Výhody a nedostatky poistnej smernice IDD

Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve prejde zmenou, ktorá bude znamenať, že do slovenskej legislatívy sa implementuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 o distribúcii poistenia (IDD). V tomto období sa v rámci legislatívneho procesu ukončuje predprípravná fáza.

Dôraz na vzdelávanie

Táto smernica okrem iného kladie zvýšené nároky na finančných agentov a finančných poradcov. Posun vo vzdelávaní je v záujme oboch strán – klientov, aj agentov a poradcov. „Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 o distribúcii poistenia prinesie viacero zmien, ktoré sa týkajú najmä zvýšenia nárokov na odbornú spôsobilosť, podrobnejších pravidiel výkonu činnosti či osobitnej regulácie investičných produktov založených na poistení. Vzťahuje sa tak na finančných agentov, ako aj na poisťovne a ich zamestnancov,“ uviedlo ministerstvo financií v predbežnej informácii k novele zákona.

Tento krok víta aj Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). „Budeme naďalej monitorovať nekalé praktiky finančných agentov a o zistené skutočnosti sa bude asociácia v rámci samoregulácie deliť so svojimi členmi. Cieľom je vplývať na kultúru podnikania a dodržiavanie etiky členov pri propagácii služieb, poskytovaní informácií klientom a pri budovaní sietí spolupracujúcich podriadených finančných agentov,“ zdôraznila generálna tajomníčka AFISP, Darina Huttová.

Vzdelávanie sa pritom nebude upravovať iba po obsahovej stránke, nové pravidlá určia aj nároky, ktoré bude musieť spĺňať poskytovateľ vzdelávania.

„Smernica IDD by mala priniesť kvalifikovanejších agentov, nie je to však všeliek na všetky problémy. Trh naďalej bude bojovať napríklad s prepoisťovaním.“

Finanční agenti budú jednoducho potrebovať vyššiu kvalifikáciu, aby požiadavkám IDD vyhoveli. „Smernica IDD oproti smernici o sprostredkovaní poistenia na jednej strane prináša podrobnejšiu špecifikáciu kvalifikačných požiadaviek, na strane druhej rozširuje okruh subjektov, ktorých sa tieto požiadavky týkajú. Uvedené by malo prispieť k lepšej odbornej pripravenosti všetkých osôb, ktoré vykonávajú distribúciu poistných produktov. Smernica okrem iného ustanovila minimálnu požiadavku 15 hodín vzdelávania, ktoré tieto osoby musia absolvovať každý kalendárny rok,“ uvádza Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS). „Tento časový rámec spolu s prílohou smernice upravujúcou jednotlivé oblasti vzdelávania tak vytvára predpoklady na kontinuálne vzdelávanie distribútorov v jednotlivých členských krajinách,“ dopĺňa Solčányiová.

Zároveň však upozorňuje, že doposiaľ nie je známa podoba návrhu právneho predpisu, ktorý smernicu IDD zapracuje do slovenskej legislatívy. „Konkrétne vplyvy na slovenský trh s finančným sprostredkovaním však bude možné hodnotiť až v čase, keď bude IDD transponované do slovenského právneho poriadku,“ upozorňuje. 

Provízie: druh áno, výška obmedzene

Okrem toho, že služby by mali poskytovať lepšie pripravení agenti a poradcovia, klienti by mali dostávať komplexnejšie informácie. Na stole je opäť otázka zverejňovania informácií o sprostredkovateľskej provízii.

„Klienti budú dostávať viac informácií. Dozvedia sa viac o provízii agenta, o jej výške však len čiastočne.“

„Zákazníkom by sa mali vopred poskytnúť jasné informácie o štatúte osôb, ktoré predávajú poistný produkt, a o druhu odmeny, ktorú dostávajú. Takéto informácie by sa mali poskytnúť zákazníkovi pred uzavretím zmluvy. Ich úlohou je objasniť v relevantných prípadoch vzťah medzi poisťovňou a sprostredkovateľom, ako aj druh odmeny sprostredkovateľov,“ píše sa v smernici. Sprostredkovatelia teda budú s klientmi hovoriť o povahe svojej odmeny, povinnosť prezrádzať výšku provízie však v texte smernice nie je. Klient sa však oboznámi so spôsobom, akým je sprostredkovateľská odmena vyplácaná.

 O výške provízie musí klient dostať informáciu iba v prípade, že túto províziu bude uhrádzať sám. „Ak poplatok platí priamo zákazník, sprostredkovateľ poistenia informuje zákazníka o výške poplatku, alebo ak to nie je možné, o spôsobe výpočtu poplatku,“ ustanovuje smernica.

Okrem provízií by viac transparentnosti a prehľadnosti malo nastať aj v ostatných nákladoch a poplatkoch.

Na presné uplatnenie smernice IDD apeluje Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) v rámci svojich pripomienok týkajúcich sa predbežnej informácie k novele. „Pokiaľ ide o transparentnosť a prehľadnosť nákladov na finančné sprostredkovanie, vrátane provízií, domnievame sa, že treba veľmi precízne transponovať smernicu a opatrne zvažovať, či by bolo treba ísť v tejto otázke nad jej rámec. Podľa našich skúseností neuvážená právna úprava, ktorá sa na prvý pohľad javí ako ochrano-spotrebiteľská, môže vyvolať presne opačný efekt, napríklad, že spotrebiteľ v snahe ‚ušetriť‘ sa viac upriami na výšku provízie ako na skutočný obsah ponúkaného finančného produktu,“ uvádza SLASPO.

Ďalšie informácie

Klient získa napríklad informáciu o tom, či sprostredkovateľ má v konkrétnej poisťovni majetkovú účasť, prípadne hlasovacie práva, a naopak, či má poisťovňa hlasovacie práva a majetkovú účasť u sprostredkovateľa. Klient by tak mohol získať informáciu o možnom konflikte záujmov.

Inak budú vyzerať aj údaje zverejnené v registroch. „Zásadné zmeny sa týkajú aj vedenia evidencie agentov a poradcov v registroch NBS s možnosťou sledovať históriu spolupráce so samostatnými finančnými agentmi a finančnými inštitúciami, ako aj potenciálnu fluktuáciu agentov,“ upozorňuje AFISP.

V súvislosti s podávaním informácií sa však v rámci pripomienok k predbežnej informácii objavili výhrady zo strany Slovenskej bankovej asociácie (SBA). „Súčasný systém fungovania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva považujeme za nedostatočný, keďže v praxi spotrebiteľ nedokáže rozlíšiť, či prichádza do styku s finančným sprostredkovateľom, alebo finančným poradcom. Navrhujeme zavedenie povinností a kontrolných mechanizmov, ktoré by jednoznačne stanovovali povinnosť finančných sprostredkovateľov deklarovať, že zastupujú finančné inštitúcie a neposkytujú spotrebiteľovi žiadne poradenstvo,“ upozorňuje SBA.

Rozlišovať medzi sprostredkovateľom a poradcom je pritom dôležité. Poradenstvo je totiž služba, ktorú si klient uhrádza sám, sprostredkovateľ funguje na základe provízií. SBA navyše vidí vo vzťahu týchto dvoch služieb problém. „Považujeme za dôležité zaoberať sa pri samostatných finančných agentoch otázkou konfliktu záujmov pri sprostredkovaní služieb rôznych finančných inštitúcií. Jednou z možností je, aby bola zavedená možnosť odmeňovania týchto osôb priamo spotrebiteľmi, čo by podnietilo záujem spotrebiteľov o získanie komplexných informácií týkajúcich sa finančného sprostredkovania,“ upozorňuje SBA.

Prístup do zahraničia

Ďalšou podstatnou črtou prichádzajúcej smernice sú kroky smerujúce k poskytovaniu služieb v rámci krajín EÚ. „Ešte stále existujú podstatné rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré vytvárajú prekážky začatia a vykonávania činností distribúcie poistenia a zaistenia v rámci vnútorného trhu. Je potrebné ešte viac posilniť vnútorný trh a podporiť skutočný vnútorný trh s produktmi a službami v oblasti životného a neživotného poistenia,“ uvádza smernica.

Zároveň vznikne v každom členskom štáte jednotné informačné miesto, kde budú dostupné registre sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov zaistenia a sprostredkovateľov doplnkového poistenia. Jednotný elektronický register, ktorý by podľa smernice mal zriadiť Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), by mal zvýšiť transparentnosť a uľahčiť cezhraničný obchod.

Na trhu sú problémy, prejavuje sa aj konkurenčný boj

Nové pravidlá prichádzajú aj preto, že v súvislosti s prácou agentov sa vynára viacero problémov. „Samotní klienti sa zväčša sťažujú na nevhodne sprostredkovanú finančnú službu, kde žiadajú ukončenie zmluvného vzťahu. NBS tieto prípady preveruje v rámci výkonu dohľadu, kde zisťuje, či bol klient riadne a vopred oboznámený s ponúkanou finančnou službou, či boli riadne preverené jeho znalosti a skúsenosti a či mu bola finančná služba ponúknutá na základe jeho riadne zistených potrieb,“ hovorí Martina Solčányiová. NBS v minulom roku prijala 70 podaní, ktoré smerovali voči činnosti finančných sprostredkovateľov, pričom ich celkový počet sa šplhal k 2 400.

Podania voči sebe podávajú aj samotní sprostredkovatelia. „Podnety zo strany finančných agentov majú skôr povahu súkromnoprávnych sporov ovplyvnených konkurenčným zápasom, ktorý medzi sebou navzájom zvádzajú finanční agenti. Problémy nastávajú pri štiepení finančných agentov a následnom preberaní portfólia klientov, ktoré je často spájané s neodborným poskytovaním finančných služieb známych ako prepoisťovanie alebo preúverovanie,“ hovorí Solčányiová. 

Z pohľadu NBS, teda orgánu dohľadu, sa však prepoisťovanie stalo komplikovaným problémom, ktorý sa nedá vyriešiť na počkanie. Výrazné zlepšenie sa nedá očakávať ani po zavedení smernice IDD. „Smernica IDD v rámci rozširovania informačných povinností voči klientom a zvyšovania odborných požiadaviek na výkon sprostredkovania síce na jednej strane vytvára predpoklady na kvalitnejší servis pre spotrebiteľov, no na strane druhej nikde explicitne neupravuje problematiku prepoisťovania klientov,“ upozorňuje Solčányiová. „Samotná problematika prepoisťovania však nepredstavuje problém, ktorý by sa dal vyriešiť iba jednorazovou zmenou právnej úpravy. Ide o komplexný problém, ktorý si vyžaduje nielen kooperáciu dohliadaných subjektov, ale aj postupné zvyšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľov,“ dopĺňa Martina Solčányiová.

Zdroj foto: Shutterstock

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.