Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie
Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov energií je v súčasnosti viac ako aktuálny. Konštatuje to aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energií (SAPI), ktorá predstavila vlastnú Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Zároveň tiež poukázala na prekážky, ktoré stoja v ceste rozvoju tohto druhu energetiky.
Foto: Shutterstock
Takto cieľ nikdy nedosiahneme
Štúdia rozvoja veternej energetiky na Slovensku podrobuje analýze kľúčové strategické dokumenty vlády relevantné pre rast tohto udržateľného sektora. SAPI už minulý rok upozorňovala, že na Slovensku od roku 2003 nevznikla žiadna nová veterná elektráreň.
„Aktuálny trend nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať 100 MW inštalovanej kapacity a máme iba 3 MW. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy o spôsobe ich realizovania,“ približuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Odborníci kritizujú zlé podnikateľské prostredie
Dôležitou súčasťou štúdie je okrem expertných rozhovorov aj dotazníkový prieskum zaslaný 45 relevantným respondentom, respektíve inštitúciám, ako sú napríklad developeri, advokátske kancelárie, distribučné a konzultačné spoločnosti, finančné inštitúcie či akademická obec. Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia, a to špecificky pre projekty vo veternej energetike na Slovensku, ako veľmi zlú, respektíve zlú. Zároveň až 82 % respondentov upozornilo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.
Bariéry rozvoja veternej energetiky
Slovensko má potenciál pre rozvoj veternej energetiky, máme ciele, ako aj potenciálnych investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne stále nepribúdajú. Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých druhov bariér:
1) Legislatívne bariéry – hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární.
2) Regulačné bariéry – takzvaný stop stav a G-komponent.
3) Administratívne bariéry – nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru takzvaného výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii.
4) Technické bariéry – vysoká nákladovosť a netransparentnosť poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevyrovnaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.
Potrebný je koordinovaný postup
„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu sa tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj k plneniu klimatických záväzkov štátu,“ vysvetľuje autor štúdie Boris Valach.
Podľa jeho slov veterná energetika už nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov Slovenskej republiky.
Slovensko má potenciál pre veterné elektrárne
Častým argumentom odporcov veternej energetiky je, že na Slovensku nie sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako je to napríklad v susednom Rakúsku. Spomínané tvrdenia definitívne vyvracia Štúdia veterného potenciálu Slovenska, ktorú pre SAPI realizoval Energiewerkstatt.
Rakúski výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia dostatočnej veternosti. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne 168-tisíc MW, čo predstavuje 420-tisíc GWh.
Pre lepšiu predstavu je potrebné dodať, že modernizovaný prvý a druhý blok AE Mochovce vyrábajú spolu ročne iba necelé 2 % z tohto množstva elektriny. Prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia krajiny (9 765 km2).
Veterné elektrárne by mali prestať byť strašiakom
„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu energetickú krízu čelí veľkým výzvam. Je načase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uzatvára člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky
- 2.Nemecká ekonomika predbehla japonskú a je tretia najsilnejšia na svete
- 3.Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie
- 4.Priemyselná produkcia na Slovensku začala konečne rásť. Polepšila si vďaka výrobe automobilov
- 5.Farmári blokujú cesty naprieč celým Francúzskom na protest proti nízkym zárobkom a rastúcim nákladom (foto)