Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu plytvania jedlom. Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok. Pozreli sme sa preto na to, koľko Slováci míňajú na potraviny, ako sa vyvíjajú ich ceny, ako nimi plytváme a akých chýb sa pri triedení bioodpadu z kuchyne najčastejšie dopúšťame.

image

Foto: Shutterstock

 

Na potraviny ide pätina rodinných rozpočtov

Bežná slovenská domácnosť mesačne minie na nákup potravín takmer 20 % zo svojho rodinného rozpočtu. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len necelých 15 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku siedme najnižšie v Európskej únii (EÚ). K priemerným cenám potravín v Únii sa však postupne približujeme, pretože vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie už iba o 5 %. U našich susedov z krajín V4, teda v Česku, Maďarsku či Poľsku, podľa Eurostatu nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o –6 %, –11 % a –24 %.

Inflácia vyháňa ceny potravín nahor

Potraviny na Slovensku v tomto roku výrazne dražejú. Za prvých 9 mesiacov roka 2022 dosiahla priemerná inflácia potravín 15,7 %, v septembri sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 23,3 %.

Najvýraznejšie sa smerom nahor prepisovali cenovky pri olejoch a tukoch, chlebe a pečive, mliečnych výrobkoch a mäse. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. Dôvodom prudkého zdražovania potravín je najmä vojnový konflikt na Ukrajine a s ním súvisiaci prudký nárast cien energií a agrokomodít na svetových trhoch. 

V dostupnosti jedla zaostávame za priemerom EÚ

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no „poriadny obed“ každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634-tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, alebo domácností zložených z jedného dospelého človeka s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, pretože podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

Časté je aj plytvanie jedlom

Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá približne 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten vzniká predovšetkým v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Kuchynský biologický odpad, ktorý sa vyznačuje charakteristickým hnilobným zápachom, je pri jeho skládkovaní významným tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom ovzdušia.

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až  150 eur.

Päť faktov o potravinách na Slovensku

  • Na potraviny míňame takmer 20 % zo svojich rodinných rozpočtov.
  • Potraviny v obchodoch sú siedme najlacnejšie v rámci EÚ, ale zároveň najdrahšie vo V4.
  • V septembri 2022 boli potraviny medziročne drahšie o 23,3 %.
  • Poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 12 % obyvateľov.
  • Ročne pripadá na obyvateľa až 100 kilogramov potravinového odpadu v hodnote 100 až 150 eur.

Ako sa nám darí triediť kuchynský bioodpad?

Samosprávy majú už viac ako rok (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Výnimku a odklad do 1. januára 2023 majú  samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského bioodpadu sa netýka ani tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100-percentne kompostujú.

Zaujímavé výsledky o úspešnosti zberu, ale aj spracovaní kuchynského bioodpadu priniesla analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov. Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kilogramov vytriedeného kuchynského bioodpadu, čo je však iba 11 % z celkového potenciálu Slovenskej republiky. Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o 8 %.

Problémom sú náklady aj ďalšie využitie odpadu

Priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského bioodpadu predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní jednej tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 až 75 eur za tonu.

Vysoké náklady sú tak logicky jedným z najväčších negatív, o ktorých v súvislosti so zberom a spracovaním kuchynského bioodpadu hovoria obce a mestá. Samosprávy však upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.

Najväčším problémom v súvislosti so separovaným zberom kuchynského bioodpadu je jeho ďalšie využitie. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

Tri najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu

  • Odmietanie triedenia zo strany občanov. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota  alebo nesúhlas akceptovať diskomfort.
  • Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi.
  • Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne, a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
6.2.2023 Redakcia FinReport

Analýza: Slováci očakávajú, že inflácia vystúpi až nad hranicu 30 %

Slováci boli voči nárastu cien tovarov a služieb najskeptickejší na sklonku minulého roku. Inak povedané, vtedy boli ich očakávania vysokej ...

6.2.2023 Martin Jamnický

Generálny pardon: Uhraďte svoje dlhy voči Sociálnej poisťovni do konca augusta 2023 a nemusíte platiť penále

Dlžníci Sociálnej poisťovne dostali šancu, ako sa vyhnúť plateniu penále za omeškanie sa pri plnení si svojich povinností. Opatrenie ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

6.2.2023 Robert Juriš

Samostatný finančný agent INSIA SK sa stal súčasťou medzinárodnej maklérskej skupiny Unilink

Spoločnosť INSIA sa stala súčasťou medzinárodnej skupiny Unilink, ktorá získala 80-percentný podiel vo firme od spoločnosti Marsh. ...

6.2.2023 Redakcia FinReport

Sociálne dávky: Úrady práce vlani vyplatili ľuďom 1,8 miliardy eur

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2022 vyplatili rodinám a ľuďom v náročnej životnej situácii sociálne dávky v celkovej ...

6.2.2023 Redakcia FinReport

Tržby maloobchodu vlani v porovnaní s katastrofálnym rokom 2021 mierne vzrástli

Utlmenie pandémie koronavírusu sa v maloobchode prejavilo návratom kupujúcich do predajní. Celoročný výsledok odvetvia potiahol mierny rast ...

5.2.2023 Redakcia FinReport

Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza

Na rozdiel od vlaňajších nádejí, keď sa aspoň začiatok roku niesol v znamení eufórie po ochabnutí pandémie koronavírusu, sú ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

Mobilná aplikácia

  1. 1.
    Ako sa v roku 2023 zvýšia príplatky za prácu cez víkendy, v noci a počas sviatkov
  2. 2.
    Samostatný finančný agent INSIA SK sa stal súčasťou medzinárodnej maklérskej skupiny Unilink
  3. 3.
    Generálny pardon: Uhraďte svoje dlhy voči Sociálnej poisťovni do konca augusta 2023 a nemusíte platiť penále
  4. 4.
    Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?
  5. 5.
    Changpeng Zhao: Šéf Binance bagatelizuje hrozbu digitálnych mien centrálnych bánk pre kryptosvet