Foto: Shutterstock

Hoci je Vatikán najmenší štát na svete, napriek tomu má značný vplyv na finančný svet. Svojimi investíciami, ktoré zahŕňajú akcie, dlhopisy aj nehnuteľnosti, dnes operuje v Európe aj USA. Aké postavenie v tomto systéme patrí Vatikánskej banke, ktorá je známa nielen tým, že je zahalená rúškom tajomstva, ale aj niekoľkými kauzami spojenými s praním špinavých peňazí?

Čo je to Svätá stolica

Aby sme pochopili komplexnú ekonomiku Vatikánu, je dôležité ozrejmiť si rozdiely medzi Vatikánom a Svätou stolicou. Svätá stolica je riadiacim orgánom štátu. Ak by ste s Vatikánom uzavreli zmluvu, vo väčšine prípadov by ste to urobili so Svätou stolicou. Vatikán je fyzická oblasť, kde Svätá stolica sídli.

Svätá stolica generuje príjmy prostredníctvom Svätopeterského haliera, dekrétu z 8. storočia, ktorý každoročne vyhlasuje zbierku pre Vatikán, a katolíci z celého sveta na ňu prispievajú darmi. Svätá stolica zhromažďuje dary od jednotlivcov z jednotlivých diecéz prostredníctvom svojho špeciálneho oddelenia. Okrem toho tiež získava príjmy z úrokov a investícií.

Investície Svätej stolice

Svätá stolica historicky investovala predovšetkým do talianskeho priemyslu, pričom svoje portfólio rozložila medzi akcie a dlhopisy, a svoj podiel do týchto finančných aktív obmedzovala na úrovni menšej ako 6 % z celkového rozpočtu. Investovala konzervatívne a rozhodla sa kupovať a držať najmä osvedčené spoločnosti v silných odvetviach.

Od 80. a 90. rokov minulého storočia sa investície stali viac medzinárodnými a Svätá stolica investovala najmä do západoeurópskych mien a dlhopisov. Časť majetku investovala aj na Newyorskej burze cenných papierov (NYSE). Investuje tiež do nehnuteľností na celom svete, najmä do pôdy a kostolov.

Existuje však niekoľko investícií, ktoré Svätá stolica nikdy nezrealizuje. Nebude napríklad investovať do spoločností, ktoré sú v rozpore s cirkevnými hodnotami, ako sú farmaceutické spoločnosti, ktoré vyrábajú antikoncepciu.

Deficit Svätej stolice

Svätá stolica trpí desiatky rokov výrazným deficitom. V roku 2012 denník Los Angeles Times informoval, že Svätá stolica zaznamenala len v tomto roku deficit 18,4 milióna dolárov. Jej predstavitelia vinili slabú európsku ekonomiku a rastúce náklady na vyplácanie vtedy 2 832 zamestnancov.

V septembri 2019 nemecký kardinál Reinhard Marx, ktorý má na starosti hospodársku radu Vatikánu, potvrdil, že ho pápež František poveril znížením nákladov v snahe odstrániť deficit, ktorý sa odhaduje na približne 70 miliónov eur. O presnej sume sa diskutuje, pretože Vatikán nezverejnil rozpočet od roku 2015 a dva roky je bez vnútorného audítora.

Napriek tomu, že pápež František, a pred ním pápež Benedikt XVI., vynaložili úsilie na zvýšenie transparentnosti krajiny, jej financie sú stále tak trochu záhadou a viacerí odborníci sa domnievajú, že čísla môžu byť dodatočne upravované. Z tohto dôvodu je takmer nemožné odhadnúť finančné zdravie Svätej stolice, aj keď medzi tými, ktorí študujú cirkev, nie je pochýb o tom, že vlastní obrovské majetky.

Vatikánska banka

Okrem spomínaných dvoch entít sídli vo Vatikáne aj Vatikánska banka. Jej oficiálny názov je Inštitút pre náboženské diela (IOR) a ide o finančný ústav, ktorý prevádzkuje Dozorná rada, podriadená Kardinálskej komisii a pápežovi. Nie je to súkromná banka, preto v nej neexistujú žiadni vlastníci ani akcionári. Banka bola založená vo forme právnickej kanonickej nadácie prostredníctvom pápežského dekrétu pápeža Pia XII. v júni 1942.

Oficiálnou misiou banky je byť poskytovateľom „špecializovaných finančných služieb katolíckej cirkvi na celom svete“. Vatikán ďalej potvrdil, že „hodnotné služby, ktoré môže inštitút ponúknuť, pomáhajú Svätému Otcovi v jeho poslaní univerzálneho pastora a tiež pomáhajú tým inštitúciám a jednotlivcom, ktorí s ním spolupracujú v jeho službe“.

Temná minulosť

V priebehu desaťročí sa banka zviditeľnila niekoľkými škandálmi. Bolo to najmä obvinenie zo zlého hospodárenia, prania špinavých peňazí a finančných podvodov. Známym je hlavne prípad z 90. rokov minulého storočia, keď IOR stála pri vytunelovaní talianskej banky Banco Ambrosiano. Na vtedajšieho šéfa IOR arcibiskupa Paula Marcinkusa vydal taliansky súd v roku 1987 zatykač, no Marcinkus sa vyhol pobytu za mrežami tým, že zostal na vatikánskej pôde až do roku 1991, keď prestal zatykač platiť.

Podobný prípad sa stal aj vo veľmi nedávnej minulosti. Vo februári 2018 Vatikánska banka oznámila, že obvinila svojho bývalého prezidenta Angela Caloia a jeho právnika Gabriela Liuzzia zo sprenevery 62 miliónov dolárov. Podvody sa mali diať medzi rokmi 2003 až 2006 prostredníctvom podvodných schém prania špinavých peňazí. Súdny proces v tejto kauze stále prebieha.

Svitá Vatikánskej banke na lepšie časy?

V reakcii na zlé meno prešla Vatikánska banka viacerými reformami. Poslednú z nich schválil pápež František v roku 2013. Vytvoril v nej takzvanú Pápežskú komisiu, často označovanú ako komisia CRIOR, ktorá má kontrolovať stav a činnosť IOR. Okrem toho od 1. októbra 2013 IOR zverejnila svoju vôbec prvú výročnú správu. Výročnú správu je možné stiahnuť si z domovskej stránky inštitútu, ktorá bola spustená v júli 2013.

Údaje v správe boli overené globálnou audítorskou spoločnosťou KPMG. Podľa správy mal inštitút v roku 2012 čistý zisk 86,6 milióna eur, z ktorého presunul 54,7 milióna eur do rozpočtu Svätej stolice, aby pomohol pápežovi vykonávať globálne poslanie cirkvi. Obe opatrenia – zverejnenie výročnej správy aj spustenie webovej stránky – boli posúdené ako „pozoruhodná snaha o zvýšenie transparentnosti a posunu vpred“.

Vo svojej výročnej správe za rok 2020 (vydanej v máji 2021) Vatikánska banka uviedla, že „dosahuje pokroky v znižovaní šance na pranie špinavých peňazí a, naopak, zvyšuje svoju finančnú transparentnosť“. Banka v roku 2020 vykázala zisk 36,4 milióna dolárov, čo predstavuje pokles oproti zisku 38 miliónov dolárov v roku 2019. Celkový majetok banky bol na konci roku 2020 ocenený na takmer 5 miliárd dolárov.