Foto: Getty Images

Prekážky na ceste k záväzku

Medzi najzaujímavejšie záväzky, ku ktorým sa zaviazala značná časť účastníkov konferencie, patrí zákaz odlesňovania, či zníženie emisií metánu o 30 % ešte v priebehu tohto desaťročia. Metán je pritom podľa odhadov zodpovedný až za tretinu globálneho oteplenia od predindustriálnej éry. Zameranie sa na jeho emisie by tak mohlo mať významný vplyv na spomalenie rýchlosti otepľovania.

„Mix opatrení by podľa Medzinárodnej energetickej agentúry mohol spomaliť otepľovanie na 1,8 °C. Viacerí odborníci sú však aj po prijatí týchto záväzkov skeptickí a stále vidia svet na ceste k otepleniu o 2 až 3 °C,“ hovorí analytik UniCredit bank Ľudovít Koršňák.

Skepsu viacerých ekológov podľa neho zvyšuje aj nízka vymožiteľnosť prijatých záväzkov, podporená aj historickými skúsenosťami z minulých klimatických konferencií. Problémom môže byť aj veľká všeobecnosť záväzku, ktorá neurčuje žiadne konkrétnejšie národné ciele len všeobecne definovaný, hoci pomerne konkrétny, záväzok o znížení globálnych emisií metánu o 30 % v tomto desaťročí.

Navyše ku kľúčovému záväzku redukcie emisií metánu, ktorý iniciovali najmä krajiny Európskej únie (EÚ) a Spojené štáty, sa nateraz nepridali traja kľúčoví producenti emisií tohto plynu – Rusko, Čína a India.

Slovensko je priemerom v rámci EÚ

Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je najväčším producentom metánu v Európe v prepočte na jedného obyvateľa Írsko. Priemer EÚ presahuje viac ako trojnásobne. Vyše 90 % írskych emisií pritom produkuje jeho poľnohospodárstvo. V rebríčku znečisťovateľov ovzdušia metánom za Írskom nasledujú Rumunsko a Dánsko, ktorých produkcia presahuje priemer EÚ približne o polovicu. Nepriaznivá situácia je aj v Česku a Poľsku, kde k emisiám metánu prispieva najmä ťažba uhlia.

Na opačnom konci rebríčka, medzi krajinami s najnižšími emisiami metánu na obyvateľa, sú Bulharsko (40 % priemeru EÚ), Malta (49 %), Švédsko (51 %), ale aj Nemecko (74 %), Taliansko a Belgicko (82 %). Emisie metánu na Slovensku sú v prepočte na obyvateľa veľmi podobné priemeru EÚ, oproti ktorému sú nižšie o približne 2 %.

Väčšine krajín EÚ, vrátane Slovenska a Česka, sa síce v posledných rokoch darilo znižovať emisie metánu, no tempo znižovania nebolo ani zďaleka postačujúce, a emisie metánu naďalej výraznou mierou prispievajú k zrýchľovaniu globálneho otepľovania.

Nielen hrozba, ale aj príležitosť

„Ak by chceli krajiny EÚ prispieť ku globálnemu záväzku z glasgowskej klimatickej konferencie rovnakou mierou ako ostatné krajiny sveta, teda znížiť svoje emisie o 30 % v priebehu tohto desaťročia, museli by svoje úsilie takmer strojnásobiť,“ tvrdí analytik s tým, že najväčšia produkcia metánu vzniká pri chove poľnohospodárskych zvierat, pri skládkovaní odpadu a pri ťažbe najmä ropy, uhlia a plynu. Práve k ich obmedzeniu by mal smerovať aj očakávaný decembrový návrh novej legislatívy vypracovanej Európskou komisiou.

Redukcia emisií skleníkových plynov, vrátane metánu, je bezpochyby jednou z dôležitých priorít politík EÚ. Snaha o spomalenie globálneho otepľovania pod udržateľnú úroveň však nie je bezproblémová. Vyžaduje si investície do nových technológií, či zmenu bežného správania sa obyvateľov.

„Snaha o ekologicky udržateľnú spoločnosť však nemusí byť len hrozbou a nákladom pre ekonomiku, ale môže byť aj príležitosťou, ktorá prináša jej modernizáciu, nové inovácie a zdravšie udržateľné životné prostredie,“ uzatvára analytik.