Foto: Unsplash

Sucho, ktoré tu nebolo stovky rokov

V augustovej správe Európskeho observatória pre sucho (EDO), na ktoré dohliada Európska komisia, sa uvádza, že 47 % Európy je vo varovných podmienkach s jasným nedostatkom pôdnej vlhkosti a 17 % je v stave pohotovosti, v ktorom je ovplyvnená vegetácia.

„Silné sucho, ktoré od začiatku roka postihuje mnohé regióny Európy, sa od začiatku augusta 2022 ďalej rozširuje a zhoršuje,“ uvádza sa v správe a dodáva, že západoeurópsko-stredomorský región bude pravdepodobne zažívať teplejšie a suchšie podmienky až do novembra tohto roku.

Súčasné sucho sa zdá byť najhoršie za najmenej 500 rokov, za predpokladu, že konečné údaje na konci sezóny potvrdia predbežné hodnotenie, uviedlo EDO vo vyhlásení. Veľká časť Európy toto leto čelila historicky vysokým týždňovým teplotám, ktoré spôsobili lesné požiare, spustili zdravotné varovania a vyvolali výzvy na prijatie ďalších opatrení na riešenie klimatických zmien. Nízka hladina vody taktiež brzdí vnútrozemskú lodnú dopravu, napríklad pozdĺž rieky Rýn, čo má priamy vplyv na klesajúcu prepravu uhlia a ropy.

Úroda bude len veľmi slabá

Na sucho tvrdo doplatili letné plodiny. Výnosy kukurice budú v roku 2022 o 16 % nižšie ako priemer za predchádzajúcich päť rokov, a výnosy sóje a slnečnice klesnú o 15 % a 12 %. Zatiaľ čo súkromná spotreba vody v EÚ predstavuje len 9 % celkovej spotreby, práve poľnohospodárstvo jej absorbuje približne 60 %.

„Suchá sú jedna vec,“ povedal Nihat Zal – odborník na vodu z Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá informuje o environmentálnej politike EÚ. „No dôležité je, koľko vody vytiahneme z vodného systému na naozaj podstatné veci.“

EDO uviedlo, že dažde v polovici augusta čiastočne zmiernili podmienky, ale v niektorých prípadoch prišli s búrkami, ktoré práve naopak spôsobili ďalšie škody. Indikátor sucha, ktorý EDO používa, je odvodený z meraní zrážok, pôdnej vlhkosti a podielu slnečného žiarenia absorbovaného rastlinami na fotosyntézu.

Francúzi prichádzajú s opatreniami

V reakcii na extrémne suchá boli nútené prijať opatrenia takmer všetky krajiny EÚ. Vo Francúzsku premiérka Élisabeth Borneová na začiatku augusta aktivovala Krízovú jednotku na riešenie sucha, ktoré francúzsky meteorologický ústav Météo-France označil za najhoršie od roku 1958.

„Viac ako 100 francúzskych samospráv nemá tečúcu pitnú vodu a sú zásobované nákladnými autami,“ povedal minister pre ekologickú transformáciu Christophe Béchu a dodal: „Na epizódy tohto typu si budeme musieť zvyknúť. Adaptácia už nie je možnosťou, je povinnosťou.“

S najnižšou zaznamenanou vlhkosťou pôdy a júlovými zrážkami o 85 % nižšími ako zvyčajne sú v 93 z 96 krajov krajiny zavedené vodné obmedzenia, vrátane zákazu používania záhradných hadíc a zavlažovania. Až 62 krajov sa nachádza „v kritickom stave“.

Rastú aj ceny potravín

Uprostred rastúcich cien potravín po ruskej invázii na Ukrajinu francúzsky minister poľnohospodárstva tiež varoval, že francúzska úroda kukurice bude pravdepodobne nižšia o viac ako 18 % v porovnaní s minulým rokom, zatiaľ čo poľnohospodárske zväzy v krajine tvrdia, že nedostatok krmiva pre dobytok v dôsledku sucha by mohol viesť k značnému nedostatku mlieka na jeseň a v zime.

Okrem toho francúzska energetická spoločnosť EDF bola 3. augusta nútená znížiť výkon jedného zo svojich jadrových reaktorov v juhozápadnom Francúzsku kvôli vysokým teplotám vody v rieke Garonne, a niekoľko podobných varovaní vydala aj pre reaktory pozdĺž Rhôny.

Na druhej strane teploty zrýchlili aj odparovanie slanej vody, čo znamená, že producenti soli z oblasti Guerande zažívajú veľmi úspešný rok. Soľ z tohto regiónu sa tvorí v kryštáloch, pri odparovaní vody zo slaných močiarov. Producent Francois Durand agentúre Reuters povedal, že tohtoročný výnos by mohol byť oproti minuloročnej sezóne takmer dvojnásobný.

Španieli taktiež trpia

Podobná situácia je aj v Španielsku, kde za posledné tri mesiace spadla menej ako polovica očakávaných zrážok. Zásoby vody v Španielsku klesli na historické minimum, ktoré predstavuje 40 %, a podľa vlády klesajú tempom 1,5 % týždenne v dôsledku kombinácie zvýšenej spotreby a vyparovania sa. Obmedzenia šetrenia vody platia od Katalánska na severovýchode po Galíciu na severozápade, ako aj v západnej Extremadure a Andalúzii na juhu.

Väčšina obmedzení týkajúcich sa vody bola uvalená na domácnosti. Aj napriek kritickej situácii sa španielske úrady zdráhajú obmedziť farmárom často nezákonné využívanie čoraz vzácnejších zdrojov vody napriek tomu, že poľnohospodárstvo potrebuje deväť desatín všetkej vody v Španielsku. Dôvodom je strach z nedostatku základných plodín a poľnohospodárskych produktov. K zvýšeniu spotreby vody až o 10 % v mestách, ako je Barcelona, viedlo tiež oživenie cestovného ruchu po pandémii koronavírusu.

„Štúdie o zmene klímy varujú, že suchá budú intenzívnejšie, častejšie a dlhšie,“ povedala Nuria Hernández-Mora, spoluzakladateľka New Water Culture, španielskej neziskovej organizácie na ochranu vody, pre portál Guardian. „Bude to nový normál, a napriek tomu naďalej schvaľujeme zvýšené využívanie zdrojov, ktoré nemáme, a ktoré sú čoraz vzácnejšie.“

Taliani zažívajú historický rok

Tento rok sa tiež stane najteplejším a najsuchším, aký bol kedy zaznamenaný v Taliansku. Jedným z najvýraznejších prejavov krízy je vyprahnutá rieka Pád. Prietok na najdlhšej talianskej rieke klesol na jednu desatinu bežnej úrovne, pričom jej hladina je dva metre pod normálom. Vláda začiatkom júla vyhlásila núdzový stav kvôli suchu v piatich severných regiónoch, v ktorých je pitná voda na prídel. Dediny okolo jazera Maggiore sú zásobované nákladnými autami.

Keďže v regióne od novembra neprší, je ohrozená produkcia ryže na rizoto v údolí Pádu, ktorá predstavuje asi 40 % talianskej poľnohospodárskej produkcie. Pestovatelia varovali, že tento rok pravdepodobne prídu až o 60 % úrody, pretože ryžové polia vysychajú a stávajú sa slanými. Dôvodom je rekordne nízka hladina rieky, ktorá umožňuje väčšiemu prítoku morskej vody do jej delty.

„Neviem, čo ešte musíme urobiť, aby sa klimatická kríza stala politickou témou,“ povedal prezident Talianskej meteorologickej spoločnosti Luca Mercalli. „Žiadne podobné údaje za posledných 230 rokov sa nedajú porovnávať so suchom a horúčavami, ktoré zažívame tento rok. A potom prišli búrky... Frekvencia a intenzita týchto epizód narastá, presne tak, ako to predpovedali klimatické správy za posledných 30 rokov. Na čo ešte čakáme?“ pýta sa Mercalli v správe meteorologickej spoločnosti.

Nemcom vysychá najdôležitejšia vodná cesta

Rekordné suchá a horúčavy nepostihujú len južnú Európu. Hladiny vody klesli na nebezpečné minimá aj na Rýne, dôležitej severozápadnej európskej vodnej ceste používanej na prepravu ropy, benzínu, uhlia a iných surovín, ktorá spája priemyselné jadro Nemecka s hlavnými európskymi prístavmi, Rotterdamom a Antverpami.

Hladina rieky je nižšie ako v roku 2018, keď veľké sucho nakoniec zastavilo prepravu tovaru na 132 dní. Dnes niektoré plavidlá prevážajú iba 25 % možnej kapacity, aby sa vyhli nabehnutiu na plytčinu, čím by sa zvýšili náklady na dopravu. Sucho zasiahlo nemecké vodné toky v tom najnevhodnejšom čase. Po rokoch sa totiž začali používať na prepravovanie zvýšeného množstvo uhlia na obsluhu uhoľných elektrární, ktoré kancelár Olaf Scholz reaktivoval v reakcii na obmedzenia dodávky zemného plynu z Ruska.

V hlavnom meste, v Berlíne, úrady zaznamenali pokles hladiny vody v mnohých jazerách napájaných riekou Spréva. V Norimbergu na juhu krajiny sa polievajú vyschnuté mestské stromy z mestských krytých bazénov, ktoré sú zatvorené, aby sa ušetril plyn.

Kde v Európe predstavuje sucho vážny problém – kritické plochy sú označené červenou farbou:

Ako je na tom zvyšok Európy

Vo Švajčiarsku je najviac zasiahnutý mliekarenský priemysel. Úrady vo Fribourgu, Jure a Neuchâteli museli až do septembra sprístupniť údolné lúky, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú na pastvu, pretože pasienky vyššie v horách už boli príliš suché.

Predseda syrárskeho družstva vo Fribourgu Dominique de Buman pre noviny Le Temps povedal, že produkcia syra a mlieka bude pravdepodobne zasiahnutá: „Dá sa predvídať pád a môžeme dokonca skončiť s nedostatkom syra.“

Holandsko v polovici augusta taktiež vyhlásilo oficiálny nedostatok vody. Vláda zatiaľ nezaviedla obmedzenia na spotrebu v domácnostiach, ale vyzvala ľudí, aby si dobre rozmysleli, či si potrebujú umyť auto, alebo naplniť bazén.

V susednom Belgicku meteorológovia hlásia najsuchší júl od roku 1885. Napriek zákazu farmárov čerpať vodu na pestovanie plodín je hladina podzemnej vody vo Flámsku mimoriadne nízka, čo spôsobuje vysychanie rašelinísk a vyvoláva obavy o voľne žijúce živočíchy, napríklad sluky.

Belgické kanály a rieky sú tiež v zlom stave. Miestne úrady hlásia obrovský úhyn rýb, keďže jediná voda, ktorá zostala v niektorých vodných tokoch, je priemyselná alebo splašková voda. Trinásť obcí v Ardenách zakázalo ľuďom napúšťať bazény.

V Poľsku zase zaviedli obmedzenia na riekach vrátane Visly – najdlhšej rieky v krajine, kde hladina vody klesla takmer k rekordným minimám. Vo Varšave preto pozastavili aj trajektové spojenie naprieč touto riekou.