Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Eva Sadovská Ekológia Poslať

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok. Pozreli sme sa preto na to, koľko Slováci míňajú na potraviny, ako sa vyvíjajú ich ceny, ako nimi plytváme a akých chýb sa pri triedení bioodpadu z kuchyne najčastejšie dopúšťame.

plytvanie jedlom

Foto: Shutterstock

 

Na potraviny ide pätina rodinných rozpočtov

Bežná slovenská domácnosť mesačne minie na nákup potravín takmer 20 % zo svojho rodinného rozpočtu. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len necelých 15 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v Európskej únii (EÚ). K priemerným cenám potravín v Únii sa však postupne približujeme, pretože vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie už iba o 5 %. U našich susedov z krajín V4, teda v Česku, Maďarsku či Poľsku, podľa Eurostatu nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o –6 %, –11 % a –24 %.

Inflácia vyháňa ceny potravín nahor

Potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %.

Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. Dôvodom prudkého zdražovania potravín je najmä vojnový konflikt na Ukrajine a s ním súvisiaci prudký nárast cien energií a agrokomodít na svetových trhoch. 

V dostupnosti jedla zaostávame za priemerom EÚ

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no „poriadny obed“ každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634-tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, alebo domácností zložených z jedného dospelého človeka s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

Časté je aj plytvanie jedlom

Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Kuchynský biologický odpad, ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až  150 eur.

Päť faktov o potravinách na Slovensku

  • Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.
  • Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4.
  • V septembri 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 23,3 %.
  • Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov.
  • Ročne pripadá na obyvateľa až 100 kilogramov potravinového odpadu v hodnote 100 až 150 eur.

Ako sa nám darí triediť kuchynský bioodpad?

Samosprávy majú už viac ako rok (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Výnimku a odklad do 1. januára 2023 majú  samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu sa netýka ani tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100-percentne kompostujú.

Zaujímavé výsledky o úspešnosti zberu, ale aj spracovaní kuchynského bioodpadu priniesla analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov. Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kilogramov vytriedeného kuchynského bioodpadu, čo je však iba 11 % z celkového potenciálu Slovenskej republiky. Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o 8 %.

Problémom sú náklady aj ďalšie využitie odpadu

Priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského bioodpadu predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní jednej tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 až 75 eur za tonu.

Vysoké náklady sú tak logicky jedným z najväčších negatív, o ktorých v súvislosti so zberom a spracovaním kuchynského bioodpadu hovoria obce a mestá. Samosprávy však upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.

Najväčším problémom v súvislosti so separovaným zberom kuchynského bioodpadu je jeho ďalšie využitie. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

Tri najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu

  • Odmietanie triedenia zo strany občanov. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota  alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
  • Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
  • Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.
logo
Prečítajte si tiež:
19.3.2024 Redakcia FinReport

Bankomaty v Etiópii sa zbláznili a neoprávnene vydali ľuďom 41 miliónov dolárov

Bola to technická chyba, ktorá dovolila Etiópčanom vyberať si zo svojich bankových účtov vyššie sumy, ako na nich reálne mali. Bankomaty ...

19.3.2024 Roland Régely

Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?

Ľudí, ktorí si vedia zabezpečiť bývanie bez nutnosti financovania úverom, je u nás málo. Väčšina Slovákov si na byt či dom musí ...

19.3.2024 Martin Jamnický

Na podanie daňového priznania zostáva už iba 15 dní, no dosiaľ tak urobila len tretina daňovníkov

Daňové priznanie k dani z príjmu za rok 2023 zatiaľ podalo viac ako 385-tisíc daňovníkov. V porovnaní s minulým rokom je to o 17 % viac. ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Novou členkou predstavenstva bratislavského Volkswagenu je Agnieszka Olendereková

Trojčlenné predstavenstvo spoločnosti Volkswagen Slovakia má novú tvár. Posilou je Poľka Agnieszka Olendereková. Na pozícii členky ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky

Snaha o finančné podvody napríklad prostredníctvom falošných e-mailov je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. A hoci sa s nimi ...

18.3.2024 Robert Juriš

ECB zrejme v lete zníži svoje úrokové sadzby, no hypotéky zlacnieť nemusia

Nehnuteľnosti na bývanie sa počas uplynulých dvoch rokov poznačených zásadným nárastom úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v priemere ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay