Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur
Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku 2020 tieto škody presiahli 12 miliárd eur, pričom za poslednú dekádu to bolo asi 161 miliárd. Ide o priame náklady, ktoré štáty vynakladajú – napríklad na odstraňovanie škôd, no nezapočítavajú nepriame náklady súvisiace so zdravotníctvom, zničením biodiverzity, kultúrneho dedičstva či nevyčísliteľnými stratami na ľudských životoch.
Foto: Shutterstock
Náklady budú stále vyššie
„V časoch čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku klimatickej zmeny môžeme predpokladať, že tieto náklady budú stále narastať. Zároveň platí, že čím viac budeme investície v oblasti klímy odkladať, tým vyšší konečný účet napokon bude. Rovnako ako v zdravotníctve, aj tu platí, že je lacnejšia prevencia než liečba, hoci aj na dlhodobom horizonte,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Klimatická zmena je často spájaná s nárastom globálnej teploty, čo je však podľa neho len časťou celého problému. Klimatická zmena totiž zahŕňa aj rastúci výskyt extrémov počasia, ktoré nie sú typické pre konkrétne geografické územie.
Týka sa napríklad aj vysušovania pôdy, zrážok, ktoré sú menej časté a zároveň prívalové spôsobujúce povodne, či dokonca výskyt takých javov, ktoré v minulosti neboli bežné, ako sú tornáda. Okrem iného tiež dochádza k roztápaniu ľadovcov, strate biodiverzity, častejším lesným požiarom v dôsledku sucha, čo so sebou prináša aj značné ekonomické dôsledky.
Škody za 161 miliárd eur
Podľa dát Eurostatu dosiahli v krajinách Európskej únie celkové straty súvisiace s klimatickými zmenami len v roku 2020 až 12,1 miliardy eur, pričom najdôležitejším prispievateľom boli meteorologické javy, ako napríklad búrky (viac než 7 miliárd eur), nasledované hydrologickými javmi, teda záplavami (3,3 miliardy eur) a klimatologickými javmi – suchom, požiarmi, vlnami prílišného tepla či zimy. Len za uplynulú dekádu presiahli celkové náklady na sanovanie škôd vzniknutých v súvislosti s klimatickými zmenami až 161 miliárd eur.
„Dôležité je uvedomiť si, že ide o priame náklady na vyrovnávanie sa s nepriaznivými prírodnými javmi. Do celkových nákladov je dôležité započítať aj nepriame náklady, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, nevyčísliteľné straty na životoch počas prírodných katastrof či stratu prirodzenej biodiverzity alebo kultúrneho dedičstva,“ pokračuje analytik.
Aký bude konečný účet?
Náklady spojené s prírodnými javmi na Slovensku predstavovali 4,10 eura na obyvateľa (2020), čo je jedno z najnižších čísel v rámci EÚ. Najvyššie náklady na obyvateľa zaznamenali Grécko (takmer 91 eur) a Francúzsko (viac než 62 eur). Naopak, menej než Slovensko vynaložili len Slovinsko a Bulharsko. Ide však o náklady v jednom konkrétnom roku, ktoré sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu medziročne značne líšiť.
V čase rastúcich extrémov počasia a zvýrazňujúceho sa problému zmeny klímy sa netradičné javy vyskytujú čoraz častejšie. Toto naznačuje, že náklady nevyhnutné na vyrovnávanie sa so zmenou klímy budú narastať. „Platí totiž, že čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude náš účet vyšší – či už v podobe nákladov na zmiernenie vplyvov, alebo investícií, ktoré nám pomôžu takýmto udalostiam predchádzať,“ uzatvára M. Horňák.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?
- 2.Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky
- 3.Na podanie daňového priznania zostáva už iba 15 dní, no dosiaľ tak urobila len tretina daňovníkov
- 4.Nemecká ekonomika predbehla japonskú a je tretia najsilnejšia na svete
- 5.Putin plánuje využiť výsledok volieb na predĺženie vojny, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny