Obnoviteľné zdroje energie sú výnimočnou investičnou príležitosťou. Ako ich využíva Slovensko a krajiny EÚ?

Foto: Shutterstock

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ EÚ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, je stanovený ako minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na 42,5 %. Pritom drvivá väčšina - až 20 krajín z EÚ má v súčasnosti podiel OZE pod 30 %, čo znamená potrebu masívnych investícií do „zelenej“ infraštruktúry v celej únii.

„Zeleným“ lídrom je Švédsko. V top desiatke nájdeme aj prekvapujúce krajiny vrátane Rumunska

Eurostat v závere roka 2024 uverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) za rok 2023 pre všetky ekonomiky EÚ. A to ako celkovo, tak aj v prípade hrubej spotreby elektriny, pri teple a ochladzovaní či v doprave. Krajinou s najvyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni 66,4 % je Švédsko. Vysoký podiel OZE evidovala táto severská ekonomika najmä v prípade hrubej spotreby elektriny (87,5 %) a v prípade tepla a ochladzovania (67,1 %).

Zaujímavé je, že v prvej desiatke figurujú aj krajiny strednej a východnej Európy (CEE región) ako napríklad Lotyšsko (43,2 %), Estónsko (41,0 %), Litva (31,9 %), Chorvátsko (28,1 %) či Rumunsko (25,8 %), ktoré napriek podobnej transformačnej histórii ako Slovensko výrazne predbehli našu krajinu vo využívaní OZE.

Únia ako celok dosiahla v roku 2023 podiel 24,6 %. Naopak, najnižšie podiely vykázali Luxembursko, Belgicko, Írsko a Malta, v ktorých podiel OZE v roku 2023 nepresiahol hranicu 16 %.

Slovensko na chvoste EÚ. Podiel energie z OZE stagnuje už päť rokov okolo 17 %

V prípade Slovenska bol v roku 2023 vykázaný podiel energie z OZE na úrovni 17,0 %. Stagnácia je tak za posledné roky neprehliadnuteľná, nakoľko oproti rokom 2019 až 2022  s podielmi 16,9 %, 17,3 %, 17,4 % a 17,5 % možno len sotva hovoriť o zlepšení ukazovateľa.   Podiel OZE pri hrubej spotrebe elektriny predstavoval 24,2 %, pri teple a ochladzovaní 18,8 % a v doprave 9,2 %. Slovensko tak má v rámci EÚ šiesty najnižší podiel OZE.  

Európa musí zrýchliť, ak chce naplniť svoje energetické potreby a ambície. Motorom sú investície do zelenej energie

Aj napriek relatívne dobrým číslam OZE v niektorých ekonomikách, musí EÚ zrýchliť a potenciál zelenej energie využívať vo väčšej miere. Zásadnú úlohu v EÚ zohráva European Green Deal s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tento proces však ešte viac akceleruje nová európska stratégia Clean Industrial Deal (2025), ktorá stavia na základoch European Green Dealu, no ide hlbšie do oblasti priemyselnej transformácie a dekarbonizácie. Zároveň je odpoveďou Európskej komisie na rastúce energetické potreby Európy a potrebu posilnenia jej konkurencieschopnosti.

Pre investorov je kľúčové, že EÚ v rámci Clean Industrial Deal vyčíslila potrebný prírastok nových energetických zdrojov. Európa potrebuje každý rok vybudovať 100 gigawattov OZE, čo zodpovedá ročnému výkonu približne sto blokov jadrových elektrární typu Temelín. Táto bezprecedentná potreba vytvára masívny investičný priestor v hodnote 100 miliárd EUR ročne.

„Sto gigawattov z OZE je obrovské množstvo energie, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť nielen z environmentálnych dôvodov, ale primárne pre zachovanie relevantnosti, konkurencieschopnosti, bezpečnosti a nezávislosti Európy vo svete“, vysvetľuje Václav Kůla, ktorý vedie Renewables podfond spoločnosti WOOD & Company.

Kůla zároveň uznáva oprávnenosť časti kritiky zo strany podnikateľov, najmä pokiaľ ide o byrokraciu a tempo zmien. „V krátkodobom horizonte ale nemáme iné možnosti. Plynofikácia uhoľných elektrární, výstavba nových plynových zdrojov, jadrových elektrární či malých modulárnych reaktorov – nič z toho nám nepomôže zabezpečiť nové zdroje energie dostatočne rýchlo. Jednoducho povedané, európsky energetický mix nemá v súčasnosti inú alternatívu ako ďalšiu výstavbu obnoviteľných zdrojov energie. Investície do OZE tak predstavujú výnimočnú investičnú príležitosť", uzatvára Kůla.

Partner témy