Čína diverzifikuje zdroje energií, pretože chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu

Foto: Shutterstock

fb_share 

Zamerali sa na obnoviteľné zdroje

Čína začala v roku 2007 zavádzať opatrenia na utlmenie niektorých kapacít na výrobu tepelnej energie, oceliarskeho a železiarskeho priemyslu, ako aj tisíce malých uhoľných baní, papierní, chemických závodov, a tlačiarenských a farbiarní. Zároveň začala podporovať produkciu obnoviteľných zdrojov energií.

Podiel uhlia klesol zo 72,4 % v roku 2005 na 55 % v roku 2021. Naopak, podiel obnoviteľných zdrojov dosiahol 15 %, z čoho 8 % tvoria vodné elektrárne a 7 % najmä slnečná a veterná energia. Ropa a zemný plyn sa podieľali na primárnom energetickom mixe Číny v minulom roku 19 % a 9 %.

Čína je bohatá na uhlie

Nárast cien ropy a zemného plynu, ktoré sa obchodujú zvyčajne v amerických dolároch, ešte viac zvýšil odhodlanie Číny urýchliť svoju zelenú transformáciu, a to nielen uchyľovaním sa k využívaniu väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie, ale aj k rozvoju technológie čistého uhlia.

Čínsky prezident Si Ťin-pching zdôraznil, že znižovanie emisií uhlíka v Číne „musí byť založené na základných národných podmienkach, teda vychádzať zo skutočnosti, že Čína je krajina bohatá na uhlie, a, naopak, nie na ropu a plyn“, a že „energetickú štruktúru, v ktorej dominuje uhlie, je ťažké v krátkodobom horizonte zásadne zmeniť“.

Problémy so skladovaním energie

Čínske solárne elektrárne majú dostatok slnečného žiarenia na výrobu energie v priemere 1 450 až 1 750 hodín ročne, čo znamená, že 80 až 84 % času ho nemajú dostatok. Veterným turbínam sa darí len o niečo lepšie v priemere s približne 2 000 hodinami ročne, čo predstavuje asi 23 % času, a aj to len v dostatočne veterných oblastiach. Ostatných 77 % času sú tieto zariadenia nečinné.

Prerušovaný charakter solárnej a veternej energie vyžaduje kapacity na skladovanie energie, ktoré sú veľmi drahé. „Energetická hustota batérie je len 260 kWh/m³, čo je oveľa menej ako 8 600 kWh/m³ v prípade benzínu. Používanie batérií na skladovanie energie zo solárnych a veterných elektrární si bude vyžadovať obrovské množstvo batérií a vyženie cenu lítia, kobaltu a niklu na neúmerne vysokú úroveň. Prečerpávacie vodné nádrže sú ekonomickejšie, ale vyžadujú si veľa miesta a vody, ktoré sú v Číne vzácne,“ vysvetľuje ďalej R. Wong.

Ani jadrová energia nie je ideálna

Spoľahlivým zdrojom je jadrová energia, no aj ona má svoje nevýhody. Patrí medzi ne vysoká počiatočná investícia, dlhé roky výstavby, odkázanosť na dovoz, keď v priemere 15 % kľúčových komponentov a technológií je z dovozu, a potreba veľkého množstva vody na chladenie.

„Keďže voda je v Číne vzácna, väčšina čínskych jadrových elektrární sa nachádza v pobrežných oblastiach, kde sa dá chladiť morskou vodou. Vo vnútrozemskej Číne nie je jadrová energia realizovateľná,“ zdôrazňuje odborník.

Aj nedávne sucho v S'-čchuane poukázalo na obmedzenia vodnej energie v Číne. Dostupná zásoba vody na obyvateľa v Severočínskej nížine je asi 250 metrov kubických, čo je takmer 50 % pod definíciou akútneho nedostatku vody podľa OSN. Vodná energia prispieva k primárnej energii v Číne 8 %, ale jej ďalší rast bude kvôli nedostatku vody náročný.