Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Redakcia FinReport Ekológia Poslať

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku 2020 tieto škody presiahli 12 miliárd eur, pričom za poslednú dekádu to bolo asi 161 miliárd. Ide o priame náklady, ktoré štáty vynakladajú – napríklad na odstraňovanie škôd, no nezapočítavajú nepriame náklady súvisiace so zdravotníctvom, zničením biodiverzity, kultúrneho dedičstva či nevyčísliteľnými stratami na ľudských životoch.

klimatické zmeny

Foto: Shutterstock

 

Náklady budú stále vyššie

„V časoch čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku klimatickej zmeny môžeme predpokladať, že tieto náklady budú stále narastať. Zároveň platí, že čím viac budeme investície v oblasti klímy odkladať, tým vyšší konečný účet napokon bude. Rovnako ako v zdravotníctve, aj tu platí, že je lacnejšia prevencia než liečba, hoci aj na dlhodobom horizonte,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Klimatická zmena je často spájaná s nárastom globálnej teploty, čo je však podľa neho len časťou celého problému. Klimatická zmena totiž zahŕňa aj rastúci výskyt extrémov počasia, ktoré nie sú typické pre konkrétne geografické územie.

Týka sa napríklad aj vysušovania pôdy, zrážok, ktoré sú menej časté a zároveň prívalové spôsobujúce povodne, či dokonca výskyt takých javov, ktoré v minulosti neboli bežné, ako sú tornáda. Okrem iného tiež dochádza k roztápaniu ľadovcov, strate biodiverzity, častejším lesným požiarom v dôsledku sucha, čo so sebou prináša aj značné ekonomické dôsledky.

Škody za 161 miliárd eur

Podľa dát Eurostatu dosiahli v krajinách Európskej únie celkové straty súvisiace s klimatickými zmenami len v roku 2020 až 12,1 miliardy eur, pričom najdôležitejším prispievateľom boli meteorologické javy, ako napríklad búrky (viac než 7 miliárd eur), nasledované hydrologickými javmi, teda záplavami (3,3 miliardy eur) a klimatologickými javmi – suchom, požiarmi, vlnami prílišného tepla či zimy. Len za uplynulú dekádu presiahli celkové náklady na sanovanie škôd vzniknutých v súvislosti s klimatickými zmenami až 161 miliárd eur.

„Dôležité je uvedomiť si, že ide o priame náklady na vyrovnávanie sa s nepriaznivými prírodnými javmi. Do celkových nákladov je dôležité započítať aj nepriame náklady, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, nevyčísliteľné straty na životoch počas prírodných katastrof či stratu prirodzenej biodiverzity alebo kultúrneho dedičstva,“ pokračuje analytik.

Aký bude konečný účet?

Náklady spojené s prírodnými javmi na Slovensku predstavovali 4,10 eura na obyvateľa (2020), čo je jedno z najnižších čísel v rámci EÚ. Najvyššie náklady na obyvateľa zaznamenali Grécko (takmer 91 eur) a Francúzsko (viac než 62 eur). Naopak, menej než Slovensko vynaložili len Slovinsko a Bulharsko. Ide však o náklady v jednom konkrétnom roku, ktoré sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu medziročne značne líšiť.

V čase rastúcich extrémov počasia a zvýrazňujúceho sa problému zmeny klímy sa netradičné javy vyskytujú čoraz častejšie. Toto naznačuje, že náklady nevyhnutné na vyrovnávanie sa so zmenou klímy budú narastať. „Platí totiž, že čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude náš účet vyšší – či už v podobe nákladov na zmiernenie vplyvov, alebo investícií, ktoré nám pomôžu takýmto udalostiam predchádzať,“ uzatvára M. Horňák.

logo
Prečítajte si tiež:
19.3.2024 Redakcia FinReport

Bankomaty v Etiópii sa zbláznili a neoprávnene vydali ľuďom 41 miliónov dolárov

Bola to technická chyba, ktorá dovolila Etiópčanom vyberať si zo svojich bankových účtov vyššie sumy, ako na nich reálne mali. Bankomaty ...

19.3.2024 Roland Régely

Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?

Ľudí, ktorí si vedia zabezpečiť bývanie bez nutnosti financovania úverom, je u nás málo. Väčšina Slovákov si na byt či dom musí ...

19.3.2024 Martin Jamnický

Na podanie daňového priznania zostáva už iba 15 dní, no dosiaľ tak urobila len tretina daňovníkov

Daňové priznanie k dani z príjmu za rok 2023 zatiaľ podalo viac ako 385-tisíc daňovníkov. V porovnaní s minulým rokom je to o 17 % viac. ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Novou členkou predstavenstva bratislavského Volkswagenu je Agnieszka Olendereková

Trojčlenné predstavenstvo spoločnosti Volkswagen Slovakia má novú tvár. Posilou je Poľka Agnieszka Olendereková. Na pozícii členky ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky

Snaha o finančné podvody napríklad prostredníctvom falošných e-mailov je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. A hoci sa s nimi ...

18.3.2024 Robert Juriš

ECB zrejme v lete zníži svoje úrokové sadzby, no hypotéky zlacnieť nemusia

Nehnuteľnosti na bývanie sa počas uplynulých dvoch rokov poznačených zásadným nárastom úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v priemere ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay