Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu
Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok. Pozreli sme sa preto na to, koľko Slováci míňajú na potraviny, ako sa vyvíjajú ich ceny, ako nimi plytváme a akých chýb sa pri triedení bioodpadu z kuchyne najčastejšie dopúšťame.
Foto: Shutterstock
Na potraviny ide pätina rodinných rozpočtov
Bežná slovenská domácnosť mesačne minie na nákup potravín takmer 20 % zo svojho rodinného rozpočtu. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len necelých 15 % z celkových nákladov.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v Európskej únii (EÚ). K priemerným cenám potravín v Únii sa však postupne približujeme, pretože vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie už iba o 5 %. U našich susedov z krajín V4, teda v Česku, Maďarsku či Poľsku, podľa Eurostatu nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o –6 %, –11 % a –24 %.
Inflácia vyháňa ceny potravín nahor
Potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %.
Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. Dôvodom prudkého zdražovania potravín je najmä vojnový konflikt na Ukrajine a s ním súvisiaci prudký nárast cien energií a agrokomodít na svetových trhoch.
V dostupnosti jedla zaostávame za priemerom EÚ
Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no „poriadny obed“ každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634-tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, alebo domácností zložených z jedného dospelého človeka s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.
Časté je aj plytvanie jedlom
Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Kuchynský biologický odpad, ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.
Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.
Päť faktov o potravinách na Slovensku
- Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.
- Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4.
- V septembri 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 23,3 %.
- Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov.
- Ročne pripadá na obyvateľa až 100 kilogramov potravinového odpadu v hodnote 100 až 150 eur.
Ako sa nám darí triediť kuchynský bioodpad?
Samosprávy majú už viac ako rok (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.
Výnimku a odklad do 1. januára 2023 majú samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu sa netýka ani tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100-percentne kompostujú.
Zaujímavé výsledky o úspešnosti zberu, ale aj spracovaní kuchynského bioodpadu priniesla analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov. Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kilogramov vytriedeného kuchynského bioodpadu, čo je však iba 11 % z celkového potenciálu Slovenskej republiky. Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o 8 %.
Problémom sú náklady aj ďalšie využitie odpadu
Priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského bioodpadu predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní jednej tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 až 75 eur za tonu.
Vysoké náklady sú tak logicky jedným z najväčších negatív, o ktorých v súvislosti so zberom a spracovaním kuchynského bioodpadu hovoria obce a mestá. Samosprávy však upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.
Najväčším problémom v súvislosti so separovaným zberom kuchynského bioodpadu je jeho ďalšie využitie. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Tri najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu
- Odmietanie triedenia zo strany občanov. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
- Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
- Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?
- 2.Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky
- 3.Na podanie daňového priznania zostáva už iba 15 dní, no dosiaľ tak urobila len tretina daňovníkov
- 4.Bankomaty v Etiópii sa zbláznili a neoprávnene vydali ľuďom 41 miliónov dolárov
- 5.Otravné telefonáty sa stanú minulosťou. Predvoľba (0)888 znamená, že ide o marketingový hovor