Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Ktoré krajské mestá Slovenska zanechávajú najväčšiu a ktoré najmenšiu uhlíkovú stopu?

Eva Sadovská Ekológia
SK
EN
Poslať

Len pred niekoľkými dňami sa v Glasgowe skončila klimatická konferencia OSN COP 26. Jedným z jej kľúčových posolstiev je nevyhnutnosť poklesu emisií skleníkových plynov, najmä najškodlivejšieho metánu. Medzi hlavných producentov metánu patria skládky. Smutnou správou je, že produkcia komunálneho odpadu na Slovensku prudko rastie. A hoci ho triedime lepšie ako kedysi, takmer polovica tohto odpadu naďalej končí na neekologických skládkach, ktoré v porovnaní s inými spôsobmi nakladania s odpadom zanechávajú najväčšiu uhlíkovú stopu.

image

Foto: Shutterstock

Pretože na úrovni krajských miest Slovenska existujú rozdiely v spracovaní odpadu, vieme vyhodnotiť aj súvisiace rozdiely v uhlíkovej stope, ktorá za nakladaním s odpadmi v týchto mestách „zostáva“. Z tohto pohľadu sú najekologickejšími krajskými mestami Košice a Bratislava, a to vďaka kombinácii vysokej miery materiálového a energetického zhodnocovania odpadu. 

Štvrtinu odpadu vyprodukujú krajské mestá

Vlani sme na Slovensku vyprodukovali 2,4 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú krajské mestá. Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu.

Miera triedenia sa pohybuje v jednotlivých krajských mestách v rozpätí od 29 do 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Čo je to uhlíková stopa a koho sa týka?

Uhlíková stopa zodpovedá celkovému množstvu vyprodukovaných skleníkových plynov, vyjadrených v ekvivalentoch CO2. Uhlíková stopa sa môže týkať osoby, výrobku alebo udalosti. Najčastejšie sa používa v spojitosti s výrobkami a definuje sumu všetkých skleníkových plynov, ktoré boli vypustené pri ich výrobe do ovzdušia.

Pri výpočte uhlíkovej stopy nakladania s odpadom boli do našej analýzy zahrnuté používané spôsoby nakladania s odpadom (skládkovanie, energetické zhodnotenie a recyklácia vytriedených zložiek komunálneho odpadu), vychádzajúc z údajov Inštitútu cirkulárnej ekonomiky za rok 2019. Analýza nezahŕňa emisie skleníkových plynov z dopravy pri zbere a zvoze komunálneho odpadu.

Najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva skládkovanie

Jednoznačne najväčšiu uhlíkovú stopu za sebou zanecháva ukladanie komunálneho odpadu v dôsledku tvorby mimoriadne silného skleníkového plynu (metánu). Z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 až 880 kilogramov ekvivalentu CO2, teda skleníkových plynov. 

Len pre porovnanie, na Slovensku vlani skončilo na skládkach 1,17 milióna ton komunálneho odpadu, čomu zodpovedá uhlíková stopa 1 milióna ton ekvivalentu CO2. Podobnú uhlíkovú stopu za sebou zanechá 15-tisíc osobných automobilov, ktoré počas roka každý deň prejdú trasu Bratislava – Košice a späť.

Aký je vzťah medzi skládkami a produkciou metánu?

Viac ako 90 % z „odpadových“ emisií je tvorených metánom, ktorý vzniká na skládkach komunálneho odpadu. Metán má až 80-násobne silnejší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý. Na Slovensku je najväčším zdrojom metánu skládkovanie odpadov s 34-percentným podielom na celkových emisiách metánu. Odborníci pritom upozorňujú práve na mimoriadne nepriaznivé vplyvy emisií metánu na zmenu klímy a na jeho čoraz väčšiu úlohu pri ohrievaní našej planéty.

Riešením je premena plynov na energie

Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov vznikajú pri premene odpadu na elektrinu a teplo v ZEVO. „Z jednej tony energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu sa uvoľní 382 kg ekvivalentu CO2. Na druhej strane výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje pri výrobe energií, čo sa pozitívne prejavuje v takzvanom „zabránení“ vzniku emisií skleníkových plynov z týchto zdrojov,“ vysvetľuje odborník na odpadové hospodárstvo Ladislav Halász.

Inak povedané, premenou odpadu na elektrinu a teplo síce dochádza k emisii skleníkových plynov, ale na druhej strane dochádza aj k nemalej úspore emisií, ktoré by vznikli vo väčšom množstve pri výrobe energií z klasických fosílnych zdrojov. A to v konečnom dôsledku uhlíkovú stopu energetického zhodnotenia odpadu významne znižuje.

Rovnaký princíp určovania vplyvu na zmenu klímy sa používa aj pri vyhodnocovaní „zabránených“ emisií v prípade materiálového zhodnotenia odpadu (kompostovanie a recyklácia). Vďaka tomu, že odpad sa stáva zdrojom, dochádza k ušetreniu energie a úsporám pri výrobe primárneho materiálu, a teda k „zabráneniu“ vzniku emisií skleníkových plynov.

V prípade kompostovania bioodpadu je čistá hodnota emisií na úrovni 74 kilogramov ekvivalentu CO2 na jednu tonu odpadu. Pri recyklovaní jednej tony odpadu sa úspora pohybuje v rozpätí od 181 kilogramov ekvivalentu CO2 v prípade elektroodpadu až po 5 891 kilogramov ekvivalentu CO2 pri textile.

Čo sú to zabránené emisie?

Zabránené emisie CO2 (z anglického: avoided emisions) sú emisie, ktoré neboli vypustené do atmosféry vďaka použitiu postupov s nižšími alebo žiadnymi emisiami skleníkových plynov prostredníctvom zmeny technologických alebo manažérskych postupov. Napríklad pri energetickom využití odpadov, pri ktorom vzniká elektrická energia a teplo, dochádza k zabráneniu emisií CO2 z ich konvenčnej výroby, pri ktorej sú ako hlavné suroviny použité fosílne zdroje energie, ako uhlie či plyn.

Uhlíková stopa môže byť rôzna

Slovenské krajské mestá, v závislosti od spôsobu spracovania komunálneho odpadu, zanechávajú rozdielnu uhlíkovú stopu. Miera triedenia či recyklácie v krajských mestách z roka na rok rastie. No veľkú zásluhu na lepších štatistikách má vysoký podiel kovov v triedenom zbere. Práve tento faktor bol aj pri stanovení uhlíkovej stopy nakladania s odpadom v krajských mestách rozhodujúcim (a zároveň skresľujúcim).

Príspevok recyklácie kovov predstavuje totiž až 85 % všetkých zabránených emisií skleníkových plynov. Odborníci považujú vysoké množstvo kovov v triedenom zbere SR, vrátane krajských miest,  za neúmerne vysoké, až anomálne. Aj z tohto dôvodu v aktuálnej analýze prinášame dva pohľady na uhlíkovú stopu nakladania s odpadom v krajských mestách Slovenska, a to so započítaním recyklácie kovov, ale aj bez nej.

Košičania nakladajú s odpadmi ako Škandinávci

Podľa prepočtov, do ktorých je zarátaná recyklácia kovov, vychádza z pohľadu nakladania s odpadmi ako najekologickejšie mesto Košice. No aj v prípade, ak sa pri výpočte uhlíkovej stopy neuvažuje o kovovom odpade, má najnižší negatívny vplyv na zmenu klímy nakladanie s komunálnym odpadom v Košiciach. Spomedzi všetkých slovenských krajských miest tak majú Košice najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom na úrovni 132 kilogramov ekvivalentu CO2 na jednu tonu komunálneho odpadu.

Nasleduje Bratislava s hodnotou 243. Všetky ostatné krajské mestá majú uhlíkovú stopu nad 350 kilogramov ekvivalentu CO2  na tonu komunálneho odpadu. Ani mierne vyššia miera recyklácie v niektorých krajských mestách nedokáže vykompenzovať negatívny vplyv emisií skleníkových plynov zo skládkovania na celkovú uhlíkovú stopu nakladania s komunálnym odpadom.

Mesto Košice svoj zodpovedný prístup k zmene klímy pri nakladaní s odpadom ešte zvýrazňuje aj najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa spomedzi všetkých slovenských krajských miest. Košičan vyprodukuje za rok o 30 % menej odpadu ako napríklad obyvateľ Trnavy alebo Nitry. 

Čo stojí za úspechom mesta Košice?

Za výsledkom Košíc stojí jednoznačne kombinácia recyklácie odpadov s energetickým zhodnotením nerecyklovateľnej zložky odpadov v ZEVO. „Ide o kombináciu, ktorá je najviac rozšírená vo vyspelých krajinách Európy, ako Fínsko, Dánsko či Švédsko. Táto kombinácia so sebou prináša nielen zabránené emisie skleníkových plynov z dôvodu recyklácie odpadov, ale aj z náhrady fosílnych palív pri výrobe energií. Navyše skládkovanie, ktoré vo všeobecnosti zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, sa v Košiciach realizuje minimálne," skonštatoval L. Halász.

Horší výsledok Bratislavy spôsobuje, že ZEVO v hlavnom meste vyrobené teplo zatiaľ neodovzdáva do systému centrálneho zásobovania teplom, zatiaľ čo v Košiciach sa teplom z odpadu vykuruje až 2 400 bytov. Bilanciu Bratislavy zhoršuje aj fakt, že časť komunálneho odpadu vyprodukovaného v metropole Slovenska je stále skládkovaná.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
30.11.2022 Naďa Černá

Obraz White Disaster od Andyho Warhola vydražili za 84,5 milióna dolárov

Masívnu sieťotlač s názvom White Disaster, ktorá je jedným z najvýznamnejších diel Andyho Warhola, predala aukčná spoločnosť Sotheby's ...

30.11.2022 Redakcia FinReport

Rast cien nehnuteľností sa spomalil, medziročne sa zvýšili už „len“ o 14,5 %

Realizačné ceny všetkých nehnuteľností určených na bývanie boli počas tretieho štvrťroka 2022 o 14,5 % vyššie ako v rovnakom období ...

30.11.2022 Roland Régely

UNIVERSAL maklérsky dom: Tržby kontinuálne rastú, v pláne je expanzia na západ

UNIVERSAL maklérsky dom je stabilnou súčasťou desiatky najväčších samostatných finančných agentov na slovenskom trhu. Firme v posledných ...

29.11.2022 Martin Jamnický

Kryptomeny padajú, no trhom s NFT rastú tržby o 60 % aj počty používateľov o 22 %

Nedávny pád cien kryptomien vymazal všetkým digitálnym aktívam hodnotu vyčíslenú na miliardy dolárov. Výnimkou nie sú ani nezameniteľné ...

29.11.2022 Naďa Černá

Vznikol, aby bojoval proti korupcii a nekalým praktikám. Ako sa mu darí chrániť whistleblowerov?

Každý, kto čelí šikane či inému negatívnemu správaniu sa zo strany zamestnávateľa, sa môže obrátiť na Úrad na ochranu oznamovateľov. ...

29.11.2022 Redakcia FinReport

Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala trojmiliónovú pokutu

Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala pokutu 3 milióny eur. Dôvodom má byť nesprávny postup pri účtovaní o poistnom kmeni. Pokuta sa týka ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

13.11.2022 Redakcia FinReport

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

22.10.2022 Redakcia FinReport

Takmer dve tretiny odpadu v krajinách Európskej únie sa zhodnocuje

Narábanie s odpadom a jeho likvidácia môžu mať vážne environmentálne dôsledky na životy ľudí aj na životné prostredie. Cieľom ...

13.10.2022 Eva Sadovská

Lacným teplom z odpadu možno zásobovať desiatky tisíc domácností. Prečo to ešte nerobíme?

Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje ...

25.9.2022 Redakcia FinReport

Emisie skleníkových plynov za posledných 30 rokov klesli takmer vo všetkých odvetviach

Klimatické zmeny sa už pre súčasnú generáciu môžu stať zdrvujúcou témou. Ukazovateľov, ktoré sú hnacím motorom zmeny klímy, je ...

Aplikácia

  1. 1.
    UNIVERSAL maklérsky dom: Tržby kontinuálne rastú, v pláne je expanzia na západ
  2. 2.
    Rast cien nehnuteľností sa spomalil, medziročne sa zvýšili už „len“ o 14,5 %
  3. 3.
    Zdravotná poisťovňa Dôvera dostala trojmiliónovú pokutu
  4. 4.
    Obraz White Disaster od Andyho Warhola vydražili za 84,5 milióna dolárov
  5. 5.
    Informácie o budúcom dôchodku budeme dostávať čierne na bielom v takzvanej oranžovej obálke