Globálne otepľovanie zrýchľuje a EÚ zvyšuje svoje klimatické ambície

Foto: Shutterstock

Desaťročie od roku 2013 do 2023 sa stalo najteplejším v histórii meraní, pričom samotný rok 2023 bol zaznamenaný ako najteplejší vôbec. Priemerná svetová teplota v roku 2023 bola o približne 1,48 °C vyššia než na konci 19. storočia.

Jún 2025 bol na Slovensku extrémny teplý

Jún 2025 sa zapísal do klimatických dejín Slovenska ako mimoriadne horúci mesiac, pričom teploty sa významne odchýlili od bežného klimatického normálu. Napríklad v Bratislave na Kolibe a letisku bola priemerná mesačná teplota až o 2,5 °C vyššia než dlhodobý priemer. V juhovýchodných oblastiach presahovala priemerná teplota normál až o 1,3 °C.

Takéto extrémy prinášajú viaceré negatívne dopady. Počet tropických dní výrazne vzrástol, čo ohrozuje zdravie starších ľudí, detí a chronicky chorých. Rástla energetická záťaž domácností a pracovísk v dôsledku potreby vyššieho chladenia.

V poľnohospodárstve vládol stres pre plodiny, vyššie nároky na zavlažovanie a narastajúce riziko výskytu škodcov. Podobné horúčavy však trápili celú Európu, sprevádzané rekordmi, vlnami horúčav a lesnými požiarmi.

EÚ bojuje proti klimatickým zmenám

Európska únia považuje boj proti klimatickým zmenám za jednu zo svojich priorít. Viaceré mechanizmy sú navrhnuté tak, aby obmedzili globálne otepľovanie a napomohli dosiahnutiu klimatickej neutrality.

Z hľadiska zmiernenia otepľovania je dnes presah teploty 2 °C definovaný ako hranica s potenciálne katastrofickým dopadom. EÚ sa preto prihlásila k záväzkom Parížskej dohody, a to najprv s cieľom znížiť emisie do roku 2030 o 40 % oproti roku 1990, následne prekročiť ambíciu o aspoň 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Kľúčové opatrenia sú súčasťou takzvanej Európskej zelenej dohody, ktorá je právne záväzná a zakotvená v legislatíve. Obsahuje balík Fit for 55, ktorý zahŕňa revíziu predpisov pre zníženie emisií a zlepšenie energetiky.

Výrazným nástrojom je systém obchodovania s emisnými povoleniami (ETS), pokrývajúci približne 40 % emisií. Ten plánuje zahájiť nový scenár, ETS II, od roku 2027 pre sektor budov, dopravy a námornej prepravy, s cieľom do roku 2030 znížiť priemyselné emisie o 62 %.

Oblasti mimo ETS, ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a odpadové hospodárstvo, majú zvýšiť redukciu emisií z 29 % na 40 % do roku 2030. V doprave EÚ v júni 2022 podporila cieľ dosiahnuť nulové emisie CO2 z nových osobných áut a dodávok od roku 2035.

EÚ ďalej podporuje obnoviteľné zdroje energie s cieľom dosiahnuť v roku 2030 ich podiel na energetickej spotrebe minimálne 42,5 %, pričom niektoré krajiny majú viesť až k 45 %. Ďalším cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť spotrebu energie na úrovni Únie o najmenej 11,7 % oproti prognózam z roku 2020.

Zachovanie biodiverzity a obnova prírody sú rovnako dôležité. EÚ prijala pravidlá zabraňujúce dovozu tovaru, ktorý prispieva k odlesňovaniu. Vo februári 2024 boli posilnené aj právne záväzky členských štátov v oblasti obnovy pôvodných ekosystémov.

Globálne otepľovanie je už nespornou realitou, výrazne sa prejavuje v rekordných horúčavách, aké priniesol jún 2025 na Slovensku. Tieto extrémy jasne ukazujú, že klimatické zmeny sú naliehavým problémom. EÚ reaguje komplexne, a to od znižovania emisií cez legislatívne balíky až po obnovu prírody a podporu zelenej energie.

Partner témy