Foto: Shutterstock

Úvery a dotácie

Závislosť od ruských energií, ktorá nie je dlhodobo udržateľná, si vyžaduje rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energií, zvýšenie energetickej účinnosti a úspory, respektíve spoločné nákupy plynu od nových dodávateľov.

Viac ako dve tretiny z finančných prostriedkov by mali predstavovať úverové zdroje, o zvyšok by sa mali postarať priame dotácie. Časť peňazí by mala pochádzať z mimoriadneho fondu obnovy a udržateľnosti, ďalšie by mohli prísť zo zvýšeného predaja emisných kvót.

Opatrenia v praxi

Európska komisia plánuje do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií z pôvodne plánovaných 40 % na 45 %. Ako riešenie chce použiť zintenzívnenie využívania solárnych panelov, ktorých inštalácia by mala byť povinná na nové verejné, komerčné a neskôr aj obytné budovy. Okrem slnečných kolektorov by sa malo zintenzívniť aj využívanie tepelných čerpadiel.

Okrem masívnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov Európska komisia počíta aj so zvýšením energetickej efektívnosti. Pôvodne stanovený cieľ na zvýšenie efektívnosti do roku 2030 bol o 9 %, po novom je to už o 13 %.

Väčšie využitie čaká aj na alternatívne druhy energií. Časť ruského plynu by mal nahradiť LNG z USA, respektíve z krajín Blízkeho východu, a časť spotreby energie by mal nahradiť ekologicky čistý vodík.

Pod priemerom EÚ

Aktuálne v Európe z obnoviteľných zdrojov energií pochádza len 22 % energie. Podľa dát Európskeho štatistického úradu najväčší podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie vykazujú Švédsko (60 %), Fínsko (44 %), Lotyšsko (42 %), Rakúsko (36 %) a Portugalsko (34 %).

Na opačnom konci prehľadu sa nachádzajú štáty, ako Maďarsko (14 %), Belgicko (13 %), Luxembursko (12 %) a Malta (11 %). Slovensko je na 18. priečke s podielom 17,3 % obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.