Ktoré krajské mestá Slovenska zanechávajú najväčšiu a ktoré najmenšiu uhlíkovú stopu?

Foto: Shutterstock

Pretože na úrovni krajských miest Slovenska existujú rozdiely v spracovaní odpadu, vieme vyhodnotiť aj súvisiace rozdiely v uhlíkovej stope, ktorá za nakladaním s odpadmi v týchto mestách „zostáva“. Z tohto pohľadu sú najekologickejšími krajskými mestami Košice a Bratislava, a to vďaka kombinácii vysokej miery materiálového a energetického zhodnocovania odpadu. 

Štvrtinu odpadu vyprodukujú krajské mestá

Vlani sme na Slovensku vyprodukovali 2,4 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Najväčšími producentmi smetí sú krajské mestá. Vyznačujú sa nielen väčším počtom obyvateľov, ale aj vyššou koncentráciou firiem, zdravotníckych zariadení, obchodov, reštaurácií či škôl. Krajské mestá tak každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu.

Miera triedenia sa pohybuje v jednotlivých krajských mestách v rozpätí od 29 do 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva skládkovanie

Jednoznačne najväčšiu uhlíkovú stopu za sebou zanecháva ukladanie komunálneho odpadu v dôsledku tvorby mimoriadne silného skleníkového plynu (metánu). Z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 až 880 kilogramov ekvivalentu CO₂, teda skleníkových plynov. 

Len pre porovnanie, na Slovensku vlani skončilo na skládkach 1,17 milióna ton komunálneho odpadu, čomu zodpovedá uhlíková stopa 1 milióna ton ekvivalentu CO₂. Podobnú uhlíkovú stopu za sebou zanechá 15-tisíc osobných automobilov, ktoré počas roka každý deň prejdú trasu Bratislava – Košice a späť.

Riešením je premena plynov na energie

Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov vznikajú pri premene odpadu na elektrinu a teplo v ZEVO. „Z jednej tony energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu sa uvoľní 382 kg ekvivalentu CO2. Na druhej strane výroba elektriny a tepla z odpadu môže nahradiť fosílne zdroje pri výrobe energií, čo sa pozitívne prejavuje v takzvanom „zabránení“ vzniku emisií skleníkových plynov z týchto zdrojov,“ vysvetľuje odborník na odpadové hospodárstvo Ladislav Halász.

Inak povedané, premenou odpadu na elektrinu a teplo síce dochádza k emisii skleníkových plynov, ale na druhej strane dochádza aj k nemalej úspore emisií, ktoré by vznikli vo väčšom množstve pri výrobe energií z klasických fosílnych zdrojov. A to v konečnom dôsledku uhlíkovú stopu energetického zhodnotenia odpadu významne znižuje.

Rovnaký princíp určovania vplyvu na zmenu klímy sa používa aj pri vyhodnocovaní „zabránených“ emisií v prípade materiálového zhodnotenia odpadu (kompostovanie a recyklácia). Vďaka tomu, že odpad sa stáva zdrojom, dochádza k ušetreniu energie a úsporám pri výrobe primárneho materiálu, a teda k „zabráneniu“ vzniku emisií skleníkových plynov.

V prípade kompostovania bioodpadu je čistá hodnota emisií na úrovni 74 kilogramov ekvivalentu CO₂ na jednu tonu odpadu. Pri recyklovaní jednej tony odpadu sa úspora pohybuje v rozpätí od 181 kilogramov ekvivalentu CO₂ v prípade elektroodpadu až po 5 891 kilogramov ekvivalentu CO₂ pri textile.

Uhlíková stopa môže byť rôzna

Slovenské krajské mestá, v závislosti od spôsobu spracovania komunálneho odpadu, zanechávajú rozdielnu uhlíkovú stopu. Miera triedenia či recyklácie v krajských mestách z roka na rok rastie. No veľkú zásluhu na lepších štatistikách má vysoký podiel kovov v triedenom zbere. Práve tento faktor bol aj pri stanovení uhlíkovej stopy nakladania s odpadom v krajských mestách rozhodujúcim (a zároveň skresľujúcim).

Príspevok recyklácie kovov predstavuje totiž až 85 % všetkých zabránených emisií skleníkových plynov. Odborníci považujú vysoké množstvo kovov v triedenom zbere SR, vrátane krajských miest,  za neúmerne vysoké, až anomálne. Aj z tohto dôvodu v aktuálnej analýze prinášame dva pohľady na uhlíkovú stopu nakladania s odpadom v krajských mestách Slovenska, a to so započítaním recyklácie kovov, ale aj bez nej.

Košičania nakladajú s odpadmi ako Škandinávci

Podľa prepočtov, do ktorých je zarátaná recyklácia kovov, vychádza z pohľadu nakladania s odpadmi ako najekologickejšie mesto Košice. No aj v prípade, ak sa pri výpočte uhlíkovej stopy neuvažuje o kovovom odpade, má najnižší negatívny vplyv na zmenu klímy nakladanie s komunálnym odpadom v Košiciach. Spomedzi všetkých slovenských krajských miest tak majú Košice najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom na úrovni 132 kilogramov ekvivalentu CO₂ na jednu tonu komunálneho odpadu.

Nasleduje Bratislava s hodnotou 243. Všetky ostatné krajské mestá majú uhlíkovú stopu nad 350 kilogramov ekvivalentu CO₂  na tonu komunálneho odpadu. Ani mierne vyššia miera recyklácie v niektorých krajských mestách nedokáže vykompenzovať negatívny vplyv emisií skleníkových plynov zo skládkovania na celkovú uhlíkovú stopu nakladania s komunálnym odpadom.

Mesto Košice svoj zodpovedný prístup k zmene klímy pri nakladaní s odpadom ešte zvýrazňuje aj najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa spomedzi všetkých slovenských krajských miest. Košičan vyprodukuje za rok o 30 % menej odpadu ako napríklad obyvateľ Trnavy alebo Nitry. 

Čo stojí za úspechom mesta Košice?

Za výsledkom Košíc stojí jednoznačne kombinácia recyklácie odpadov s energetickým zhodnotením nerecyklovateľnej zložky odpadov v ZEVO. „Ide o kombináciu, ktorá je najviac rozšírená vo vyspelých krajinách Európy, ako Fínsko, Dánsko či Švédsko. Táto kombinácia so sebou prináša nielen zabránené emisie skleníkových plynov z dôvodu recyklácie odpadov, ale aj z náhrady fosílnych palív pri výrobe energií. Navyše skládkovanie, ktoré vo všeobecnosti zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, sa v Košiciach realizuje minimálne," skonštatoval L. Halász.

Horší výsledok Bratislavy spôsobuje, že ZEVO v hlavnom meste vyrobené teplo zatiaľ neodovzdáva do systému centrálneho zásobovania teplom, zatiaľ čo v Košiciach sa teplom z odpadu vykuruje až 2 400 bytov. Bilanciu Bratislavy zhoršuje aj fakt, že časť komunálneho odpadu vyprodukovaného v metropole Slovenska je stále skládkovaná.