Rast obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje potrebu batériových úložísk. Stávajú sa tak perspektívnou investičnou príležitosťou
Európa prechádza v súčasnosti výraznou energetickou transformáciou. Okrem zelených cieľov ide hlavne o zachovanie konkurencieschopnosti, budovanie energetickej nezávislosti a garantovanie bezpečnosti dodávok energie. Naplnenie ambícií a potrieb EÚ si vyžaduje výraznejšie investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) - ročne 100 GW nových kapacít spolu za približne 100 mld. eur. S výrazným nárastom OZE rastie aj potreba bezpečného a efektívneho skladovania energie. Do roku 2030 sa preto očakáva najmenej štvornásobný nárast kapacity batériových úložísk. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú v EÚ či v SR, aký progres v posledných rokoch zaznamenáva výstavba batériových úložísk, ale aj na to, prečo práve investície do nich sú jedinečnou investičnou príležitosťou.
Foto: Freepik
Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ EÚ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, je stanovený ako minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pritom drvivá väčšina - až 20 krajín z EÚ má v súčasnosti podiel OZE pod 30 %, čo znamená potrebu masívnych investícií do „zelenej“ infraštruktúry v celej únii.
Smerovanie Európskej únie je jasne definované a nemenné. Iba obnoviteľné zdroje energie je možné vybudovať dostatočne rýchlo a v požadovanom objeme, aby uspokojili rastúce energetické potreby kontinentu. Budúcnosť Európy tak priamo závisí od jej schopnosti zabezpečiť bezpečné dodávky lacnej energie, ideálne z vlastných zdrojov. Očakáva sa, že dopyt po elektrickej energii v EÚ bude do roku 2030 rásť v priemere o 1,5 až 2 % ročne. Podľa Európskej komisie (Clean Industrial Deal - 2025) je preto potrebné investovať do energetiky a zelenej ekonomiky až 100 mld. eur. To by malo viesť k priemernému ročnému nárastu kapacity OZE o 100 GW, čo pre porovnanie zodpovedá výkonu 50 jadrových elektrární veľkosti českého Temelína. Transformácia energetického sektora v Európe tak naberá na obrátkach a ponúka atraktívne príležitosti pre investorov.
„Zelenými“ lídrami sú Švédsko a Fínsko. Top desiatku uzatvára Rumunsko

Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 66,4 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovala táto severská ekonomika najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (87,5 %). Nasleduje Fínsko s podielom 50,8 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) za rok 2023 pre všetky ekonomiky EÚ.
Zaujímavé je, že v prvej desiatke figurujú aj krajiny strednej a východnej Európy (CEE región) ako napríklad Lotyšsko (43,2 %), Estónsko (41,0 %), Litva (31,9 %), Chorvátsko (28,1 %) či Rumunsko (25,8 %), ktoré napriek podobnej transformačnej histórii ako Slovensko výrazne predbehli našu krajinu vo využívaní OZE.
Únia ako celok dosiahla v roku 2023 podiel 24,6 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Luxembursko, Belgicko, Írsko a Malta, v ktorých podiel OZE v roku 2023 nepresiahol hranicu 16 %.
V prípade Slovenska bol v roku 2023 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,0 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná, nakoľko oproti rokom 2019 až 2022 s podielmi 16,9 - 17,5 % možno len sotva hovoriť o zlepšení ukazovateľa.
Rast obnoviteľných zdrojov energie v Európe si vyžaduje viac kapacít batériových úložísk
S plánovaným rastom OZE sa zvyšuje aj potreba bezpečného a efektívneho skladovania energie. Do roku 2030 sa preto očakáva minimálne štvornásobný nárast kapacity batériových úložísk. „Európa je závislá od ďalšieho rozvoja čistej energetiky. Batériové úložiská začínajú zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní stability elektrickej siete. Bez batérií nemôžeme budovať viac zdrojov obnoviteľnej energie. A faktory ako klesajúce ceny materiálov, zlepšené chemické zloženie a zvýšená produkcia ďalej zlepšujú ekonomiku batériových úložísk,“ hovorí Václav Kůla, ktorý vedie Renewables podfond spoločnosti WOOD & Company.
V roku 2024 bolo v Európe nainštalovaných 21,9 GWh batériových systémov na skladovanie energie (BESS). Išlo tak o jedenásty rok po sebe, kedy bol zaznamenaný rekordný počet nových inštalácií. Celková kapacita batérií tak v Európe dosiahla 61,1 GWh. Podľa odhadov* by v roku 2025 malo byť v Európe nainštalovaných ďalších 29,7 GWh BESS, čomu zodpovedá medziročný nárast o 36 %. Väčšinu nových projektov tvoria veľkokapacitné lithium - iontové batérie. Podľa konzervatívneho scenára sa zároveň očakáva, že celková kapacita batériových úložísk v Európe sa do roku 2030 zvýši štvornásobne, teda zo spomínaných 61 GWh v roku 2024 na približne 244 GWh. Optimistickejšie prognózy predpokladajú dokonca šesť až osemnásobný nárast
Pozn.: *stredný scenár European Market Outlook for Battery Storage 2025-2029

Ceny batérií zaznamenávajú pokles. Čo za ním stojí?
Ceny lítium-iónových batérií dosiahli v roku 2024 úroveň 115 USD/kWh, čo predstavuje medziročný pokles o - 20 %, a zároveň ide o najvýraznejší pokles cien od roku 2017. Dôvodom sú neustále inovácie, ktoré prinášajú nové materiály a procesy na zvýšenie energetickej hustoty a zníženie nákladov na spracovanie. Optimalizácii cien pomohol aj pokles cien materiálov, ako je lítium, v prípade ktorých došlo k nárastu ťažby a efektívnejšiemu spracovaniu. Ďalšie úspory priniesla aj zmena v chemickom zložení batérií, konkrétne prechod od technológií NMC a NCA k lacnejším a výkonnejším batériám LFP.
Partner témy
Mzdová kalkulačka - výpočet čistej mzdy a ceny práce
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Tehotenské: Online kalkulačka na výpočet dávky
Kalkulačka materskej dávky
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka na výpočet dôchodkového veku
Kalkulačka na výpočet vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Hypotekárna kalkulačka
Porovnanie zdravotných poisťovní
DPH kalkulačka pre rok 2026
Investičná kalkulačka
SPRAVODAJSTVO
Občianske organizácie spolu s veľvyslanectvom spúšťajú zbierku na energetickú pomoc Teplo pre Ukrajinu – VIDEO, FOTO
Kto hovorí o neutralite je hazardér a samovrah, Fico podľa Karasa hazarduje aj so slovenskou štátnosťou
Blanár odsúdil ruské útoky na energetické ciele, vyjadril podporu ukrajinským civilistom
Slovensko nedostalo pozvanie do Trumpovej Rady mieru, Karas hovorí o zlyhaní Ficovej politiky
Vo veku 68 rokov zomrel biochemik a bývalý predseda SAV Jaromír Pastorek
Najčítanejšie
- 1.Vo veku 68 rokov zomrel biochemik a bývalý predseda SAV Jaromír Pastorek
- 2.Slovensko v roku 2026 čakajú komunálne voľby, podľa samospráv by nemali byť nástrojom politických prestreliek
- 3.Pochybné e-shopy zaplavili slovenský internet, spotrebitelia prichádzajú o peniaze a možnosť reklamácie
- 4.Novoročné predsavzatia vo väčšine prípadov zlyhajú. Koučka vysvetlila, kde vzniká problém
- 5.Prezidentka vymenovala Dušana Keketiho za ministra športu a cestovného ruchu










