V rámci celej eurozóny sa objem problémových úverov dostal v treťom štvrťroku minulého roka na 921 miliónov eur. Bankové systémy viacerých krajín eurozóny sa pod ťarchou nesplácaných úverov dostali na kolená, Slovensko však má mieru zlyhaných úverov pod kontrolou. Za problémové, nesplácané či zlyhané úvery sa vo všeobecnosti považujú také úvery, ktoré dlžník nespláca viac ako 90 dní.

Problém najmä v zahraničí

Slovenský bankový sektor patrí v rámci eurozóny k tým zdravším. Problém, na ktorý ECB reaguje všeobecnými zásadami, sa objavuje predovšetkým na južnej periférii eurozóny, teda v krajinách ako Cyprus, Grécko či Taliansko. Práve v týchto krajinách sa objavuje veľký problém s nesplácanými úvermi.

Európsky parlament, s odvolaním sa na informácie ECB, ukázal vážnosť situácie s nesplácanými úvermi v rámci eurozóny na období od roku 2008 do roku 2015.

Na Cypre sa podiel problémových úverov pohyboval v decembri 2008 vo výške 4,18 %. V decembri 2011 to bolo 11,89 % a v decembri 2013 až 37,06 %. Do júna 2015 tento podiel klesol na 35,29 %. Cyprus vzhľadom na problémy bankového sektora čerpal pomoc od medzinárodných veriteľov a krajina zaviedla aj kapitálové kontroly.

V Taliansku v decembri 2008 tvorili podiel nesplácaných úverov 4,97 %. Táto hodnota následne stúpala na 9,47 % v decembri 2011 a 12,92 % v decembri roku 2013. Do júna 2015 sa vyšplhala až na 16,08 %.

„So zlyhanými úvermi má problém najmä juh eurozóny, na Cypre a v Grécku tvoria v podstate tretinu bankových aktív.“

Ešte katastrofickejší scenár zažilo Grécko, keď v decembri 2008 bol podiel problémových úverov vo výške 2008 a stúpal na 12,10 % v decembri 2011, 24,19 % v decembri 2013 až na 32,92 % v júni 2015.

Priemer eurozóny v sledovaných obdobiach stúpal, zvyšoval sa z hodnoty 1,96 % v decembri 2008 cez 3,43 % v decembri 2011 a 4,30 % v decembri 2013 až k hodnote 4,45 % v júni 2015. S výnimkou decembra 2011 sa Slovensko vždy držalo pod priemerom eurozóny.

K marcu 2016 podiel nesplácaných úverov podľa Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) dosiahol v eurozóne priemernú hodnotu 5,7 %. V Grécku 47 %, na Cypre 49 % a v Taliansku 17 %. Pre porovnanie, na Slovensku bol tento podiel 5 %.

V Grécku a na Cypre je tak nesplácaná v podstate polovica poskytnutých úverov, čo predstavuje približne tretinu všetkých aktív miestnych bánk.

Problémové úvery však nie sú v rámci eurozóny témou iba v týchto troch juhoeurópskych krajinách. Tieto tri krajiny spolu s Írskom, Portugalskom a Slovinskom mali v roku 2016 podiel nesplácaných úverov vo výške 22 %, pričom ECB hovorí v rámci eurozóny o priemere za rok 2016 na úrovni 6,6 %.

Slovensko aktuálne problémy nemá

Slovensko si ozdravilo bankový systém ešte v minulom storočí a slovenské banky dnes závažným problémom s nesplácanými úvermi naozaj nečelia. „Situácia v slovenských bankách je dobrá, úroveň problémových úverov v našich bankách je pod priemerom EÚ a ani jedna zo slovenských významných bánk nedosahuje úroveň, ktorá definuje významný objem problémových úverov. V praxi to znamená, že ani jedna významná slovenská banka nie je v zmysle týchto zásad požiadaná o dodatočné poskytovanie informácií za oblasť problémových úverov. Napriek tomu, prijatie všeobecných zásad postupu bánk v prípade problémových úverov predstavuje významný míľnik pri riešení aktuálnej témy v celej eurozóne,“ hovorí Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS).

„Vysoká úroveň problémových úverov obmedzuje schopnosť bánk poskytovať nové úvery a zároveň zvyšuje náklady na ich správu a súvisiacu administratívu, z tohto dôvodu je potrebná zmena súčasných procesov. ECB však uznáva, že celkové zníženie vysokej úrovne problémových úverov si bude vyžadovať adekvátny čas,“ dopĺňa. 

„Kreditná kvalita portfólia na Slovensku je dobrá, vplyv majú napríklad nižšie úrokové sadzby, pokračujúci pokles nezamestnanosti a rast disponibilných príjmov domácností.“

NBS navyše v súvislosti s úverovaním zo strany bánk upozorňuje na dobrý trend. „Kreditná kvalita úverového portfólia bánk na Slovensku zaznamenala v poslednom období zlepšenie,“ upozorňuje Martina Solčányiová.

K lepšej situácii prispievajú okolnosti v domácej ekonomike a aj v zahraničí. „Kľúčovými faktormi, ktoré prispeli k zlepšeniu kvality úverového portfólia bankového sektora, sú napríklad vplyv nižších úrokových sadzieb, pokračujúci pokles nezamestnanosti a rast disponibilných príjmov domácností, ako aj klesajúca zadlženosť podnikov zo zahraničia, prípadne odpis a predaj problémových úverov,“ vysvetľuje Solčányiová.

Priaznivú situáciu na Slovensku potvrdzujú aj údaje o zlyhaných úveroch, ktoré zverejnila NBS. Podiel zlyhaných úverov podľa NBS v prvom polroku 2016 pokračoval v poklese s výsledkom 3,8 % k júnu 2016. Pri úveroch na bývanie poklesol tento podiel na 2,5 %, pri spotrebiteľských úveroch naopak vzrástol na 8,1 % z hodnoty 7,3 % v decembri 2015.

Čistá miera zlyhania sa pri úveroch na bývanie pohybovala okolo úrovne 0 %, pri spotrebiteľských úveroch pokračovala v miernom, no pretrvávajúcom raste až k hodnote 2,7 % k júnu 2016.