Foto: Shutterstock

Záujem o „spotrebáky“ pred Vianocami rastie

Banky pôsobiace na slovenskom trhu evidujú rast záujmu o spotrebiteľské úvery. Slovenská sporiteľňa aj Tatra banka už zaznamenali mierny nárast záujmu, ale ako poznamenáva hovorkyňa SLSP Marta Cesnaková: „Pri porovnaní súčasnosti s obdobím pred pandémiou je stále cítiť určitú neistotu.“

Poštová banka sa spolieha na svoju aktuálnu ponuku a jej hovorkyňa Lenka Kalafut Lendacká nárast záujmu vysvetľuje tým, že: „Naša banka priniesla svoju historicky najnižšiu úrokovú sadzbu od 3,9 % ročne, ktorá je prístupná tak pre našu Dobrú pôžičku, ako aj Lepšiu splátku.“

Vyznať sa v ponuke spotrebiteľských úverov však nie je vôbec jednoduché. Reklama nás láka tým, že môžeme získať úver aj s nulovou úrokovou sadzbou. To v podstate znamená, že banka nám poskytne peniaze zadarmo. Ide spravidla o nízke úroky, no zvyčajne je tam niekoľko ďalších malých „ale“ v podobe poplatkov za poskytnutie úveru, jeho predčasné splatenie, za poistenie úveru či založenie a vedenie účtu, ktorý s úverom súvisí.  

Nové úvery sú výhodnejšie ako tie staršie

Ďalej sa na trhu nachádzajú spotrebiteľské úvery s úrokovou sadzbou od 3,9 % ročne. Od októbra 2021 ich poskytuje spomínaná Poštová banka, ktorá tak pravdepodobne zareagovala na výsledky nedávneho prieskumu. Podľa neho respondenti považujú za prijateľnú úrokovú sadzbu na úrovni 3,5 %.

A nakoniec sme sa pozreli do štatistík Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nej bola priemerná výška úrokovej sadzby reálne poskytnutých spotrebiteľských úverov v septembri 7,61 % (pri splatnosti úveru od 1 do 5 rokov), respektíve 7,14 % (pri splatnosti úveru od 5 do 8 rokov).

Z prehľadu za posledné tri roky je zrejmé, že priemerná úroková sadzba dlhodobo klesá. Pokles potvrdzujú aj vyjadrenia Slovenskej sporiteľne a Poštovej banky, ktoré zhodne tvrdia, že: „Priemerná výška úrokovej sadzby sa pri novoschválených spotrebných úveroch drží pod trhovým priemerom.“

Čo všetko ovplyvňuje cenu úveru

Ako si má bežný občan vysvetliť rozdiel v úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru medzi ponukou v reklame a ponukou, ktorú mu v skutočnosti urobí banka? Akú úrokovú sadzbu môžeme reálne očakávať a čo ju najviac ovplyvňuje?

Úlohou reklamy je zaujať. Aj preto banky uvádzajú vždy lákavé a najnižšie sadzby s poznámkou „od“. Reálne sa však k spodnej hladine sadzby bežný spotrebiteľ takmer nikdy nedopracuje. Dôležité je preto vedieť, z čoho sa úroková sadzba skladá. Zjednodušene je to:

1) Cena peňazí, ktoré má banka k dispozícii a môže ich poskytnúť vo forme úveru. Vzhľadom na dnešné takmer nulové úročenie vkladov je ich cena prakticky tiež nulová.

2) Marža banky – teda to, koľko chce poskytovateľ úveru na ňom zarobiť.

3) Riziková prirážka – tú predstavuje ohodnotenie bonity konkrétneho klienta.

Čo všetko môže tvoriť rizikovú prirážku

Bankový klient teda reálne môže ovplyvniť iba kategóriu „riziková prirážka“. Čo všetko do nej spadá? Každá banka má inak nastavené kritériá a ich váhy, ale v zásade ide o finančnú a nefinančnú analýzu klienta.

Úlohou prvej z nich je urobiť analýzu klientových silných a slabých stránok a zároveň určiť možnosti eliminovania identifikovaných rizík. Banka robí napríklad rozbor príjmov a výdavkov klienta a overuje jeho maximálny disponibilný príjem. Zároveň skúma aj splácanie predchádzajúcich záväzkov.

Úlohou nefinančnej analýzy je posúdiť „kvalitu“ zamestnania, preskúmať klientov majetok či prípadné exekúcie. Do hry vstupujú často aj rodinný stav, vek alebo vzdelanie.

Pravidlá sú v každej banke individuálne

Banky si svoje vyhodnocovacie know-how dôkladne strážia, a tak nemáme šancu zistiť, kde klient získava plusové a mínusové „body“. Poštová banka hovorí, že: „K otázke úverov by mal každý pristupovať zodpovedne – ako klient pri žiadaní o úverový produkt, tak aj banka pri poskytovaní úveru. Zásadný vplyv na stanovenie úrokovej sadzby má však prípadná nedostatočná platobná disciplína klienta.”

Slovenská sporiteľňa postupuje podobne a upozorňuje, že: „Posudzovanie klienta vykonávame s odbornou starostlivosťou a vyhodnocujeme jeho možnosti splácania. Ide o komplexný súbor pravidiel, ktorý vstupuje do hodnotenia, a ktorý vo finále určuje aj cenu, za akú je banka ochotná klientovi úver poskytnúť.“

Hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová to zhrnula prakticky rovnako: „Naše úrokové sadzby sú stanovované na individuálnej báze na základe celkového posúdenia bonity a schopnosti splácať úver.“

Napriek nejasným pravidlám však má dnes klient jednu veľkú výhodu oproti minulosti. Spotrebiteľský úver má k dispozícii už aj cez aplikáciu svojej banky. Na jeho získanie tak stačí doslova niekoľko klikov, čím sa odbúrava doterajšia papierová administrácia. A za ich využívanie zvyknú banky odmeňovať svojich verných lepšou ponukou.