Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Glasgowská klimatická konferencia sa skončila rozpačito. Greta Thunbergová ju označila za zlyhanie

Dominik Horváth Ekológia Poslať

Hlavnými témami glasgowskej konferencie OSN o zmene klímy, označovanej ako COP 26, boli zabraňovanie globálnemu otepľovaniu a znižovanie uhlíkových emisií. Konala sa v uplynulých dvoch týždňoch a zúčastnili sa jej zástupcovia takmer 200 krajín. Svetoví lídri predstavili svoje nové sľuby a podpísali dohodu o postupnom zlepšovaní životného prostredia. Aj keď bola dohoda vo všeobecnosti prijatá pozitívne, našli sa viacerí kritici, ktorí dúfali v konkrétnejšie a jasnejšie ciele.

glasgowská klimatická konferencia COP 26

Foto: Getty Images

O čom bol samit v Glasgowe

V poradí už 26. konferencia Conference of the Parties (COP) rámcového dohovoru Organizácie spojených národov (OSN) o zmene klímy bola zároveň tretím stretnutím zmluvných strán Parížskej dohody. Bolo to prvýkrát od COP 21, keď sa od zúčastnených očakávalo, že sa zaviažu zvýšiť ambície v oblasti zmierňovania klimatických zmien. Ako je načrtnuté v Parížskej dohode, zmluvné strany sú povinné každých päť rokov predstaviť nové národné prísľuby vedúce k zlepšeniu životného prostredia.

Podľa Parížskej dohody z roku 2015 boli krajiny požiadané, aby vykonali zmeny na udržanie globálneho otepľovania pod 2 °C a pokúsili sa dosiahnuť 1,5 °C s cieľom zabrániť klimatickej katastrofe.

Predbežný návrh viackrát upravili

Organizátori COP 26 minulý týždeň v stredu zverejnili predbežný návrh dohody o tom, ako budú krajiny spolupracovať na potláčaní klimatických zmien.

Návrh sa pokúsil urýchliť znižovanie emisií. Berúc na vedomie, že súčasné národné prísľuby nestačia na odvrátenie otepľovania, návrh vyzýval krajiny, aby aktualizovali svoje formálne ciele znižovania emisií uhlíka do konca roka 2022. Výzva patrila najmä tým krajinám, ktoré od podpísania Parížskej dohody pred šiestimi rokmi neprijali žiadne ambicióznejšie ciele.

Text vyzýval účastníkov dohody, aby postupne úplne prestali používať uhlie a poskytovať dotácie na fosílne palivá. Ani uhlie, ani fosílne palivá neboli presnejšie spomenuté v prelomovej Parížskej dohode.

Od stredy sa pôvodný návrh viackrát upravoval a chvíľu to vyzeralo, že sa nakoniec k žiadnej dohode nepristúpi. Niektoré krajiny totiž žiadali, aby sa konferencia predĺžila do 14. novembra, s čím však nesúhlasili organizátori. Po dlhých hodinách vyjednávania sa nakoniec krajiny dohodli a podpísali túto novú medzinárodnú dohodu v sobotu 13. novembra 2021 neskoro večer.

India a Čína si presadili svoje

Zatiaľ čo dohoda zožala potlesk za zachovanie nádeje na obmedzenie globálneho otepľovania, mnohé z delegácií si želali, aby sa dosiahlo viac. Svetoví lídri a experti na životné prostredie vo všeobecnosti privítali klimatickú dohodu OSN pozitívne. Po prvý raz sa zamerala na fosílne palivá ako na kľúčovú hybnú silu globálneho otepľovania.

Glasgowský klimatický pakt bol prijatý napriek intervencii Indie. Tá si s podporou Číny presadila, aby sa v dohode zmenili slová o „úplnom vyraďovaní“ uhlia len na „postupné vyraďovanie“. Indický minister životného prostredia a klímy Bhupender Yadav uviedol, že revízia odráža „národné podmienky rozvíjajúcich sa ekonomík“. „Stávame sa hlasom rozvojových krajín,“ povedal pre agentúru Reuters s tým, že pakt démonizuje uhlie, ale o rope a zemnom plyne v ňom nie je ani zmienka.

„Vynaložili sme úsilie na to, aby sme dosiahli konsenzus, ktorý je rozumný pre rozvojové krajiny a rozumný pre klimatickú spravodlivosť,“ povedal v narážke na skutočnosť, že bohaté krajiny, ako napríklad Anglicko v 18. storočí a USA v 19. storočí, historicky vypúšťali najväčší podiel znečisťujúcich plynov. No po tom, ako sa z nich stali rozvinuté ekonomiky, zrazu začali kritizovať ešte len rozvíjajúce sa štáty a snažia sa ich odsudzovať za používanie tých istých zdrojov. 

Prísľub nie je zmluva

Parížska dohoda o klíme vyzýva krajiny, aby každých päť rokov predložili nové národné klimatické záväzky s myšlienkou, že tieto ciele budú časom ambicióznejšie. No ako tento rok jasne ukázal, mechanizmus v skutočnosti nie je taký spoľahlivý. Aktualizované plány od Číny, Austrálie, Ruska a ďalších krajín sklamali aktivistov a organizátorov, ktorí dúfali v konkrétnejšie a agresívnejšie sľuby.

Teória však nie je realita. Klimatické katastrofy sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, na čo poukazovali hlavne predstavitelia zvlášť zraniteľných krajín, ako Fidži alebo Haiti, ktorí žiadali najväčšie svetové ekonomiky, aby častejšie prehodnocovali svoje klimatické ciele.

„Nechápem, ako môžeme čakať ďalších päť rokov,“ povedal vedúci politický predstaviteľ Greenpeace International Juan Pablo Osornio. „Musíme vidieť zrýchlenie.“ Zatiaľ čo niektoré štáty budú nepochybne odolávať akémukoľvek formálnemu mandátu na častejšie aktualizácie, vyjednávači na COP 26 dúfali, že svetových lídrov postrčia, aby častejšie prehodnocovali svoje klimatické ciele.

Kto to všetko zaplatí?

Pred viac ako desiatimi rokmi bohaté štáty prisľúbili miliardy dolárov, aby pomohli zraniteľným krajinám obmedziť emisie uhlíka a chrániť ich pred klimatickým vplyvom. Od roku 2020 mali poskytovať rozvojovému svetu 100 miliárd dolárov ročne. Týždeň pred COP 26 bohaté krajiny oznámili, že pravdepodobne nesplnia svoj cieľ 100 miliárd dolárov na financovanie klímy až do roku 2023.

Zraniteľné krajiny, ktoré nesú bremeno eskalujúcich klimatických vplyvov, tak hľadali ráznejšiu pomoc. Chceli, aby sa nedostatok financií na ochranu klímy považoval za „nedoplatok“, čo je termín bežne používaný pre chudobnejšie krajiny, ktoré majú problém držať krok so svojimi dlhmi.

A aj keď bohaté štáty vo finálnej dohode znova potvrdili svoj sľub vo výške 100 miliárd ročne, očakáva sa, že tieto národy začnú pripravovať plán na poskytovanie financií až po roku 2025, keď sa skončí existujúci prísľub.

Vo finálnej dohode nie je navyše predstavený ani presný finančný mechanizmus na riešenie strát a škôd, a taktiež chýbajú  podrobnosti o tom, akú podporu by bohaté štáty mali poskytnúť po roku 2025. Pravdepodobne tak v budúcnosti pôjde o sporný proces, keďže rozvojové krajiny uviedli, že ich potreby by dovtedy mohli dosiahnuť až 1 bilión dolárov ročne.

Čo sa vlastne na konferencii podarilo COP 26 dohodnúť

  • Dohoda z Glasgowa opätovne potvrdila cieľ Parížskej dohody obmedziť otepľovanie pod 2 °C a sledovať cieľ 1,5 °C. Nezaväzuje sa však splniť hranicu 1,5 °C, čo si od vedcov a zraniteľných krajín vyslúžilo značnú dávku kritiky.
  • Lídri z viac ako 100 krajín sveta, ktoré predstavujú približne 85 % svetových lesov, sľúbili zastaviť odlesňovanie do roku 2030.
  • Viac ako 40 krajín, medzi ktoré patria hlavní užívatelia uhlia vrátane Poľska, Vietnamu a Čile, súhlasilo s postupným prechodom od uhlia k iným energetickým zdrojom.
  • Na schéme zníženia súčasných emisií metánu o 30 % do roku 2030 sa dohodlo viac ako 100 krajín.

Trh s oxidom uhličitým

Jednou z hlavných tém konferencie boli práva na nákup a predaj emisií oxidu uhličitého (CO2). Vyjednávači sa zamerali na komplexné pravidlá obchodovania CO2, z ktorých sa za posledných desať rokov stal biznis v hodnote 300 miliárd dolárov ročne. Tieto pravidlá, ktoré zostali z predchádzajúcich klimatických samitov, sú známe ako „Článok 6“, pomenovaný podľa časti Parížskej dohody, ktorá sa touto otázkou zaoberala.

„Pre podnikateľskú komunitu ako celok je Článok 6 jednou z najdôležitejších častí dohody,“ povedal výkonný riaditeľ Medzinárodnej asociácie obchodovania s emisiami uhlíka Dirk Forrister.

Isté obmedzenia obchodovania s uhlíkovými emisiami už existujú. V Európe sú zavedené povinné pravidlá, v USA a Kanade sú zatiaľ dobrovoľné, ale účinné. Čína dokonca spustila nový obchodný systém len pre energetický sektor.

Podobne, ako v iných častiach dohody, sa našli krajiny, ktoré si vybojovali ústupky a svoje vlastné podmienky. Napríklad Brazília chcela mať povolené vykonávať súkromné ​​transakcie bez toho, aby ich musela nahlasovať formálnym burzám, čo sa jej z časti podarilo, a úprava Článku 6 tak dostala prezývku „brazílske víťazstvo“.

Vo finálnej dohode bilaterálne obchody medzi krajinami nebudú čeliť dani. Dohoda navrhuje, aby rozvojové krajiny kapitulovali pred požiadavkami bohatých krajín, ktoré proti dani namietali.

Dokument, ktorý pripravili ministri zo Singapuru a Nórska, tak predstavil nový obchodný program, ktorý by časom rozdeľoval uhlíkové kredity v čoraz menších množstvách. Štáty s najefektívnejšími emisiami CO2 by mohli predať svoje extra kredity. Iné, menej efektívne štáty, by museli namiesto toho kredity nakupovať. Cieľom je dosiahnuť nulové emisie CO2 do roku 2050.

Dohoda medzi USA a Čínou

Jedným z najväčších prekvapení konferencie bola spoločná dohoda medzi Čínou a USA. Krajiny sa v nasledujúcom desaťročí zaviazali posilniť vzájomnú spoluprácu v oblasti klímy. V spoločnom vyhlásení sa uvádza, že obe strany si „pripomenuli svoj záväzok spolupracovať“ na dosiahnutí cieľa 1,5 °C.

Keďže ide o dvoch najväčších svetových producentov CO2, dohoda medzi USA a Čínou sa považuje za kritickú pre udržanie tohto teplotného prahu. Čína sa predtým zdráhala riešiť svoje domáce emisie CO2 v krátkodobom horizonte – preto sa toto vyhlásenie považuje za také prekvapivé.

Organizácie vrátane Greenpeace International privítali spoločné vyhlásenie. Výkonná riaditeľka Greenpeace Jennifer Morganová však zároveň varovala, že obe krajiny musia preukázať väčšie odhodlanie dosiahnuť klimatické ciele. „V konečnom dôsledku ich vyhlásenie zaostáva za výzvou klimaticky zraniteľných krajín, ktoré požadujú, aby sa národy každý rok vracali k stolu s väčšími ambíciami, kým sa nevyrovná rozdiel 1,5 °C,“ povedala pre portál Reuters.

Greta Thunbergová označila konferenciu ako neúspešnú

S kritikou výsledkov konferencie vystúpila aj známa aktivistka aktivistka Greta Thunbergová (na snímke), ktorá označila konferenciu ako neúspešnú. „Nie je tajomstvom, že COP 26 je zlyhanie. Malo by byť zrejmé, že krízu nemôžeme vyriešiť rovnakými metódami, akými sme sa do nej dostali,“ povedala pre portál CNBC. „COP sa zmenilo na PR podujatie, kde lídri prednášajú krásne prejavy a oznamujú fantastické záväzky a ciele, zatiaľ čo za oponou vlády najmocnejších krajín stále odmietajú prijať akékoľvek drastické klimatické opatrenia,“ dodala.

logo
Prečítajte si tiež:
19.6.2024 Redakcia FinReport

JARNÁ ITAPA 2024: Digitalizácia štátu v Estónsku odstránila napríklad aj korupciu

Pred Slovenskom stojí množstvo dôležitých a náročných úloh. Napríklad ako poskytovať dostupnejšie verejné služby v jednotlivých ...

19.6.2024 Redakcia FinReport

NKÚ SR odsúhlasil vstup Kooperativy do spoločnosti Universal maklérsky dom

Vstup poisťovne Kooperativa do spoločnosti Universal maklérsky dom sa stal realitou. Obe firmy získali súhlas Protimonopolného úradu SR, ...

19.6.2024 Roland Régely

O dôchodky sa zaujímame čoraz viac, príčinou sú obavy o ich výšku v budúcnosti

Viac ako dve tretiny opýtaných v prieskume agentúry Focus uvádzajú, že sú v prvom dôchodkovom pilieri a zvyšná tretina si myslí, že v ...

19.6.2024 Robert Juriš

Tomáš Drucker: Študenti zo Slovenska odchádzajú, odborníci neprichádzajú

Slovensko v roku 2024 kleslo v rebríčku svetových ekonomík z pohľadu konkurencieschopnosti na 59. miesto zo 67 hodnotených krajín. V rámci ...

18.6.2024 Klaudia Lászlóová

Chcení – nechcení Slováci v Rakúsku držia spolu a pomáhajú si

Časy, keď sa Slováci z Bratislavy sťahovali do rakúskeho pohraničia preto, lebo tam boli nehnuteľnosti lacnejšie u nás, sú nenávratne ...

18.6.2024 Redakcia FinReport

Na Slovensko mieri litovská digitálna banka myTU

Na slovenský finančný trh vstupuje nová digitálna banka. Má licenciu Litovskej centrálnej banky a nazýva sa jednoducho myTU. Banka sa už ...

10.3.2024 Redakcia FinReport

ECB zintenzívňuje svoje klimatické aktivity s dôrazom na ekologickú transformáciu

Rastúci vplyv klimatickej krízy na hospodárstvo a finančný systém si vyžaduje podniknutie ráznejších krokov aj na polici európskeho ...

18.2.2024 Redakcia FinReport

Podiel obnoviteľných zdrojov energie je v slovenskom energetickom mixe podhodnotený

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) vyzvala Ministerstvo hospodárstva SR, aby prehodnotilo klimatické ciele stanovené v ...

9.2.2024 Eva Sadovská

Obnoviteľné zdroje energií využívame len na 17 %. Prečo zaostávame za Európou?

Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v jednotlivých ekonomikách ...

29.1.2024 Redakcia FinReport

Postavili najväčšiu výletnú loď na svete, ktorá je zároveň obrovským producentom skleníkových plynov

Z amerického prístavu v Miami vyplávala na svoju prvú plavbu najväčšia výletná loď na svete. Kapacita 20-poschodového a 365 metrov dlhého ...

6.11.2023 Martin Jamnický

Nová výzva finančne podporujúca používanie obnoviteľných zdrojov energií je na svete

Slovenská inovačná a energetická agentúra zverejnila novú výzvu k projektu Zelená domácnostiam, na ktorú je vyčlenených spolu 151,6 ...

9.7.2023 Redakcia FinReport

Podiel elektriny pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov je čoraz vyšší

Využívanie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je v súvislosti s aktuálne obmedzenými dodávkami a energetickou krízou čoraz ...

5.7.2023 Eva Sadovská

Slováci už dva roky triedia kuchynský bioodpad. Ako sa im to darí?

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v domácnostiach. Slovenské domácnosti majú ...

21.4.2023 Eva Sadovská

Každý z nás denne vyprodukuje 1,4 kilogramu smetí a vyše 40 % z nich končí na skládkach

Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, v riekach či v moriach, ale aj kvôli ...

27.3.2023 Redakcia FinReport

Fotovoltika je v čase energetickej krízy žiadaná. Ako je to so spotrebnými daňami, ktoré s ňou súvisia?

Každá osoba, či už podnikateľ, alebo domácnosť, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja energie v solárnom zariadení ...

6.2.2023 Eva Sadovská

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku stagnuje na úrovni 17 %. Prečo zaostávame?

Európsky štatistický úrad Eurostat pred niekoľkými dňami zverejnil údaje za rok 2021 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v ...

1.2.2023 Eva Sadovská

Na jedného Slováka ročne pripadá 83 kilogramov potravinového odpadu. Jeho zber sprevádzajú problémy

Na jedného Slováka pripadá ročne 83 kilogramov potravinového odpadu. Až 78 % z neho pochádza z domácností, zvyšných 22 % vzniká pri ...

28.12.2022 Eva Sadovská

Poplatky za komunálny odpad sú výrazne vyššie. Ktorých občanov a obcí sa týkajú najviac?

Samosprávy v súčasnosti čelia výraznému zvyšovaniu nákladov na plyn, teplo či elektrinu. Ich rozpočty však zaťažujú aj náklady ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay