Foto: Unsplash

Veternú energiu už nesmú vynechať

Svetový deň veternej energie, za ktorým stoja Európske združenie veternej energie (EWEA), dnes známe ako Wind Europe, a Svetový výbor pre veternú energetiku (GWEC), si pripomíname od roku 2009. Na Slovensku sa však už viacero rokov na poli získavania tohto typu zelenej energie nič nedeje.

„Projekty boli, bola aj vôľa zo strany investorov, no nezáujem a slabá podpora bývalých vlád akékoľvek snahy o rozvoj veternej energie v krajine pochovali. Dnes je však situácia iná, vláda viackrát deklarovala priestor pre rozvoj obnoviteľných zdrojov, a veterná energia už nesmie byť vynechaná,“ hovorí riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energií (SAPI) Ján Karaba.

Zmena legislatívy a povoľovacích procesov

Podľa zverejnených vládnych dokumentov má do slovenského energetického mixu do roku 2030 pribudnúť 500 MW veternej energie, čo predstavuje 100 až 150 veterných turbín. Aby Slovensko dokázalo tento cieľ splniť, bude potrebná predovšetkým zmena legislatívy a zjednodušenie povoľovacích procesov. Kľúčový bude postoj Ministerstva životného prostredia SR, v ktorého rukách je rozhodnutie o budúcnosti povoľovacích procesov vplyvov na životné prostredie (EIA).

„Povoľovacie procesy dlhodobo spôsobujú problémy v slovenskej energetike. Ich zbytočná komplikovanosť a dlhé trvanie odrádzajú firmy od investícii a brzdia rozvoj OZE. Bude dôležité tieto procesy nastaviť tak, aby reagovali na skutočné hrozby pre životné prostredie a nepredstavovali len nezmyselné obmedzenia a byrokratické zdržania,“ hodnotí J. Karaba.

Investori a kompetentné samosprávy

Pomôcť však môžu aj samotní investori, ktorí by mali dopredu vedieť medze a limity vybranej oblasti a poznať environmentálne kritériá, ktoré musia dodržať. Nevyhnutná pri tom bude súčinnosť so samosprávami, ktoré majú stále nedostatok skúseností aj informácií o benefitoch, ktoré im môže veterná elektráreň priniesť.

Dostatočne informované samosprávy budú môcť zvažovať aj vlastné iniciatívy, čo je v západných krajinách, kde samosprávy rozumejú  potenciálu regiónu aj obnoviteľným zdrojom, bežnou praxou. Ich zástupcovia myslia dopredu a určujú časti územia, kde je výstavba nových obnoviteľných zdrojov energií prípustná. Na základe toho robia aj výberový proces, ktorý priláka investora, pre ktorého ide o pozitívny signál a menej rizikovú investíciu. Na Slovensku by mohlo byť takýmto riešením územné plánovanie.