Brusel ustúpil. Čo prinesie zrušenie zákazu predaja spaľovacích áut po roku 2035?

Foto: Shutterstock

Prečo Brusel zmenil kurz

Európska komisia v decembri 2025 predstavila zásadnú revíziu svojej dopravnej a klimatickej politiky. Namiesto úplného zákazu predaja aut so spaľovacím motorom (ICE) od roku 2035 navrhuje nový cieľ znížiť emisie CO₂ z predaja nových vozidiel o 90 % oproti roku 2021.

Výrobcom tak zostáva posledných 10 %, ktoré budú musieť kompenzovať použitím nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ či udržateľných palív — napríklad e-palív alebo biopalív.

Pôvodná legislatíva z roku 2023 plánovala úplné odstránenie emisíí CO₂ z nových osobných áut, čo by de facto znamenalo zákaz predaja spaľovacích vozidiel od roku 2035. Tento prístup bol ústrednou časťou Zeleného dohovoru a plánovanej klimatickej neutrality Európy.

Pod tlakom nemeckého automobilového priemyslu, ďalších výrobných krajín a európskych automobiliek však Brusel ustúpil a navrhol kompromis, ktorý ponecháva priestor pre tradičné technológie aj v budúcom desaťročí.

Čo to znamená v praxi

Motorové vozidlá s benzínovým či dieselovým motorom, plug-in hybridy a ďalšie technológie budú môcť ostať na trhu dovtedy, kým výrobcovia budú spĺňať emisné ciele. Automobilky tak získajú flexibilitu, ktorá im umožní zohľadniť rôzne technické riešenia bez nútenej elektrifikácie celej flotily v jednom kroku.

Takisto platí, že kompenzačné mechanizmy ako e-palivá a nízkouhlíková oceľ sa stávajú súčasťou legislatívneho nastavenia. Plne elektrické a vodíkové autá naďalej zostanú podporované a budú mať svoje výhody aj pri výpočte emisných cieľov.

Len pre ilustráciu, pôvodný 100 % cieľ by prakticky zakázal predaj akejkoľvek spaľovacej technológie, zatiaľ čo nový 90 % cieľ ponecháva možnosť predaja niekoľkých miliónov vozidiel s určitými emisiami ročne aj po roku 2035.

Automobilky vítajú ústup, klimatickí experti varujú

Automobilový priemysel privítal nový návrh ako dlho očakávané uznanie reality trhových podmienok. Výrobcovia argumentujú, že narastajúca konkurencia najmä zo strany Číny a USA, pomalšia rozvojová infraštruktúra pre elektrické vozidlá v Európe a tlačenie na náklady nutia Brusel hľadať praktickejšie riešenia pre udržanie konkurencieschopnosti.

Na druhej strane environmentálne organizácie a časť odborníkov považujú zmenu za úder do dôvery v klimatické ambície EÚ a varujú, že jednoduchšie pravidlá môžu spomaliť tempo prechodu k bezemisnej mobilite, oslabiť investície do EV infraštruktúry a poslať zmiešané signály investorom.

Dôsledky pre spotrebiteľa a trh

Pre vodičov v EÚ novinka znamená lacnejšiu a širšiu ponuku vozidiel s tradičnými motormi aj po roku 2035, väčšiu voľnosť pri výbere pohonnej technológie podľa potrieb a cien a tiež možnosť, že trh s ojazdenými spaľovacími vozidlami zostane silný aj v nasledujúcej dekáde.

Pre Európu ako ekonomický celok nový rámec znamená snahu chrániť pracovné miesta a výrobnú kapacitu, najmä v automobilových regiónoch ako Nemecko, Česká republika či Slovensko, ktoré by boli tvrdšie zasiahnuté priamym zákazom výroby a predaja ICE vozidiel.

Partner témy