Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Martin Jamnický Ekológia Poslať

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov energií je v súčasnosti viac ako aktuálny. Konštatuje to aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energií (SAPI), ktorá predstavila vlastnú Štúdiu rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Zároveň tiež poukázala na prekážky, ktoré stoja v ceste rozvoju tohto druhu energetiky.

veterné elektrárne

Foto: Shutterstock

Takto cieľ nikdy nedosiahneme

Štúdia rozvoja veternej energetiky na Slovensku podrobuje analýze kľúčové strategické dokumenty vlády relevantné pre rast tohto udržateľného sektora. SAPI už minulý rok upozorňovala, že na Slovensku od roku 2003 nevznikla žiadna nová veterná elektráreň.

„Aktuálny trend nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 MW veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať 100 MW inštalovanej kapacity a máme iba 3 MW. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy o spôsobe ich realizovania,“ približuje riaditeľ SAPI Ján Karaba. 

Odborníci kritizujú zlé podnikateľské prostredie

Dôležitou súčasťou štúdie je okrem expertných rozhovorov aj dotazníkový prieskum zaslaný 45 relevantným respondentom, respektíve inštitúciám, ako sú napríklad developeri, advokátske kancelárie, distribučné a konzultačné spoločnosti, finančné inštitúcie či akademická obec. Z výsledkov vyplýva, že takmer 90 % z nich hodnotí kvalitu investičného prostredia, a to špecificky pre projekty vo veternej energetike na Slovensku, ako veľmi zlú, respektíve zlú. Zároveň až 82 % respondentov upozornilo na neprimeranú dĺžku administratívnych a povoľovacích procesov súvisiacich s realizáciou projektov výstavby veterných elektrární na Slovensku.

Bariéry rozvoja veternej energetiky

Slovensko má potenciál pre rozvoj veternej energetiky, máme ciele, ako aj potenciálnych investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne stále nepribúdajú. Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých druhov bariér:

1) Legislatívne bariéry – hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární.

2) Regulačné bariéry – takzvaný stop stav a G-komponent.

3) Administratívne bariéry – nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru takzvaného výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii.

4) Technické bariéry – vysoká nákladovosť a netransparentnosť poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevyrovnaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

Potrebný je koordinovaný postup

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu sa tak stala séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj k plneniu klimatických záväzkov štátu,“ vysvetľuje autor štúdie Boris Valach.

Podľa jeho slov veterná energetika už nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov Slovenskej republiky.   

Slovensko má potenciál pre veterné elektrárne

Častým argumentom odporcov veternej energetiky je, že na Slovensku nie sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako je to napríklad v susednom Rakúsku. Spomínané tvrdenia definitívne vyvracia Štúdia veterného potenciálu Slovenska, ktorú pre SAPI realizoval Energiewerkstatt.

Rakúski výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj podmienku splnenia dostatočnej veternosti. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne 168-tisíc MW, čo predstavuje 420-tisíc GWh.

Pre lepšiu predstavu je potrebné dodať, že modernizovaný prvý a druhý blok AE Mochovce vyrábajú spolu ročne iba necelé 2 % z tohto množstva elektriny. Prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia krajiny (9 765 km2).

Veterné elektrárne by mali prestať byť strašiakom

„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu energetickú krízu čelí veľkým výzvam. Je načase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uzatvára člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

logo
Prečítajte si tiež:
19.3.2024 Redakcia FinReport

Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky

Snaha o finančné podvody napríklad prostredníctvom falošných e-mailov je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. A hoci sa s nimi ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Bitcoin ukázal svoju pravú tvár, jeho hodnota klesla o 9-tisíc dolárov

Najsilnejšia kryptomena na trhu – bitcoin opäť ukázala svoju pravú tvár. Po niekoľkonásobnom prekonaní rekordnej hodnoty za jeden token ...

18.3.2024 Robert Juriš

ECB zrejme v lete zníži svoje úrokové sadzby, no hypotéky zlacnieť nemusia

Nehnuteľnosti na bývanie sa počas uplynulých dvoch rokov poznačených zásadným nárastom úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v priemere ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Legendárny herec Jozef Kroner má vlastnú desaťeurovú mincu

Práve dnes, teda 18. marca 2024, Národná banka Slovenska uvádza do predaja zberateľskú desaťeurovú mincu s námetom stého výročia ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Nové objednávky v priemysle na začiatku roka klesli o 5,8 % na menej ako 5 miliárd eur

Hodnota nových objednávok v priemysle v januári 2024 medziročne klesla o 5,8 %, keď dosiahla objem necelých 5 miliárd eur, presnejšie 4,96 ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie

Štátny rozpočet potrebuje finančnú injekciu, a preto sa zdvíhajú poplatky za prakticky všetky služby štátu. Výnimkou nie sú ani služby ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay