Vatikánska banka: Na účte má 5 miliárd dolárov, za sebou niekoľko škandálov a pred sebou reformy pápeža Františka

Dominik Horváth 13.9.2021 Poslať

Takmer na deň presne po 18 rokoch na Slovensko opäť prišiel na návštevu pápež katolíckej cirkvi a panovník štátu Vatikán. Hoci Svätý Otec František vystupuje ako duchovný vodca veriacich, Vatikán má aj vlastnú banku a spravuje nemalé majetky. Financie cirkevného štátu boli dlhé stáročia schované pred zrakom verejnosti. O svojom hospodárení sa usiluje na verejnosti hovoriť čo najmenej, a len málokto vie, koľko zarába peňazí a ako s nimi hospodári.

Foto: Shutterstock

Hoci je Vatikán najmenší štát na svete, napriek tomu má značný vplyv na finančný svet. Svojimi investíciami, ktoré zahŕňajú akcie, dlhopisy aj nehnuteľnosti, dnes operuje v Európe aj USA. Aké postavenie v tomto systéme patrí Vatikánskej banke, ktorá je známa nielen tým, že je zahalená rúškom tajomstva, ale aj niekoľkými kauzami spojenými s praním špinavých peňazí?

Čo je to Svätá stolica

Aby sme pochopili komplexnú ekonomiku Vatikánu, je dôležité ozrejmiť si rozdiely medzi Vatikánom a Svätou stolicou. Svätá stolica je riadiacim orgánom štátu. Ak by ste s Vatikánom uzavreli zmluvu, vo väčšine prípadov by ste to urobili so Svätou stolicou. Vatikán je fyzická oblasť, kde Svätá stolica sídli.

Svätá stolica generuje príjmy prostredníctvom Svätopeterského haliera, dekrétu z 8. storočia, ktorý každoročne vyhlasuje zbierku pre Vatikán, a katolíci z celého sveta na ňu prispievajú darmi. Svätá stolica zhromažďuje dary od jednotlivcov z jednotlivých diecéz prostredníctvom svojho špeciálneho oddelenia. Okrem toho tiež získava príjmy z úrokov a investícií.

Investície Svätej stolice

Svätá stolica historicky investovala predovšetkým do talianskeho priemyslu, pričom svoje portfólio rozložila medzi akcie a dlhopisy, a svoj podiel do týchto finančných aktív obmedzovala na úrovni menšej ako 6 % z celkového rozpočtu. Investovala konzervatívne a rozhodla sa kupovať a držať najmä osvedčené spoločnosti v silných odvetviach.

Od 80. a 90. rokov minulého storočia sa investície stali viac medzinárodnými a Svätá stolica investovala najmä do západoeurópskych mien a dlhopisov. Časť majetku investovala aj na Newyorskej burze cenných papierov (NYSE). Investuje tiež do nehnuteľností na celom svete, najmä do pôdy a kostolov.

Existuje však niekoľko investícií, ktoré Svätá stolica nikdy nezrealizuje. Nebude napríklad investovať do spoločností, ktoré sú v rozpore s cirkevnými hodnotami, ako sú farmaceutické spoločnosti, ktoré vyrábajú antikoncepciu.

Deficit Svätej stolice

Svätá stolica trpí desiatky rokov výrazným deficitom. V roku 2012 denník Los Angeles Times informoval, že Svätá stolica zaznamenala len v tomto roku deficit 18,4 milióna dolárov. Jej predstavitelia vinili slabú európsku ekonomiku a rastúce náklady na vyplácanie vtedy 2 832 zamestnancov.

V septembri 2019 nemecký kardinál Reinhard Marx, ktorý má na starosti hospodársku radu Vatikánu, potvrdil, že ho pápež František poveril znížením nákladov v snahe odstrániť deficit, ktorý sa odhaduje na približne 70 miliónov eur. O presnej sume sa diskutuje, pretože Vatikán nezverejnil rozpočet od roku 2015 a dva roky je bez vnútorného audítora.

Napriek tomu, že pápež František, a pred ním pápež Benedikt XVI., vynaložili úsilie na zvýšenie transparentnosti krajiny, jej financie sú stále tak trochu záhadou a viacerí odborníci sa domnievajú, že čísla môžu byť dodatočne upravované. Z tohto dôvodu je takmer nemožné odhadnúť finančné zdravie Svätej stolice, aj keď medzi tými, ktorí študujú cirkev, nie je pochýb o tom, že vlastní obrovské majetky.

Príjmy Vatikánu

Na rozdiel od Svätej stolice získava Vatikán príjmy z tradičnejších zdrojov. S pracovnou silou okolo 4 800 zamestnancov sa mesto pri generovaní peňazí spolieha na niekoľko menších odvetví. Hlavným z nich je turizmus. Samotný štát spolu so Sixtínskou kaplnkou, Bazilikou sv. Petra a vatikánskymi múzeami priťahuje ročne milióny turistov a náboženských pútnikov.

Mesto zbiera príjmy prostredníctvom vstupov do múzeí, prehliadok, veľmi vyhľadávaných poštových známok a zberateľských mincí. Aj keď Vatikán nezverejňuje, koľko peňazí každoročne z týchto zdrojov zinkasuje, podľa Svetovej knihy faktov, ktorú vydáva Centrálna spravodajská agentúra (CIA), sa odhaduje, že v roku 2013 malo mesto príjmy 315 miliónov dolárov a výdavky 348 miliónov dolárov. Novšie údaje, žiaľ, k tejto téme nie sú k dispozícii.

Vatikánska banka

Okrem spomínaných dvoch entít sídli vo Vatikáne aj Vatikánska banka. Jej oficiálny názov je Inštitút pre náboženské diela (IOR) a ide o finančný ústav, ktorý prevádzkuje Dozorná rada, podriadená Kardinálskej komisii a pápežovi. Nie je to súkromná banka, preto v nej neexistujú žiadni vlastníci ani akcionári. Banka bola založená vo forme právnickej kanonickej nadácie prostredníctvom pápežského dekrétu pápeža Pia XII. v júni 1942.

Oficiálnou misiou banky je byť poskytovateľom „špecializovaných finančných služieb katolíckej cirkvi na celom svete“. Vatikán ďalej potvrdil, že „hodnotné služby, ktoré môže inštitút ponúknuť, pomáhajú Svätému Otcovi v jeho poslaní univerzálneho pastora a tiež pomáhajú tým inštitúciám a jednotlivcom, ktorí s ním spolupracujú v jeho službe“.

Štruktúra Vatikánskej banky

Podľa stanov pôsobia vo Vatikánskej banke štyri orgány. Prvým z nich je Kardinálska komisia s piatimi členmi. Každý člen je vymenovaný na päťročné funkčné obdobie s možnosťou znovuzvolenia. Kardinálska komisia medzi sebou volí svojho predsedu. Ďalším je Prelát IOR vymenovaný Kardinálskou komisiou a so súhlasom pápeža pôsobí ako tajomník komisie a zúčastňuje sa zasadnutí Dozornej rady. Dozorná rada je výkonným orgánom banky, ktorý definuje stratégiu a zaisťuje dohľad nad operáciami. V Dozornej rade pôsobí 6 členov taktiež s päťročným mandátom a možnosťou znovuzvolenia. Posledným orgánom je Direktoriát, ktorý je zodpovedný za prevádzkové činnosti a dohliada na Dozornú radu.

Temná minulosť

V priebehu desaťročí sa banka zviditeľnila niekoľkými škandálmi. Bolo to najmä obvinenie zo zlého hospodárenia, prania špinavých peňazí a finančných podvodov. Známym je hlavne prípad z 90. rokov minulého storočia, keď IOR stála pri vytunelovaní talianskej banky Banco Ambrosiano. Na vtedajšieho šéfa IOR arcibiskupa Paula Marcinkusa vydal taliansky súd v roku 1987 zatykač, no Marcinkus sa vyhol pobytu za mrežami tým, že zostal na vatikánskej pôde až do roku 1991, keď prestal zatykač platiť.

Podobný prípad sa stal aj vo veľmi nedávnej minulosti. Vo februári 2018 Vatikánska banka oznámila, že obvinila svojho bývalého prezidenta Angela Caloia a jeho právnika Gabriela Liuzzia zo sprenevery 62 miliónov dolárov. Podvody sa mali diať medzi rokmi 2003 až 2006 prostredníctvom podvodných schém prania špinavých peňazí. Súdny proces v tejto kauze stále prebieha.

Svitá Vatikánskej banke na lepšie časy?

V reakcii na zlé meno prešla Vatikánska banka viacerými reformami. Poslednú z nich schválil pápež František v roku 2013. Vytvoril v nej takzvanú Pápežskú komisiu, často označovanú ako komisia CRIOR, ktorá má kontrolovať stav a činnosť IOR. Okrem toho od 1. októbra 2013 IOR zverejnila svoju vôbec prvú výročnú správu. Výročnú správu je možné stiahnuť si z domovskej stránky inštitútu, ktorá bola spustená v júli 2013.

Údaje v správe boli overené globálnou audítorskou spoločnosťou KPMG. Podľa správy mal inštitút v roku 2012 čistý zisk 86,6 milióna eur, z ktorého presunul 54,7 milióna eur do rozpočtu Svätej stolice, aby pomohol pápežovi vykonávať globálne poslanie cirkvi. Obe opatrenia – zverejnenie výročnej správy aj spustenie webovej stránky – boli posúdené ako „pozoruhodná snaha o zvýšenie transparentnosti a posunu vpred“.

Vo svojej výročnej správe za rok 2020 (vydanej v máji 2021) Vatikánska banka uviedla, že „dosahuje pokroky v znižovaní šance na pranie špinavých peňazí a, naopak, zvyšuje svoju finančnú transparentnosť“. Banka v roku 2020 vykázala zisk 36,4 milióna dolárov, čo predstavuje pokles oproti zisku 38 miliónov dolárov v roku 2019. Celkový majetok banky bol na konci roku 2020 ocenený na takmer 5 miliárd dolárov.