoci, pretože až na 80 % územia Slovenska sa nevytriedený komunálny odpad skládkuje.

Skládkam sa „najviac darí“ v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 %. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Skládkovanie za štyri roky zdraželo takmer dvojnásobne

Celkové priemerné náklady na skládkovanie samosprávam narástli v priemere zo 40 eur za tonu v roku 2018, na 76 eur v roku 2021. Dôvodom bolo predovšetkým zvyšovanie poplatkov pre Envirofond, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali odpad triediť. Na zdražovanie skládkovania však vplývali počas posledných rokov aj iné faktory, ako nárast samotného poplatku za skládkovanie, nárast cien pohonných látok, vyššie náklady na servis a údržbu mechanizmov, ale aj nárast minimálnej mzdy.

Ceny za skládkovanie ešte porastú

Budúci rok má dôjsť k zosúladeniu slovenského zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a príslušných vyhlášok s európskou smernicou o skládkovaní odpadov. Od 1. januára 2023 sa tak zavádza zákaz skládkovania odpadu, pokiaľ neprešiel úpravou s cieľom zníženia jeho množstva a nebezpečenstva pre zdravie ľudí a životné prostredie. Za takúto úpravu sa považuje najmä mechanicko-biologická úprava (takzvaná MBÚ).

V praxi to znamená, že skládkovaniu bude musieť predchádzať mechanická úprava, pri ktorej sa okrem oddelenia kovov odpad vytriedi na ľahkú frakciu zastúpenú prevažne zložkami ako plasty, papier či textil, a na ťažkú frakciu s obsahom inertného materiálu a biologickej zložky odpadu.

Ľahkú frakciu, ktorá je environmentálne menej zaťažujúca, bude možné ešte do roku 2027 skládkovať, no po danom termíne už len energeticky zhodnocovať. Ťažká frakcia poputuje po oddelení na biologickú stabilizáciu s cieľom minimalizácie tvorby skleníkových plynov a až následne ju bude možné uložiť na skládku, alebo po vysušení aj energeticky zhodnotiť.

Práve zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu a z nej plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých bude k tejto úprave prichádzať, sa stanú hlavnými dôvodmi zvyšovania cien skládkovania v nasledujúcich rokoch. Vybudovanie zariadenia na MBÚ pri ročnej kapacite 50-tisíc ton odpadu, ktoré spĺňa aspoň minimálne technické štandardy, vychádza na takmer 10 miliónov eur.  

Prečo stúpnu náklady samospráv

O akom ročnom objeme odpadu, ktorého sa bude týkať mechanicko-biologická úprava, je reč? Pre porovnanie dnes na skládkach končí  približne 1,2 milióna ton odpadov a energeticky zhodnocujeme len približne 180-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Celý prúd odpadu, pre ktorý je využívaná tá najhoršia alternatíva v hierarchii odpadového hospodárstva, teda skládkovanie, bude musieť prejsť povinnou úpravou.

Vzhľadom na prognózu vývoja tvorby zmesového komunálneho odpadu nie je možné ani v budúcnosti očakávať výrazné zníženie jeho tvorby. Pre 1,2 milióna ton komunálneho odpadu je preto potrebné vybudovať zariadenia na jeho úpravu pred skládkovaním. V prípade úpravy odpadu technológiou MBÚ to bude vyžadovať výstavbu približne 24 zariadení s ročnou kapacitou 50-tisíc ton, čo znamená investície vo výške 200 až 240 miliónov eur.

Odhadujeme tak zvýšenie nákladov miest a obcí na odpady, ktoré majú skončiť na skládke, minimálne o 35 až 45 eur za tonu upravovaného odpadu. To znamená, že náklady samospráv, ktoré tento rok skládkujú s výdavkami 65 až 75 eur za tonu, môžu narásť v ďalších rokoch až na cenu 100 až 120 eur za tonu.

Pocítia to vo svojich peňaženkách aj bežní občania?

Je zrejmé, že tieto cenové zmeny pocítia vo svojich peňaženkách aj bežní ľudia najmä v oblastiach, kde odpad končí výhradne na skládkach. Hovoríme o takmer všetkých regiónoch Slovenska s výnimkou Bratislavského a Košického regiónu, v ktorých sa zmesový komunálny odpad namiesto skládkovania premieňa na elektrickú energiu a teplo v ZEVO.

Ak sa prenesú len priame investičné náklady na vybudovanie MBÚ liniek do peňaženiek občanov, každý z nás si ročne priplatí o 4 eurá viac. Pri štvorčlennej rodine to predstavuje 16 eur ročne a v tejto sume ešte nie sú zohľadnené náklady na prevádzku MBÚ zariadení. No ak zohľadníme aj prevádzkové náklady na úpravu odpadu, v roku 2023 dôjde k nárastu ročných poplatkov pre občanov v priemere až o 28 %.

Je reálny predpoklad, že zvyšovanie poplatkov za odpad bude rásť

Podľa údajov Štatistického úradu SR, slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber smetí v priemere o 31 % viac ako v roku 2018. Keďže cena za uloženie odpadu na skládku sa v tomto období zdvojnásobila, môžeme konštatovať, že samosprávy na občanov prenášajú len časť nákladov spojených s rastom cien za skládkovanie. Zvyšná časť je v rozpore so zákonom o odpadoch hradená z rozpočtu samosprávy, obciam a mestám teda skládkovanie negatívne ovplyvňuje bilanciu nákladov a príjmov. Predpokladáme, že vzhľadom na pretrvávajúcu masívnosť skládkovania na Slovensku bude zvyšovanie poplatkov za odpad pre občanov pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

logo
Prečítajte si tiež:
17.6.2024 Martin Jamnický

Agentúra Moody´s: Hodnotenie Slovenska zostáva vysoké, no s negatívnym výhľadom

Aj tretia veľká ratingová agentúra ponechala, a teda neznížila Slovensku pôvodné hodnotenie. Po S&P a Fitch Rating aj Moody´s potvrdila ...

17.6.2024 Roland Régely

Na výšku úrokových sadzieb hypoték majú vplyv aj rozhodnutia slovenských politikov

Dopyt po nových hypotékach síce v prvom kvartáli tohto roka klesol na najnižšiu úroveň za posledných päť rokov, banky však zostávajú ...

17.6.2024 Redakcia FinReport

Od 1. júla sa zvyšujú príspevky na osobnú asistenciu a na opatrovanie

Už o tri týždne, od 1. júla 2024, sa zvyšujú príspevky na osobnú asistenciu a na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých osôb. Zmenu v ...

17.6.2024 Redakcia FinReport

Poisťovňa Kooperativa prináša do bratislavskej Trnávky 102 nájomných bytov

Poisťovňa Kooperativa po predchádzajúcich skúsenostiach v iných krajských mestách Slovenska rozbieha svoj prvý rozsiahly projekt ...

17.6.2024 Redakcia FinReport

SAPI: Asociácia zameraná na obnoviteľné zdroje sa po novom zacieli najmä na udržateľnú energetiku

Najväčšia slovenská asociácia zameraná na obnoviteľné zdroje mení názov. Po novom sa Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE ...

17.6.2024 Redakcia FinReport

Švajčiarska FlowBank prišla o licenciu a putuje do konkurzu

Ďalšia banka skrachovala. Do konkurzného konania vstúpila švajčiarska online maklérska a obchodná banka FlowBank so sídlom v Ženeve. O ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay