Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Klimatická zmena nám vystavuje účet, ktorý sa počíta v miliardách eur

Redakcia FinReport Ekológia
SK
EN
Poslať

Členské krajiny Európskej únie vynakladajú ročne miliardy eur na nápravu škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi. Len v roku 2020 tieto škody presiahli 12 miliárd eur, pričom za poslednú dekádu to bolo asi 161 miliárd. Ide o priame náklady, ktoré štáty vynakladajú – napríklad na odstraňovanie škôd, no nezapočítavajú nepriame náklady súvisiace so zdravotníctvom, zničením biodiverzity, kultúrneho dedičstva či nevyčísliteľnými stratami na ľudských životoch.

image

Foto: Shutterstock

 

Náklady budú stále vyššie

„V časoch čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku klimatickej zmeny môžeme predpokladať, že tieto náklady budú stále narastať. Zároveň platí, že čím viac budeme investície v oblasti klímy odkladať, tým vyšší konečný účet napokon bude. Rovnako ako v zdravotníctve, aj tu platí, že je lacnejšia prevencia než liečba, hoci aj na dlhodobom horizonte,“ myslí si analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Klimatická zmena je často spájaná s nárastom globálnej teploty, čo je však podľa neho len časťou celého problému. Klimatická zmena totiž zahŕňa aj rastúci výskyt extrémov počasia, ktoré nie sú typické pre konkrétne geografické územie.

Týka sa napríklad aj vysušovania pôdy, zrážok, ktoré sú menej časté a zároveň prívalové spôsobujúce povodne, či dokonca výskyt takých javov, ktoré v minulosti neboli bežné, ako sú tornáda. Okrem iného tiež dochádza k roztápaniu ľadovcov, strate biodiverzity, častejším lesným požiarom v dôsledku sucha, čo so sebou prináša aj značné ekonomické dôsledky.

Škody za 161 miliárd eur

Podľa dát Eurostatu dosiahli v krajinách Európskej únie celkové straty súvisiace s klimatickými zmenami len v roku 2020 až 12,1 miliardy eur, pričom najdôležitejším prispievateľom boli meteorologické javy, ako napríklad búrky (viac než 7 miliárd eur), nasledované hydrologickými javmi, teda záplavami (3,3 miliardy eur) a klimatologickými javmi – suchom, požiarmi, vlnami prílišného tepla či zimy. Len za uplynulú dekádu presiahli celkové náklady na sanovanie škôd vzniknutých v súvislosti s klimatickými zmenami až 161 miliárd eur.

„Dôležité je uvedomiť si, že ide o priame náklady na vyrovnávanie sa s nepriaznivými prírodnými javmi. Do celkových nákladov je dôležité započítať aj nepriame náklady, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, nevyčísliteľné straty na životoch počas prírodných katastrof či stratu prirodzenej biodiverzity alebo kultúrneho dedičstva,“ pokračuje analytik.

Aký bude konečný účet?

Náklady spojené s prírodnými javmi na Slovensku predstavovali 4,10 eura na obyvateľa (2020), čo je jedno z najnižších čísel v rámci EÚ. Najvyššie náklady na obyvateľa zaznamenali Grécko (takmer 91 eur) a Francúzsko (viac než 62 eur). Naopak, menej než Slovensko vynaložili len Slovinsko a Bulharsko. Ide však o náklady v jednom konkrétnom roku, ktoré sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu medziročne značne líšiť.

V čase rastúcich extrémov počasia a zvýrazňujúceho sa problému zmeny klímy sa netradičné javy vyskytujú čoraz častejšie. Toto naznačuje, že náklady nevyhnutné na vyrovnávanie sa so zmenou klímy budú narastať. „Platí totiž, že čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude náš účet vyšší – či už v podobe nákladov na zmiernenie vplyvov, alebo investícií, ktoré nám pomôžu takýmto udalostiam predchádzať,“ uzatvára M. Horňák.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
5.2.2023 Redakcia FinReport

Dve tretiny bánk v strednej a východnej Európe sa zameriavajú na udržateľné financovanie nehnuteľností

Udržateľné ESG stratégie pre sektor financovania komerčných nehnuteľností majú v regióne strednej a východnej Európy (CEE) už dve ...

5.2.2023 Redakcia FinReport

Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza

Na rozdiel od vlaňajších nádejí, keď sa aspoň začiatok roku niesol v znamení eufórie po ochabnutí pandémie koronavírusu, sú ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

ECB: Používanie hotovostných transakcií klesá, dopyt po digitálnych platbách stúpa

Hotovosť je stále najčastejšie používaným platobným prostriedkom na predajných miestach v rámci krajín eurozóny. Jej podiel však podľa ...

4.2.2023 Redakcia FinReport

Slovensko je po Francúzsku najviac závislou krajinou EÚ od jadrovej energie

V roku 2021 vyrobilo 13 členských štátov Európskej únie 731 701 gigawatthodín (GWh) elektriny v jadrových elektrárňach. V porovnaní s ...

3.2.2023 Redakcia FinReport

Novým vedúcim pobočky poisťovne Generali na Slovensku sa stal Pavol Pitoňák

Vo vedení poisťovne Generali na Slovensku nastanú zmeny. Novým vedúcim pobočky poisťovne na Slovensku sa od 1. marca 2023 stane Pavol ...

3.2.2023 Roland Régely

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa posúva, poslanci ho prerokujú v marci

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) v septembri minulého roku navrhol zvýšiť osobitný odvod z podnikania pre ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

5.12.2022 Eva Sadovská

Každý z nás vyprodukuje takmer pol tony odpadu za rok, až 41 % z neho skončí na skládkach

Rastúca produkcia odpadu je vážnym environmentálnym problémom. Cieľom je preto čo najintenzívnejšia redukcia toho, čo vyprodukujeme ako ...

26.11.2022 Redakcia FinReport

Občan EÚ vyprodukuje ročne v priemere 127 kilogramov potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je jedným zo zásadných neduhov súčasnej doby. Podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat sa len v roku 2020 v ...

24.11.2022 Martin Jamnický

Rozvoju veternej energetiky na Slovensku bránia povoľovacie procesy a podnikateľské prostredie

Postupný prechod od používania fosílnych palív, prevažne dovážaných z Ruska, a príklon k využívaniu vlastných alternatívnych zdrojov ...

21.11.2022 Martin Jamnický

Klimatický samit COP27 priniesol sklamanie, krajiny sa dohodli na fonde pomoci bez pravidiel

Klimatický samit COP27, ktorý sa konal v egyptskom prímorskom letovisku Šarm aš-Šajch, je minulosťou. Nepriniesol síce žiadne prelomové ...

21.11.2022 Eva Sadovská

Nezmyselne plytváme drahým jedlom a problém máme aj s využitím kuchynského bioodpadu

Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa, či predchádzaniu ...

11.11.2022 Magdaléna Švančarková

Vlastná elektrika a súkromný zdroj tepla – momentálne asi najväčší sen slovenských domácností

Energetická kríza poháňa vývoj dopredu. Firmy ani domácnosti nechcú tápať v mori rôznych rozhodnutí a hľadajú jednoduché riešenia v ...

1.11.2022 Redakcia FinReport

Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Čína chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Nefosílne energie – vodná, solárna, veterná a jadrová energia, by sa do roku 2035 ...

31.10.2022 Redakcia FinReport

Mamy s ekologickým cítením vytvorili hru pre deti aj dospelých s názvom Planéta Zem sa usmieva

Inšpirovali sa a vymysleli milú a zároveň poučnú ekologickú hru pre deti aj dospelých. Nazvali ju Planéta Zem sa usmieva. EKO hra dáva ...

24.10.2022 Redakcia FinReport

Klimatické zmeny za uplynulé desaťročie pripravili EÚ o 145 miliárd eur

Hospodárske straty v krajinách Európskej únie počas uplynulých desiatich rokov v krajinách Európskej únie dosiahli 145 miliárd eur. Tvrdí ...

22.10.2022 Redakcia FinReport

Takmer dve tretiny odpadu v krajinách Európskej únie sa zhodnocuje

Narábanie s odpadom a jeho likvidácia môžu mať vážne environmentálne dôsledky na životy ľudí aj na životné prostredie. Cieľom ...

Mobilná aplikácia

  1. 1.
    Ako sa v roku 2023 zvýšia príplatky za prácu cez víkendy, v noci a počas sviatkov
  2. 2.
    Changpeng Zhao: Šéf Binance bagatelizuje hrozbu digitálnych mien centrálnych bánk pre kryptosvet
  3. 3.
    Takto bude vyzerať pomoc v hmotnej núdzi v roku 2023
  4. 4.
    Diaľnica D1 v úseku Poprad – Spišský Štvrtok zostáva uzatvorená, vyhlásili tam tretí stupeň kalamitnej situácie
  5. 5.
    Firmy čaká ďalší tvrdý rok, postpandemická eufória neprichádza