Vláda schválila pozmenenú novelu o stavebnom sporení

Zdroj foto: Shutterstock

Aktualizovaný návrh 

Návrh, ktorý prešiel cez vládu, počíta s tým, že štátna prémia sa bude poskytovať iba v prípade, že sa prostriedky použijú na stavebné účely. „Nové zmluvy už preto nebudú obsahovať inštitút tazvaných priateľských sporiteľov. To znamená, že po novom sa bude poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na  stavebné  účely,“ hovorí rezort financií (MF SR).

Pôvodná, prísnejšia verzia novely počítala s vekovým aj príjmovým stropom na získanie štátnej prémie. Neplnoletí sporitelia mali nárok na prémiu úplne stratiť. Vláda však odklepla menej striktnú úpravu, ktorá vekový limit v podstate ruší. „Plnoleté osoby tak budú mať nárok na štátnu prémiu iba v prípade, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o  stavebnom sporení. Neplnoletým osobám bude štátna prémia vyplácaná tak, ako to bolo doposiaľ. So zisťovaním výšky príjmov bude sporiteľniam pomáhať finančná správa. 

Okrem toho sa znižuje podiel štátnej prémie na nasporenej sume, mení sa teda jej percentuálna výška. „Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Preto sa navrhuje znížiť minimálnu percentuálnu výšku štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. V súvislosti s týmto posledným opatrením je však dôležité uviesť, že vládou schváleným návrhom sa zároveň zvyšuje maximálna suma štátnej prémie zo 66,39 eura na 70 eur v prospech stavebných sporiteľov. Toto sa dotkne všetkých stavebných sporiteľov,“ hovorí MF SR.

Zmenil sa však pôvodný zámer ministerstva, ktorý počítal s tým, že zmení výpočet percentuálnej výšky štátnej prémie. Existujúci vzorec sa mal zo zákona odstrániť a o maximálnej aj percentuálnej výške štátnej prémie sa malo rozhodovať v parlamente. Úprava, ktorá prešla vládou, však so vzorcom počíta. 

Zmeny okolo štátnej prémie sa týkajú aj nároku v prvom roku sporenia. Klienti, ktorí uzavrú zmluvu o stavebnom sporení v druhom polroku, nebudú mať možnosť získať maximálnu štátnu prémiu, ale iba najviac polovicu. Pôvodná novela pritom počítala s tým, že o maximálnom nároku na štátnu prémiu bude rozhodovať počet mesiacov, v ktorých bola počas prvého roku zmluva platná. 

Vláda okrem toho odsúhlasila aj to, že v roku, keď klient čerpá medziúver, nemá nárok na štátnu prémiu. „Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov, ktorí si uzatvoria zmluvu o stavebnom sporení, k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver,“ dopĺňa MF SR. Táto zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy o  medziúvere, ktoré budú uzatvorené od 1. januára 2019. 

Návrh, ktorý prešiel, taktiež nepočíta s otvorením systému stavebného sporenia na tri mesiace. 

Sociálni partneri kompromis vítajú

Miernejší návrh podporila aj Hospodárska a sociálna rada SR, teda tripartita. „Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) k  návrhu v  medzirezortnom pripomienkovom konaní predložila zásadné pripomienky, ktoré boli prerokované a  rozpory s  predkladateľom odstránené. RÚZ berie návrh zákona v  predloženom znení na vedomie bez pripomienok,“ uvádza RÚZ.

Veľmi podobný postoj vyjadrilo aj združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). „ZMOS k  predloženému návrhu zákona neuplatňuje žiadne zásadné pripomienky. ZMOS navrhuje, aby HSR SR odporučila návrh zákona na ďalšie legislatívne konanie,“ uvádza sa v stanovisku ZMOS. Bez pripomienok je aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a odporúča ďalšie legislatívne konanie. 

Rovnaké odporúčanie dala aj Konfederácia odborových zväzov SR, hoci upozorňuje na určité obmedzenia. „Poukazujeme na to, že výška príjmu do 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR obmedzí čerpanie štátnej prémie v Bratislavskom kraji. V roku 2017 predstavovala takto určená hrubá mzda 1  240,2 eura mesačne. Priemerná hrubá mesačná mzda v Bratislavskom kraji dosahuje takmer túto hranicu, pričom životné náklady, najmä náklady na obstaranie nehnuteľnosti, sú výrazne vyššie ako v ostatných krajoch,“ hovorí KOZ.