Životné poistenie: Nič nezamlčte, nevynechajte riziká a nastavte si vhodnú indexáciu, radia odborníci

Foto: Shutterstock

fb_share 

(Ne)poisťujem si to, čo nepotrebujem

Prvým zásadným problémom pri životných poistkách býva to, že klienti si poisťujú niečo, čo v skutočnosti nepotrebujú. Ako príklad uvádzajú finanční sprostredkovatelia poistenie pracovnej neschopnosti, teda PN. Živnostníci napríklad péenku takmer vôbec nevyužívajú, a tak si aj „zbytočne“ platia takúto možnosť. 

Aj pre bežných zamestnancov ide o poistenie, ktoré zriedkakedy využijú. Drobné úrazy či maródky s viactýždňovým liečením podľa odborníkov nestoja za to, aby sme si za ne priplácali v životnom poistení. Hoci ide o najčastejšie vyplácané riziko, málokedy spôsobuje dlhodobú stratu príjmu.

„Priemerná dĺžka PN na Slovensku je 42,75 dňa. Takýto krátkodobý výpadok dokáže bežný človek vykryť z finančnej rezervy,“ vysvetľuje finančný analytik z OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Kto má podľa neho rezervu aspoň na 3 až 6 mesiacov pravidelných výdavkov, zrejme nepotrebuje ani poistenie dávky v prípade hospitalizácie alebo práceneschopnosti.

Životnému poisteniu venujte viac ako 20 minút

Finančný analytik uvádza, že klienti v praxi často nechcú životnému poisteniu venovať viac ako 20 minút. „Kvalitné vyskladanie životného poistenia si vyžaduje výrazne viac času,“ vysvetľuje s tým, že dôležité je nezabudnúť na niektoré podstatné náležitosti.

Medzi najcitlivejšie patrí napríklad indexácia poistného, respektíve jeho dynamizácia, čo je vlastne ochrana voči inflácii, nárastu cien. Zmluvná dynamizácia v životnom poistení znamená síce každoročne vyššie poistné, ale zároveň zabezpečí aj navyšovanie poistného krytia, a to bez skúmania zdravotného stavu poistenca. V priebehu 20 – 30 rokov sa tak poistné môže aj zdvojnásobiť, ale zároveň sa zdvojnásobí aj krytie, čo je mimoriadne dôležité pri prípadnej poistnej udalosti. 

V zdravotnom dotazníku nikdy neklamte

Častou chybou klientov pri uzatváraní životného poistenia je, že neuvedú všetky svoje zdravotné indikácie. Podľa sprostredkovateľov sa to deje najmä preto, lebo sa klienti boja toho, že poisťovňa s nimi neuzatvorí zmluvu. 

Pritom je to presne naopak. Ak poisťovňa pozná kompletný stav klienta, dokáže mu poistku prispôsobiť na mieru. Zo zmluvných podmienok totiž vyplýva, že poisťovňa je povinná pri uzatváraní zmluvy poznať skutočný zdravotný stav človeka, s ktorým tento zmluvný vzťah uzatvára.

Ak klient zamlčí aj ten najmenší zdravotný problém, poisťovňa na to s najväčšou pravdepodobnosťou pri poistnej udalosti príde. Poisťovne si dnes už vedia vyžiadať výpis zo zdravotnej poisťovne za posledných päť rokov. Tento výpis predstavuje detailný prehľad zdravotného stavu a podľa odborníkov na poistenie je bežné, že kontaktujú aj príslušných lekárov.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, ak klient zamlčí niektoré skutočnosti. Neuvedenie rôznych detailov, ako napríklad práca vo výškach, fajčenie, šport alebo hobby motocykle nad 125 cm³, môže byť vážnym problémom a dôvodom, pre ktorý bude plnenie v prípade poistnej udalosti krátené.

Poistka na krátky čas nie je dobrý nápad

Častou chybou pri životných poistkách býva podľa odborníkov na poistenie nesprávne nastavená poistná lehota. Odporúčajú nastaviť si ju minimálne do 65 rokov života. S požiadavkou poistiť sa len na kratší čas však stále prichádza množstvo klientov. Niektorým stačí poistka na 5 či 10 rokov a dúfajú, že si ju následne opätovne zriadia. 

Problém nastáva vo chvíli, keď sa zdravotný stav klienta počas tohto obdobia zmení. Poisťovňa už takéhoto klienta nemusí poistiť rovnakým spôsobom, a v prípadne niektorých závažných ochorení môže životné poistenie úplne odmietnuť. 

Príklad z praxe: Ak sa klient rozhodne uzatvoriť poistenie do 50. roku svojho života a po dosiahnutí tejto méty sa bude chcieť dať opäť poistiť, môže mať problém. Jeho zdravotný stav to už nemusí umožniť. Navyše cena poistného novej poistky bude výrazne vyššia ako v prípade tej pôvodnej.

Cena by mala byť až na druhom mieste

Dlhodobo najväčším problémom pri životnom poistení zostáva okrem nezáujmu aj podceňovanie rizika a formálne poisťovanie s čo najnižším poistným. „Tento prístup nanešťastie stále prevažuje,“ komentuje M. Búlik. Ak však podľa neho vysoký záujem o životné poistky pretrvá aj po skončení pandémie, môže sa to zmeniť. „Slovensko by sa tak v tejto oblasti po dlhom čase výraznejšie priblížilo vyspelejšej časti Európy,“ predikuje odborník.

„Myslím si, že výber životného poistenia nemá byť len o cene, ale aj o komplexnej škále krytia, služieb a benefitov pre daného klienta,“ hovorí člen predstavenstva a viceprezident rezortu obchodu Allianz – Slovenskej poisťovne Juraj Dlhopolček.

Klienti by sa namiesto orientácie na cenu mali zamerať na triezvy pomer medzi cenou a kvalitou. Platí, že v prípade životnej poistky je potrebné mať také krytie, ktoré pri poistnej udalosti vyplatí dostatočne vysokú sumu na výdavky a škody spôsobené stratou príjmu.

Odborníci radia nastaviť poistenie tak, aby ho klient zvládol splácať aj v prípade finančných problémov. Zrušenie životnej poistky je totiž v takmer všetkých prípadoch nevýhodné v prvom rade pre klienta, a malo by byť až poslednou možnosťou.

Životné poistenie nie je sporenie

Slováci si ešte donedávna spájali životné poistenie ani nie tak s ochranou svojho zdravia, ako skôr so sporením či investovaním. Poistky spojené so sporením sú ešte stále bežné aj na Slovensku, no ich počet každoročne klesá. Odborníci si tento trend vysvetľujú nevýhodnosťou týchto produktov. Pretože ak si vyberiete lacnú poistku na úkor sporiacej zložky, môžete zostať sklamaní.

Sporenie spolu so životným poistením je zväčša drahé aj kvôli vyšším poplatkom, a napriek tomu menej výhodné ako sporiaci účet či termínovaný vklad v banke. Navyše v banke sú takéto peniaze kedykoľvek k dispozícii. Rušiť životnú poistku kvôli výberu nasporených peňazí je tiež veľmi nevýhodné.