Od budúceho roka budeme triediť aj textilný odpad

Foto: Freepik

Aj my budeme triediť textilný odpad

Európska únia má v boji s klimatickými zmenami za cieľ do roku 2050 výrazným spôsobom znížiť produkciu emisií a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Jedným z nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov je transformácia odpadového hospodárstva založená na vyššej miere recyklácie a minimalizácii ukladania odpadu na skládkach. Po tom, ako v EÚ (vrátane Slovenska) triedime papier, plasty, sklo a v posledných rokoch aj kuchynský bioodpad, budeme od začiatku roku 2025 separovať aj textilný odpad.

Podľa rámcovej smernice 2008/98/ES o odpade z roku 2018 sú krajiny EÚ od 1. januára 2025 povinné zaviesť triedený zber textilného odpadu. Ak sa takýto odpad neseparuje, končí prevažne v čiernych nádobách spolu s ostatným zmesovým komunálnym odpadom a následne na skládkach, v lepšom prípade sa energeticky zhodnotí v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Potvrdzujú to aj dáta za Európsku úniu uvedené v štúdii European Environment Agency. V Únii na jedného obyvateľa pripadá ročne 16 kilogramov textilného odpadu, pričom 82 % pochádza z domácností a zvyšných 18 % z priemyslu, respektíve z obchodov ako nepredané šatstvo či textílie. Z celkového množstva textilného odpadu sa v EÚ vytriedi v priemere na obyvateľa iba 4,4 a až 11,6 kilogramu textilu skončí v zmesovom komunálnom odpade.

Okrem zavedenia triedeného zberu cez rozšírenú zodpovednosť výrobcov (teda zber prostredníctvom farebných nádob) vyžaduje EÚ od výrobcov ekodizajn a informácie o zložení a vlastnostiach výrobkov. Zároveň požaduje zabezpečenie nielen nakladania s textilným odpadom po skončení jeho životnosti, ale aj zábezpeku finančného krytia tejto činnosti.

Textilný priemysel znečisťuje životného prostredie

Výroba šatstva či výrobkov z textilu raketovo rastie. V roku 2020 bolo vo svete vyrobeného dvojnásobne viac textilu ako v roku 2015. Už samotná produkcia oblečenia je pritom významným znečisťovateľom životného prostredia.

Slovák ročne vytriedi 1,6 kg textilného odpadu

Na Slovensku sa ročne vytriedi približne 8,5-tisíc ton textilného odpadu (šatstva a textílií) z domácností. Celkovo vytriedený textilný odpad (po zarátaní priemyslu) predstavuje ročne asi 16-tisíc ton. Vyplynulo to z údajov Ministerstva životného prostredia SR a Štatistického úradu SR za roky 2021 a 2022.

Odborníci však upozorňujú, že v skutočnosti na Slovensku vzniká podstatne väčšie množstvo textilného odpadu, a ich odhady hovoria až o hodnote 100-tisíc ton ročne. Z domácností by pritom malo pochádzať 65 %, z priemyslu zvyšných 35 %. Problémom je, že väčšina textilného odpadu pochádzajúceho z domácností končí v zmesovom komunálnom odpade (teda v čiernych nádobách) a následne tak prevažne na neekologických skládkach.

Potenciál triedenia textilného odpadu z domácností je tak na Slovensku podstatne vyšší. Ak v súčasnosti pripadá ročne na jedného Slováka 1,6 kilogramu vytriedeného textilného odpadu, tak potenciál hovorí až o 12 kilogramoch na osobu. 

Ako prebieha zber textilného odpadu a kde odpad končí?

Ako v okolitých štátoch, tak aj na Slovensku prebieha zber textilu na dobrovoľnej báze. Závisí tak len od samosprávy, či daný odpad chce alebo nechce zbierať. Podľa štúdie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sú do zberu textilu v súčasnosti zapojené viac ako tri štvrtiny samospráv.

Zber textilu z domácností sa vykonáva v obciach najmä prostredníctvom špecializovaných kontajnerov. Ich rozmiestnenie na Slovensku nie je rovnomerné, najviac ich je na západnom a strednom Slovensku, pomenej na východe. Kým v niektorých obciach prebieha zber na dennej báze, v iných iba jedenkrát mesačne. Niektoré obce za takýto zber platia, pre niektoré ide o bezodplatnú službu. Zber nepotrebného textilu v samosprávach prebieha aj formou zberných dvorov, swapov, búrz, charitatívnych zbierok alebo ich vzájomných kombinácií.

Vyzbieraný textil je následne prepravený do medziskladov, v ktorých prebieha hrubá kontrola a selekcia mokrého, špinavého a nevyhovujúceho textilu. V medziskladoch sa textil môže nachádzať maximálne päť dní, pretože najväčším nepriateľom zberu textilu je vlhkosť. Nasleduje prevoz do okolitých krajín (Maďarsko, Poľsko a Česko), v ktorých prebieha dezinfekcia a dotriedenie podľa rôznych kritérií.

Približne 30 % z textilného odpadu domácností, ktorý sa vyzbiera na Slovensku a dotriedi v zahraničných centrách, je umiestnených v krajinách východného bloku a v charitatívnych projektoch rozvojových krajín. Až 60 % sa zhodnotí materiálovo podľa druhu textílie a len približne 10 % končí na skládkach odpadu.

Ako bude prebiehať zber textilného odpadu od januára 2025?

„Zber textilného odpadu by sa mal od nového roku riadiť metodickou príručkou, ktorú envirorezort zverejnil pre obce dňa 26. júla 2024. Tento materiál vníma ZOP len ako prvý krok k postupnému nastaveniu zberu textilu, ktorý by mal začať platiť v celej EÚ od 1. januára 2025 na základe novely rámcovej smernice o odpade č. 2018/851 z 30. mája 2018,“ hovorí generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.

Pri nakladaní s textilným odpadom by sa po novom mali rozlišovať dva odlišné spôsoby zberu. Prvým by mal byť triedený zber odpadu z textilu a druhým zber textilu vhodného na opätovné použitie. Prvý uvedený bude podľa § 81 ods. 7 písm. c) zákona 79/2015 Z. z. pre obce a mestá povinný a jeho celkové množstvo bude započítané do ukazovateľa miery triedenia. Zber textilu na opätovné použitie formou rôznych charitatívnych akcií alebo swapov prebieha na dobrovoľnej báze a do miery triedenia sa započítavať nebude.

Zber textilu, ktorý prebieha na Slovensku v mnohých samosprávach už aj v súčasnosti, obce a mestá výrazne finančne nezaťažuje. No ide len o kvalitnejší, menej opotrebený textil, ktorý je možné opätovne použiť, napríklad na charitatívne účely alebo na predaj v second – handoch. Takýto zber sa uskutočňuje prostredníctvom špecializovaných kontajnerov, ktoré textil chránia pred vandalmi a vlhkosťou, ktorá degraduje použitý textil najviac,“ pokračuje odborník.

Ako uvádza ďalej, na výšku nákladov vplýva najmä množstvo a kvalita vyzbieraného textilu, zvozová vzdialenosť do najbližšieho medziskladu, ale aj cena za finálne dotriedenie. Väčšinu samospráv vychádza umiestnenie kontajnera od približne 60 do 200 eur ročne. V niektorých obciach sa uskutočňuje takýto zber textilu zadarmo a v lukratívnejších mestských častiach dokonca zberové spoločnosti platia samospráve za umiestnenie kontajnera.

Od 1. januára 2025 sa zber nebude týkať iba kvalitného, ale akéhokoľvek textilu. Zavedenie celkového zberu textilu tak môže, až do termínu zavedenia recyklačných poplatkov, zaťažiť rozpočty samospráv oveľa viac ako zber re-use textilu. Len pre zaujímavosť, náklady na zber a recykláciu vo Francúzsku, kde je rozšírená zodpovednosť výrobcov pre textil už zavedená, sa ceny pohybujú od 150 až do 500 eur za tonu recyklovaného textilu v závislosti od efektívnosti systému, lokality a technológií na samotnú recykláciu.

„Zavedenie zberu nového prúdu odpadov, ktorý zatiaľ nie je krytý výrobcami, bude tak pre každú samosprávu znamenať dodatočný finančný náklad. Obce a mestá budú môcť však tieto náklady aspoň čiastočne vykryť príspevkami z Envirofondu (prostredníctvom vyššej miery triedenia), ktoré by sa mali po novom prideľovať automaticky a zároveň aj znížením množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý bude potrebné od 1. januára 2025 nákladnejšie upravovať,“ vysvetľuje Ján Chovanec.

Slovenské Ministerstvo životného prostredia SR postupuje pri zavádzaní nového prúdu oddelene zberaného odpadu podobne ako Česká republika. Česko v prvom kroku taktiež zverejnilo len príručku, pretože členské štáty EÚ zatiaľ stále nepoznajú ucelenú metodiku k zberu textilu, ktorú mala EK vypracovať ešte v roku 2023. Ďalší odklad podľa neho nastal 17. júna 2024, keď Európska komisia oznámila nový termín aktualizácie smernice o odpade až na koniec roka 2028, a to z dôvodu nedostatku spoľahlivých údajov o odpadovom textile, ako aj o financovaní rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Najlepší textilný odpad je taký, ktorý nevznikne

V hierarchii obehového hospodárstva je ideálne, ak odpad, vrátane textilného, nevznikne. Je to cieľ,  ktorý je v praxi ťažšie dosiahnuteľný. V prípade textilu je kľúčové jeho opätovné využitie. Existuje mnoho možností, „ako na to“, a to na občianskej aj podnikateľskej úrovni.