Foto: Shutterstock

Rastú výnosy z úrokov aj poplatkov

Banky na začiatku tohto roku zarobili najmä na stúpajúcich úrokových sadzbách úverov na bývanie, ktoré sú po období stagnácie na minimálnych úrovniach už vyše roka na rýchlej ceste nahor. Úroky hypoték začali rásť vlani na prelome februára a marca, keď sa úroky novoposkytnutých hypotekárnych úverov pohybovali na úrovni 1 %. V súčasnosti sa priemerná úroková sadzba takýchto nových  hypoték blíži k hranici 4 %.

Výsledkom je, že úrokové výnosy bánk v prvom štvrťroku tohto roku stúpli viac ako o štvrtinu (27,6 %) na vyše 520 miliónov eur. Rástli aj čisté výnosy z poplatkov a provízií, ktoré stúpli o 2,6 % na 185 miliónov eur. Darilo sa tiež neúrokovému výnosu zahŕňajúcemu príjmy z poplatkov a provízií, ktorý v prvom kvartáli 2023 stúpol o 12,4 %, čo predstavuje 223,4 milióna eur.

NBS hodnotí situáciu v bankách pozitívne

NBS vo svojom poslednom makroprudenciálnom komentári vyslovila presvedčenie, že bankový sektor je aktuálne dostatočne silný a má priaznivé predpoklady udržať si kapitálovú silu aj v ďalšom období. „Kľúčová z tohto pohľadu je schopnosť bánk tvoriť zisk, ktorý napriek neistým časom zostáva na dobrej úrovni,“ konštatuje centrálna banka.

Priaznivá je aj kapitálová primeranosť bankového sektora, ktorá sa síce ku koncu uplynulého roka medziročne znížila, no naďalej sa nachádza nad svojimi predkrízovými úrovňami.

„Dobrou správou je tiež, že kapitál bánk sa nachádza dostatočne nad úrovňou regulatórnych kapitálových požiadaviek a jeho využiteľnosť neobmedzuje ani ukazovateľ finančnej páky a ani priebežná požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky,“ pokračuje NBS.

Slovenské banky podľa nej patria k najstabilnejším a najodolnejším v rámci Európskej únie. Úroveň ich kapitálu dosahuje jednu z najvyšších úrovní za posledné roky. Podobne vysokú úroveň dosahujú aj ich ziskovosť, likvidita a kvalita úverov.

Sú proti zavedeniu osobitného odvodu

Bankám sa v súčasnosti darí aj preto, lebo od polovice roku 2020 nemusia platiť takzvaný bankový odvod. Táto situácia sa však môže zmeniť, pretože už na najbližšej májovej schôdzi parlamentu bude na programe zavedenie osobitného finančného odvodu pre vybrané finančné spoločnosti, pričom zákonodarcovia uvažujú, že do tejto skupiny spoločností opäť spolu so sprostredkovateľskými firmami a poisťovňami zaradia aj banky.

Slovenská banková asociácia (SBA) už vo februári tohto roku ostro vystúpila proti tomuto zámeru s tým, že banky pôsobiace na Slovensku nielenže dodržali všetko, na čom sa v roku 2020 so štátom dohodli, ale v mnohých ohľadoch svoj prísľub aj prekročili, a teda takzvané memorandum o porozumení naplnili na viac ako 100 %.

SBA sa bránila, že štát od bánk na daniach každoročne inkasuje stovky miliónov eur, a to je možné len vďaka tomu, že produkujú zisk zo svojej činnosti.

„Tento zisk sme dosiahli vďaka výrazne vyšším objemom poskytnutých úverov, nie primárne kvôli zvyšovaniu poplatkov. Jednoducho povedané, pomohli sme viacerým ľuďom k vlastnému bývaniu či inému majetku, firmám k naštartovaniu alebo zlepšeniu podnikania. A štát nás za to dnes ide potrestať,“ hovorí novozvolený prezident SBA a šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.

Päť bánk má 85-percentný podiel na trhu

Keďže banky aktuálne najviac zarábajú na úrokových výnosoch, pozrime sa na tie, ktoré v súčasnosti poskytujú najväčšie objemy úverov na bývanie. Suverénnym trhovým lídrom je Slovenská sporiteľňa, ktorá už ohlásila, že v prvom štvrťroku tohto roku vyprodukovala zisk 68,1 milióna eur. Jej podiel na trhu s úvermi na bývanie ku koncu marca predstavoval 24,57 %.

Za ňou nasledujú VÚB banka s podielom 19,3 %, Tatra banka s 15,31 %, ČSOB banka so 14,29 % a Prima banka s 11,06 %. Podiel týchto piatich bánk na slovenskom trhu s úvermi na bývanie predstavuje takmer 85 %.

Zvyšných 15 % si medzi sebou podelilo niekoľko ďalších bánk – medzi nimi napríklad UniCredit Bank s 5,19 %, Prvá stavebná sporiteľňa s 5,05 % a 365.bank s 2,96 %. Podiely ostatných bánk sú nižšie.