Foto: Shutterstock

Rastú najmä úrokové výnosy

Analytici pripisujú skokový nárast ziskov zvýšeniu čistých úrokových výnosov, čo priamo súvisí s prudkým zvyšovaním úrokových sadzieb najmä hypotekárnych úverov, ktoré tvoria najväčšiu časť výnosov bankového sektora. Tie medziročne stúpli o 31 % na 1,45 miliardy eur. Rástli však aj čisté výnosy z poplatkov a provízií, a to o 2,9 % na 509 miliónov eur.

Ostatné položky však podľa názoru Národnej banky Slovenska nemali zásadnejší vplyv na hospodárenie bánk. Svoj pravidelný rast si zachovali čisté príjmy z poplatkov a provízií a aj vzhľadom na zvýšenie príjmov zo stúpajúcich úrokov nedošlo k významnejšiemu zdražovaniu finančných produktov.

Čo vyplynulo z prieskumu

Slovenská banková asociácia združujúca takmer všetky banky pôsobiace na Slovensku však poukazuje aj na ďalšie aspekty vnímania ziskovosti týchto finančných inštitúcií. Aj preto si nechala vypracovať prieskum, z ktorého okrem iného vyplynulo, že 53 % respondentov súhlasí s tvrdením, že banky musia dosahovať zisk, aby boli schopné podporiť rast a stabilitu ekonomiky.

V súvislosti s možným vyšším zdanením bánk v budúcnosti 58 % opýtaných uviedlo, že „zdanenie bánk by sa nemalo zvyšovať, aby ľudia v prípade potreby dokázali získať úver ľahko a za priaznivých podmienok“.  

Prečo neohroziť stabilitu bánk

„Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného bankového kapitálu, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo. Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania,“ myslí si prezident SBA Daniel Kollár.

Podľa jeho slov by to malo zásadný vplyv na ľudí, ktorí sa ťažšie dostanú k úverom. Zároveň sa to však premietne aj do ziskov bánk, ktoré ak klesnú, tak do štátneho rozpočtu zaplatia menej na daniach aj odvodoch.

„V konečnom dôsledku to teda nebude prospešné ani pre štát a ani pre ľudí. Pre slovenskú ekonomiku je preto dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, pretože len zdravý bankový sektor vie byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky,“ zdôvodňuje D. Kollár.

Návratnosť vlastného kapitálu je nižšia

Ziskovosť bánk je témou nielen na Slovensku, ale v celej eurozóne. Mimochodom, minuloročný spoločný zisk 25 bánk pôsobiacich na Slovensku bol nižší ako zisk najväčšej banky v susednom Česku – Českej sporiteľne. A zisk celého slovenského bankového sektora bol dokonca päťnásobne nižší ako súhrn ziskov bánk v Česku.

„Ziskovosť slovenského bankového sektora, meraná návratnosťou vlastného kapitálu, je nízka tak v porovnaní s ostatnými sektormi slovenskej ekonomiky, ako aj v medzinárodnom porovnaní s krajinami s podobným ekonomickým profilom,“ tvrdí výkonná riaditeľka SBA Milena Koreňová.

Ako uviedla ďalej, návratnosť vlastného kapitálu slovenských bánk sa pohybuje na úrovni 9 %, pričom najziskovejšie banky v regióne strednej a východnej Európy dosahujú návratnosť prevyšujúcu 15 % a najziskovejšie sektory na Slovensku, ako je napríklad finančné sprostredkovanie, majú návratnosť prevyšujúcu aj viac ako 70 %. 

Banky dodržiavajú Memorandum o porozumení

Pri príležitosti zrušenia bankového odvodu v polovici roku 2020 banky podpísali s Ministerstvom financií SR takzvané Memorandum o porozumení. V súvislosti s plnením jeho ustanovení tvrdia, že sa správajú zodpovedne nad rámec pôvodnej dohody.

Konštatujú, že v zmysle memoranda len v tomto roku posilnili vlastné zdroje nevyplatením dividend nad stanovený rámec o 240 %, úverovanie navýšili o 271 % a svoj záväzok financovať vybrané projekty prekročili o 197 %.