Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Najvyššiu prioritu pri čerpaní eurofondov dostali zelené projekty

Redakcia FinReport Ekológia Poslať

Vláda SR schválila Partnerskú dohodu na roky 2021 – 2027. Dohoda predstavuje investičný rámec pre čerpanie eurofondov vo výške okolo 13 miliárd eur. Cieľom je zvýšiť energetickú bezpečnosť a efektivitu, ale aj znížiť závislosť Slovenska od ropy, zemného plynu a jadrového paliva.

zelené energie

Foto: Unsplash

Ako zvýšiť energetickú sebestačnosť

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) a OZE oceňuje, že najvyššiu prioritu dostali oblasti obnovy budov, energetickej bezpečnosti a efektívnosti. Práve na tieto zelené riešenia má z eurofondov smerovať až 4,2 miliardy eur, čo predstavuje približne tretinu eurofondového rozpočtu pre Slovensko do roku 2027.

Partnerská dohoda v oblasti energetickej efektivity a podpory obnoviteľných zdrojov prinesie viac obnoviteľných zdrojov vrátane výraznejšej podpory rozvoja geotermálnej energie a podporí energetické spoločenstvá. Slovensko tiež môže počítať s navýšením energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) o približne 300 MW.

Asociácia dlhodobo upozorňuje na možnosť bojovať proti vysokým cenám energií práve navýšením inštalovanej kapacity z OZE, čím by Slovensko súčasne zvyšovalo aj svoju energetickú sebestačnosť. „Naša závislosť od zahraničných zdrojov, či už hovoríme o fosílnych zdrojoch, alebo o jadrovom palive, je obrovská, a preto by malo byť prioritou každej vlády orientovať sa na zdroje, ktoré máme k dispozícii doma, a ktoré sú zároveň prijateľné aj z environmentálneho hľadiska,“ upozorňuje manažérka SAPI pre politiku OZE Lucia Palmanová.

Podpora zameraná na domácnosti aj podniky

Partnerská dohoda hovorí konkrétne o podpore zariadení využívajúcich veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, energiu z okolia, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd, bioplyn a biomasu, ktoré spĺňajú požiadavky Európskej komisie. Podpora OZE bude mierená na domácnosti aj podniky. Práve podniky sú najviac zasiahnuté zvyšovaním cien energií. Súčasťou energetických riešení má byť aj podpora geotermálnej energie a prechodu na nákladovo efektívny, udržateľný a bezpečný systém zásobovania energiou, teda znižovanie závislosti od zemného plynu, ktorý bude okrem geotermálnej energie nahrádzať aj biometán a zelený vodík.

V pláne sú aj energetické komunity

Na podporu sa môžu tešiť aj energetické spoločenstvá a aktívni odberatelia. Vláda si uvedomuje potrebu využívania energie v mieste výroby, a preto je špecifickým cieľom dohody realizácia projektov, ktoré predpokladajú vytváranie lokálnych distribučných sietí, najmä energetických komunít s cieľom využívania elektriny v mieste jej výroby a až následne distribúcia prebytkov do regionálnych distribučných sústav.

Energetické komunity, sebestačné v uspokojení svojich energetických potrieb, sú pojem, ktorý na Slovensku dlho počúvame, v praxi, žiaľ, ide stále o hudbu budúcnosti. Slovensko zatiaľ len deklaruje snahu takéto komunity zaviesť, no presná vízia toho, ako majú energetické komunity fungovať a na akých princípoch, nám zatiaľ chýba,“ pripomína odborníčka.

Ceny energií ešte porastú

Napriek regulácii cien elektriny a plynu je podľa SAPI potrebné počítať s tým, že extrémne trhové ceny sa prejavia aj na koncových účtoch za energie. „V prípade plynu, kde je Slovensko maximálne závislé od importu, je schopnosť regulovať ceny veľmi obmedzená. Súčasné trhové ceny sú natoľko vysoké, že aj regulované ceny na rok 2023 môžu podľa odhadov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vzrásť o 100 %. Vláda preto musí konať a rozhodnutie nasmerovať najväčšiu časť z eurofondov práve do oblasti energetickej bezpečnosti je správnym vyhodnotením situácie a reakciou na aktuálne bezpečnostné riziká,“ hodnotí L. Palmanová.

Podľa jej slov ak chceme vyčlenené financie efektívne investovať do rozvoja OZE, vláda musí zjednodušiť povoľovacie procesy pre pripájanie nových zdrojov, zefektívniť proces EIA a tiež vytvoriť model a legislatívny rámec pre fungovanie energetických komunít.

logo
Prečítajte si tiež:
24.6.2024 Redakcia FinReport

Byrokracia v EÚ bujnie, nárasty sú v stovkách percent

Od prijatia Maastrichtskej zmluvy (od 1. januára 1994 do 1. januára 2024) sa počet právnych predpisov EÚ zvýšil o 729 % a od prijatia ...

24.6.2024 Redakcia FinReport

Dotácia na stravu pokračuje, žiadatelia o ňu musia splniť dve povinnosti

Zabezpečiť jedlo pre deti v školských zariadeniach, viesť ich k zdravým stravovacím návykom a odbremeniť rodičov od nadmerných ...

24.6.2024 Redakcia FinReport

Ekonomická situácia sa zlepšuje, odhady rastu sú čoraz optimistickejšie

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zvýšila odhad tohtoročného rastu slovenskej ekonomiky na 2,7 %. Odvoláva sa pritom na nižšiu infláciu a ...

24.6.2024 Robert Juriš

Katastrofické scenáre o nesplácaní hypoték sa nenaplnili, objem poskytnutých úverov začal rásť

Trh s hypotékami pomaly opäť začína ožívať. Jeden zo samostatných finančných agentov pôsobiacich na slovenskom trhu tvrdí, že za menej ...

24.6.2024 Redakcia FinReport

NKÚ: Slovensko zaostáva v strategickom riadení aj vo vyvodzovaní osobnej zodpovednosti

Slovensko potrebuje jasnú stratégiu smerovania, lebo na súčasnej ceste dlhodobého udržateľného rozvoja sa čoraz viac potáca, zraňuje a ...

24.6.2024 Mário Špilberger

Ponúk na skrátený úväzok je málo. Ako sa na ňom dohodnúť so zamestnávateľom?

Ženy s malými deťmi, študenti či seniori často túžia po práci na skrátený úväzok. Momentálne sú vo výhode tí, ktorí hľadajú menej ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay