Klimatická konferencia COP 26: Globálne otepľovanie spomalíme aj znížením produkcie metánu
Hlavným cieľom práve skončenej klimatickej konferencie COP 26, ktorá sa v škótskom Glasgowe konala pod záštitou OSN, bolo prijatie záväzkov na spomalenie globálneho otepľovania na udržateľnú mieru. V praxi to znamená pod 1,5 °C do konca tohto storočia.

Foto: Getty Images
Prekážky na ceste k záväzku
Medzi najzaujímavejšie záväzky, ku ktorým sa zaviazala značná časť účastníkov konferencie, patrí zákaz odlesňovania, či zníženie emisií metánu o 30 % ešte v priebehu tohto desaťročia. Metán je pritom podľa odhadov zodpovedný až za tretinu globálneho oteplenia od predindustriálnej éry. Zameranie sa na jeho emisie by tak mohlo mať významný vplyv na spomalenie rýchlosti otepľovania.
„Mix opatrení by podľa Medzinárodnej energetickej agentúry mohol spomaliť otepľovanie na 1,8 °C. Viacerí odborníci sú však aj po prijatí týchto záväzkov skeptickí a stále vidia svet na ceste k otepleniu o 2 až 3 °C,“ hovorí analytik UniCredit bank Ľudovít Koršňák.
Skepsu viacerých ekológov podľa neho zvyšuje aj nízka vymožiteľnosť prijatých záväzkov, podporená aj historickými skúsenosťami z minulých klimatických konferencií. Problémom môže byť aj veľká všeobecnosť záväzku, ktorá neurčuje žiadne konkrétnejšie národné ciele len všeobecne definovaný, hoci pomerne konkrétny, záväzok o znížení globálnych emisií metánu o 30 % v tomto desaťročí.
Navyše ku kľúčovému záväzku redukcie emisií metánu, ktorý iniciovali najmä krajiny Európskej únie (EÚ) a Spojené štáty, sa nateraz nepridali traja kľúčoví producenti emisií tohto plynu – Rusko, Čína a India.
Metán je ako skleníkový plyn účinnejší ako oxid uhličitý
Záväzky znižovania emisií sa pritom doteraz dotýkali najmä emisií CO2. Metán je pritom až 80-krát účinnejší skleníkový plyn, navyše v ovzduší ostáva kratšie, a tak by sa aj jeho redukcia mohla prejaviť skôr ako v prípade CO2. Nevýhodou metánu je, že významná časť jeho emisií, odhadom až okolo 40 %, nemá pôvod v ľudskej činnosti.
Slovensko je priemerom v rámci EÚ
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je najväčším producentom metánu v Európe v prepočte na jedného obyvateľa Írsko. Priemer EÚ presahuje viac ako trojnásobne. Vyše 90 % írskych emisií pritom produkuje jeho poľnohospodárstvo. V rebríčku znečisťovateľov ovzdušia metánom za Írskom nasledujú Rumunsko a Dánsko, ktorých produkcia presahuje priemer EÚ približne o polovicu. Nepriaznivá situácia je aj v Česku a Poľsku, kde k emisiám metánu prispieva najmä ťažba uhlia.
Na opačnom konci rebríčka, medzi krajinami s najnižšími emisiami metánu na obyvateľa, sú Bulharsko (40 % priemeru EÚ), Malta (49 %), Švédsko (51 %), ale aj Nemecko (74 %), Taliansko a Belgicko (82 %). Emisie metánu na Slovensku sú v prepočte na obyvateľa veľmi podobné priemeru EÚ, oproti ktorému sú nižšie o približne 2 %.
Väčšine krajín EÚ, vrátane Slovenska a Česka, sa síce v posledných rokoch darilo znižovať emisie metánu, no tempo znižovania nebolo ani zďaleka postačujúce, a emisie metánu naďalej výraznou mierou prispievajú k zrýchľovaniu globálneho otepľovania.
Nielen hrozba, ale aj príležitosť
„Ak by chceli krajiny EÚ prispieť ku globálnemu záväzku z glasgowskej klimatickej konferencie rovnakou mierou ako ostatné krajiny sveta, teda znížiť svoje emisie o 30 % v priebehu tohto desaťročia, museli by svoje úsilie takmer strojnásobiť,“ tvrdí analytik s tým, že najväčšia produkcia metánu vzniká pri chove poľnohospodárskych zvierat, pri skládkovaní odpadu a pri ťažbe najmä ropy, uhlia a plynu. Práve k ich obmedzeniu by mal smerovať aj očakávaný decembrový návrh novej legislatívy vypracovanej Európskou komisiou.
Redukcia emisií skleníkových plynov, vrátane metánu, je bezpochyby jednou z dôležitých priorít politík EÚ. Snaha o spomalenie globálneho otepľovania pod udržateľnú úroveň však nie je bezproblémová. Vyžaduje si investície do nových technológií, či zmenu bežného správania sa obyvateľov.
„Snaha o ekologicky udržateľnú spoločnosť však nemusí byť len hrozbou a nákladom pre ekonomiku, ale môže byť aj príležitosťou, ktorá prináša jej modernizáciu, nové inovácie a zdravšie udržateľné životné prostredie,“ uzatvára analytik.
Kľúčové slová
Podujatia

2023

Finanční agenti

Kryptomeny

Zamestnanie

Kultúra a umenie


SPRAVODAJSTVO





Najčítanejšie
- 1.Mnohí ľudia majú problémy so splácaním dlhov, hrozia im exekúcie
- 2.Parlament schválil novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Ktoré mamičky dostanú viac peňazí?
- 3.Poslanci rozhodli: Spotrebná daň z liehu sa zvyšuje o 30 %
- 4.Tohtoročná Veľká noc nebude štedrá. Slováci plánujú šetriť viac ako v predchádzajúcich rokoch
- 5.Vyplácanie aktivačného príspevku ľuďom bez práce sa od 1. apríla 2023 zmení