Foto: Shutterstock

Veria, že o svojich klientov neprídu

Takýto krok môže podľa analytikov vyvolať vlnu presunov klientov. Banka však podľa informácií v nemeckých médiách verí, že o svojich klientov nepríde.

Do bankovej skupiny ING patrí aj ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky na Slovensku. Svoje služby poskytuje nadnárodným spoločnostiam, podnikom, ale aj finančným a investičným inštitúciám. Na Slovensku aktuálne  retailovým klientom služby neposkytuje.

„Poplatok, ktorý účtuje ING Bank DiBa svojim klientom, ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky na Slovensku, svojim klientom neaplikuje,“ reaguje biznis manažér banky Matej Smekal.

Kto spustí presun vkladov do iných bánk?

Analytici však v blízkej budúcnosti očakávajú aj v slovenských bankách podobné kroky, aké už uplatňujú zahraničné banky. Zaťaženie vysokých vkladov poplatkami, alebo vysokých zostatkov zápornými úrokovými sadzbami, priam visí vo vzduchu.

„Bude zaujímavé sledovať, ktorá banka sa odváži ako prvá zaťažiť vklady obyvateľov záporným úrokom. V tom momente sa pravdepodobne spustí veľký presun vkladov nad stanovený limit do iných bánk,“ analyzuje finančný analytik OVB Allfinanz Marián Búlik.

Klienti si pravdepodobne zrátajú možnosti a budú sa snažiť vyhnúť poplatkom zmenou banky, pretože záporné úroky pre obyvateľov zrejme nezavedú všetky banky naraz. Zároveň bude ešte druhá možnosť, ako sa vyhnúť záporným úrokom – zníženie sumy na účtoch pod stanovený limit.

Prečo banky „trestajú“ klientov za vyššie vklady?

Banky nadbytočné peniaze – objem financií nad povinné minimálne rezervy – ukladajú do Európskej centrálnej banky (ECB). Za uloženie však musia ECB platiť, čo znamená náklady navyše. Niektoré banky dokážu vykryť poplatky zo svojich zdrojov, no mnohé európske banky už prenášajú túto záťaž na svojich klientov. Záporné úrokové sadzby sa tak už šíria aj v rámci eurozóny.

Dôvodom zavedenia záporných úrokových sadzieb na bežných účtoch firemných klientov je záporná sadzba ECB pre jednodňové sterilizačné operácie. To znamená, že banky majú svoj prebytok na účtoch v centrálnej banke nad určitú sumu úročený negatívnou úrokovou sadzbou, ktorá je vyhlasovaná ECB. Na mínusovej úrovni sa drží už niekoľko rokov. V eurozóne je však veľký prebytok likvidity a týka sa väčšiny bánk.

Záporné úrokové sadzby majú za cieľ motivovať klientov k presunu vkladov do investičných nástrojov. „A zdá sa, že pandemický rok 2020 celý proces ešte urýchlil, keďže vklady obyvateľstva sa skokovo zvýšili pre nedostatok dovtedy bežných možností na ich míňanie,“ vysvetľuje M. Búlik.

Zatiaľ platia iba firmy so zostatkom nad jeden milión eur

Niektoré slovenské banky zatiaľ zaviedli záporné úrokové sadzby pri vysokých zostatkoch na účtoch firiem a podnikateľov. Podľa vlastných slov neuvažujú o zavedení poplatku pre všetkých, čiže aj pre bežných klientov.

„MBank takýto poplatok svojim klientom neúčtuje a aktuálne nad jeho zavedením neuvažuje. V prípade akejkoľvek zmeny bude banka svojich klientov včas informovať,“ píše sa v stanovisku mBank.

„Tento poplatok nemáme zavedený v cenníku pre fyzické osoby. Úprava cenníka k 1. septembru nepredstavuje v tomto ohľade žiadnu zmenu,“ vysvetľuje hovorkyňa UniCredit banky Zuzana Ďuďáková.

„Neplánujeme účtovať retailovým klientom zápornú úrokovú sadzbu, ani osobitný poplatok za vyšší vklad v prospech vkladového účtu,“ vysvetľuje PR manažérka VÚB banky Lucia Luptáková.

Československá obchodná banka (ČSOB) uplatňuje záporné úročenie v prípade firemnej klientely pri zostatku na bežnom účte firmy alebo podnikateľa nad jeden milión eur. „Pri výške od jedného do piatich miliónov eur je to sadzba –0,5 % ročne, pri zostatku nad 5 miliónov eur sadzba –0,7 % ročne. Pri zostatku do 1 milióna eur sa negatívna úroková sadzba neuplatňuje,“ vysvetľuje hovorkyňa Anna Jamborová. Zápornú úrokovú sadzbu v prípade fyzických osôb zatiaľ nevyužívajú.

Podobná situácia je aj v Slovenskej sporiteľni. „Tento poplatok máme zavedený iba pre firmy a podnikateľov, retailoví klienti ho neplatia. Týka sa iba vysokých zostatkov na účtoch,“ približuje hovorkyňa Marta Cesnaková. Firemní klienti platia iba v prípade zostatku nad jeden milión eur 0,5 % ročne.

Inflácia ohrozuje úspory na účtoch

V súčasnosti dochádza v eurozóne k zrýchleniu inflácie. Ak by sa ustálila v blízkosti cieľovej hodnoty ECB, teda približne 2 %, teoreticky by podľa analytikov mohlo dôjsť aj k zvýšeniu úrokových sadzieb od mínusových k plusovým hodnotám.

Na Slovensku aktuálne inflácia rastie, z aprílových 1,6 % poskočila v máji na 2,2 % najmä v dôsledku rastu cien bývania. „V cenách bývania sa premieta rast cien vstupov. K zrýchleniu inflácie mierne pomohli aj ceny potravín,“ vysvetľuje analytik NBS Branislav Karmažin.

Inflácia sa zvýšila aj v eurozóne, v máji stúpla z aprílových 1,6 % na 2 %. Ceny rastú už tretí mesiac. Podľa údajov Eurostatu májovú hodnotu dosiahla inflácia prvýkrát od roku 2018 a prekonala cieľ ECB.

„Lenže dnes sme stále vo fáze nadmerného tlačenia peňazí centrálnou bankou a výkupu štátnych dlhopisov a zároveň vo fáze, keď sa ECB snaží stimulovať návrat peňazí do ekonomiky práve zápornými úrokmi,“ reaguje na možný vývoj M. Búlik.

Analytik skôr očakáva v budúcnosti záporné úrokové sadzby aj pre bežných klientov. Riešením je podľa neho presun úspor do pravidelného investovania. Podielové alebo ETF fondy chránia úspory aj pred infláciou a prinášajú zhodnotenie. Záporné sadzby, ale aj rastúca inflácia, môžu byť preto silným dôvodom, prečo nenechať svoje peniaze len tak ležať na bankovom účte.