Zmeny v stavebnom sporení budú miernejšie

Aktualizovaný návrh 

Návrh, ktorý prešiel cez vládu, počíta s tým, že štátna prémia sa bude poskytovať iba v prípade, že sa prostriedky použijú na stavebné účely. „Nové zmluvy už preto nebudú obsahovať inštitút tzv. priateľských sporiteľov. To znamená, že po novom sa bude poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na  stavebné  účely,“ hovorí rezort financií (MF SR).

Pôvodná, prísnejšia verzia novely počítala s vekovým aj príjmovým stropom na získanie štátnej prémie. Neplnoletí sporitelia mali nárok na prémiu úplne stratiť. Vláda však odklepla menej striktnú úpravu, ktorá vekový limit v podstate ruší. „Plnoleté osoby tak budú mať nárok na štátnu prémiu iba v prípade, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o  stavebnom sporení. Neplnoletým osobám bude štátna prémia vyplácaná tak, ako to bolo doposiaľ. So zisťovaním výšky príjmov bude sporiteľniam pomáhať finančná správa. 

„Význam stavebného sporenia sa môže zvyšovať aj postupným sprísňovaním poskytovania úverov na bývanie.“

Okrem toho sa znižuje podiel štátnej prémie na nasporenej sume, mení sa teda jej percentuálna výška. „Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Preto sa navrhuje znížiť minimálnu percentuálnu výšku štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. V súvislosti s týmto posledným opatrením je však dôležité uviesť, že vládou schváleným návrhom sa zároveň zvyšuje maximálna suma štátnej prémie zo 66,39 eura na 70 eur v prospech stavebných sporiteľov. Toto sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov,“ hovorí MF SR.

Zmenil sa však pôvodný zámer ministerstva, ktorý počítal s tým, že zmení výpočet percentuálnej výšky štátnej prémie. Existujúci vzorec sa mal zo zákona odstrániť a o maximálnej aj percentuálnej výške štátnej prémie sa malo rozhodovať v parlamente. Úprava, ktorá prešla vládou, však so vzorcom počíta. 

Zmeny okolo štátnej prémie sa týkajú aj nároku v prvom roku sporenia. Klienti, ktorí uzavrú zmluvu o stavebnom sporení v druhom polroku, nebudú mať možnosť získať maximálnu štátnu prémiu, ale iba najviac polovicu. Pôvodná novela pritom počítala s tým, že o maximálnom nároku na štátnu prémiu bude rozhodovať počet mesiacov, v ktorých bola počas prvého roku zmluva platná. 

„Vekový strop pre získanie štátnej prémie sa napokon nezavedie.“

Vláda okrem toho odsúhlasila aj to, že v roku, keď klient čerpá medziúver, nemá nárok na štátnu prémiu. „Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov, ktorí si uzatvoria zmluvu o stavebnom sporení, k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver,“ dopĺňa MF SR. Táto zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy o  medziúvere, ktoré budú uzatvorené od 1. januára 2019. 

Návrh, ktorý prešiel, taktiež nepočíta s otvorením systému stavebného sporenia na tri mesiace. 

Sociálni partneri kompromis vítajú

Miernejší návrh podporila aj Hospodárska a sociálna rada SR, teda tripartita. „Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) k  návrhu v  medzirezortnom pripomienkovom konaní predložila zásadné pripomienky, ktoré boli prerokované a  rozpory s  predkladateľom odstránené. RÚZ berie návrh zákona v  predloženom znení na vedomie bez pripomienok,“ uvádza RÚZ.

Veľmi podobný postoj vyjadrilo aj združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „ZMOS k  predloženému návrhu zákona neuplatňuje žiadne zásadné pripomienky. ZMOS navrhuje, aby HSR SR odporučila návrh zákona na ďalšie legislatívne konanie,“ uvádza sa v stanovisku ZMOS. Bez pripomienok je aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a odporúča ďalšie legislatívne konanie. 

Rovnaké odporúčanie dala aj Konfederácia odborových zväzov SR, hoci upozorňuje na určité obmedzenia. „Poukazujeme na to, že výška príjmu do 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR obmedzí čerpanie štátnej prémie v Bratislavskom kraji. V roku 2017 predstavovala takto určená hrubá mzda 1  240,2 eura mesačne. Priemerná hrubá mesačná mzda v Bratislavskom kraji dosahuje takmer túto hranicu, pričom životné náklady, najmä náklady na obstaranie nehnuteľnosti, sú výrazne vyššie ako v ostatných krajoch,“ hovorí KOZ.

Sporiteľne výrazne protestovali

Výhrady samotných stavebných sporiteľní môžu naznačovať, čo mohlo ministerstvo viesť ku kompromisnému návrhu. Samotné sporiteľne mali veľké výhrady k zavedeniu vekovej hranice. Obmedzenie sporiteľov na základe veku je v  úplnom rozpore so snahou celej spoločnosti podporovať bývanie pre mladých. Štát tak nehodlá podporovať sporenie pre deti a  umožniť im v  18-tom roku veku mať dostatok vlastných finančných prostriedkov na vlastné bývanie. Naopak, chce im nárok na štátnu prémiu zrušiť,“ uvádza predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. 

Rovnako veľkú nevôľu vyvolal aj pôvodný návrh na zmenu výpočtu štátnej prémie. „Návrat určovania výšky štátnej prémie do parlamentu by znamenal každoročnú neistotu pre stavebných sporiteľov a návrat politicky motivovaných rozhodnutí do tohto segmentu. Objektívny matematický vzorec, ktorý sa používa od roku 2005, vychádza z  aktuálnej situácie na trhu. Preto politické rozhodnutie rozhodne nie je lepším riešením,“ povedal predseda predstavenstva ČSOB stavebnej sporiteľne Radomír Kašiar. 

„Percentuálna výška štátnej prémie sa zníži, prémiu však nebude určovať parlament.“

Zaznievajú aj výhrady ku krokom, ktoré sa v novele stále nachádzajú. „Návrh na zrušenie štátnej prémie vo fáze medziúveru považujeme za diskriminačný. Pri jeho realizácii by sa predĺžil čas splatenia medziúveru pre všetkých klientov, a znamenalo by to zvýšené zaťaženie rozpočtov rodín, pričom ide spravidla o nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, vrátane  seniorov,“ uviedlo občianske združenie Budovy pre budúcnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Ministerstvo systém stavebného sporenia novelizuje, pretože ho považuje za zastaraný. „Našou snahou je urobiť z  produktu, ktorý má takmer 20 rokov, produkt, ktorý viac zodpovedá dnešnej dobe. Pre mňa je dôležité, že sme dosiahli konsenzus. Novela prinesie vyššiu adresnosť, efektívnosť a  účelovosť a,  samozrejme, aj vyššiu mieru zodpovednosti,“ uviedol po rokovaní vlády podpredseda vlády a  minister financií Peter Kažimír. 

Sporiteľne sa snažia upriamiť pozornosť na výhody, ktoré tento produkt môže prinášať. „Treba upozorniť na celý rad benefitov stavebného sporenia pre spoločnosť. Štátu sa systematicky z  každého eura štátnej prémie vracia vo forme daní a  odvodov až 6 eur späť. Každý rok sa prostredníctvom existencie stavebného sporenia vytvorí približne 30-tisíc pracovných miest v  stavebníctve a  naň napojených odvetviach,“ hovorí predseda predstavenstva Wüstenrot stavebnej sporiteľne Jozef Adamkov. 

Stavebné sporenie je dôležitým nástrojom, ktorý klientom môže pomôcť dostať sa k bývaniu bez hypotéky. „Nateraz môžeme konštatovať, že stavebné sporenie má v súčasnosti opodstatnenie a jeho význam rastie aj v súvislosti so sprísňovaním podmienok poskytovania úverov na bývanie zo strany NBS, znižovaním parametra loan to value (pomer výšky úveru a hodnoty založenej nehnuteľnosti – pozn. red.) a potrebou preukázania vlastných zdrojov na strane klienta (až do 20 %) pri žiadosti o úver,“ hovorí Daniela Vlčková.

Návrh novely zákona o  stavebnom sporení počíta s  týmito opatreniami: 

• Zrušenie štátnej prémie pre ľudí zarábajúcich viac ako 1,3-násobok priemernej mzdy.
• Zrušenie štátnej prémie pre klientov s  medziúverom.
• Zmena vyplácania štátnej prémie v  prvom roku sporenia.
• Zrušenie inštitútu takzvaných priateľských sporiteľov.