Foto: Shutterstock

Keďže pred vodným živlom väčšinou nedokážeme svoj majetok účinne ochrániť, skutočnou pomocou môže byť kvalitné poistenie, ktoré kryje aj tieto riziká a pomôže nám znížiť finančné straty.

1. Povodeň a záplava nie je to isté

Ľudia väčšinou nerozlišujú pojmy povodeň a záplava, ale podľa definície vo všeobecných poistných podmienkach je medzi nimi rozdiel. Povodeň vzniká v dôsledku zvýšenia hladiny vodného toku či vodných nádrží nad úroveň brehu alebo pretrhnutím hrádze a následným vyliatím vody. Záplava je súvislá vodná plocha, ktorá môže vzniknúť aj kvôli povodni, ale tiež pod vplyvom vytrvalých zrážok alebo topenia sa snehu.

„Vo väčšine poisťovní sú obe tieto riziká spojené a nie je možné ich poistiť oddelene. Buď je riziko ,povodeň a záplava´ už priamo v balíku s inými živlami, alebo si ich klient vie dopoistiť, nikdy nie však samostatne,“ vysvetľuje riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Štefan Fajnor.

Poistenie nehnuteľnosti chráni voči náhodným udalostiam, no ak sa niečo deje pravidelne, už to nie je náhodná udalosť. Čo robiť v prípade, ak sa dom nachádza v povodňovej oblasti? „Ak sa v niektorej oblasti povodne či záplavy vyskytujú pravidelne, domy v tejto oblasti nepoistí voči týmto rizikám každá poisťovňa. Vždy však existuje možnosť poistiť nehnuteľnosť neštandardným spôsobom, a teda na výnimku, ak to bude poisťovni dávať obchodný význam,“ tvrdí odborník.

2. Prečo mať poistenú nehnuteľnosť aj domácnosť

Je potrebné si uvedomiť, že poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje iba na samotný dom či byt. Z tohto poistenia vyplýva nárok na náhradu škody, ktorá vznikne na stavbe. „Môžu to byť napríklad náklady na sušenie či maľovanie mokrých stien, opravy poškodených múrov, prípadne sú tam zahrnuté aj vypratávacie náklady po poistnej udalosti či dokonca náhradné ubytovanie. Zničené zariadenie však toto poistenie nekryje,“ upozorňuje Š. Fajnor.

Preto je vhodné mať uzatvorené aj poistenie domácnosti, ktoré obsahuje tiež riziko povodne a záplavy. „Z praxe vieme, že vodné živly spôsobujú škody nielen na nehnuteľnosti, ale aj na domácnosti. Pre jednoduchšie vysvetlenie si môžeme predstaviť, že ak by sme dom alebo byt obrátili hore nohami, tak všetko, čo z neho vypadne, je domácnosť, a čo zostane, je nehnuteľnosť,“ hovorí ďalej.

3. Cena sa odvíja aj od rizikovosti lokality

Väčšina poisťovní sa pri určovaní poistného riadi vlastnými povodňovými mapami, niektoré využívajú povodňové mapy SHMÚ. „Mapy poisťovniam slúžia na to, aby zhodnotili rizikovosť lokality, kde sa poisťovaná nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v ohrozenej oblasti, automaticky je pre poisťovne riziková, a buď si uplatnia prirážku, teda klient zaplatí vyššie poistné, alebo ju nepoistia vôbec. Prípadne nehnuteľnosť poistia na iné riziká s výnimkou rizika povodne alebo záplav,“ vysvetľuje odborník.

Niektoré poisťovne vychádzajú z histórie a pri uzatváraní poistenia zisťujú, či v danej oblasti prišlo za posledných 5 až 10 rokov k povodni alebo záplave. Ďalšie môže zaujímať, v akej vzdialenosti alebo výške k vodnému toku sa nehnuteľnosť nachádza. Sú aj poisťovne, ktoré neskúmajú históriu povodní a záplav pred vznikom poistenia, ale skúmajú ich veľkosť pri poistnej udalosti. 

4. Ako si uplatniť vzniknutú škodu

• Poistnú udalosť bez odkladania nahláste do vašej poisťovne a riaďte sa jej pokynmi. 
• Nahlásiť ju môžete aj osobne, telefonicky či cez online formulár na webovej stránke.
• S odstraňovaním škôd je lepšie neponáhľať sa a počkať na obhliadajúceho technika.
• Ak potrebujete likvidovať škody okamžite, zabezpečte dôkladnú fotodokumentáciu.
• Väčšina poisťovní sa snaží byť proklientska, hľadajú riešenia, ako pomôcť.
• Pomôcť vedia aj cez asistenčné služby – zorganizovať náhradné ubytovanie, zabezpečiť stráženie či poskytnúť preddavkové plnenie.
• Dôležité je komunikovať s poisťovňou, a to nielen pri obhliadke, ale aj počas opráv. 
• S otázkami sa môžete obrátiť aj na finančného sprostredkovateľa. 
• Niekedy sú potrebné ďalšie doobhliadky kvôli úprave výšky plnenia. 
• Poistné plnenie sa vypláca hlavne za vykonané opravy, ktoré je potrebné zdokladovať.

Môžu však nastať aj prípady, keď poisťovňa klientom plnenie nevyplatí. Či už kvôli tomu, že ich poistná zmluva nekryje riziko povodne a záplavy, alebo ak klient pri uzavretí zmluvy uviedol nepravdivé informácie. 

„Skúsenosti z posledných rokov nás presviedčajú o tom, že povodniam alebo záplavám môže byť vystavený prakticky ktokoľvek. Preto klientom odporúčam pozrieť sa aj do existujúcich poistných zmlúv a preveriť, respektíve doplniť aj poistenie týchto rizík. Ďalším dôvodom je podpoistenie nehnuteľnosti alebo domácnosti, ktoré je častým problémom starších zmlúv. Pri výraznom podpoistení môže poisťovňa pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia,“ varuje Š. Fajnor. 

5. Čo ak máme zaplavené aj auto?

Škody na zaplavených autách hradia poisťovne hlavne z havarijného poistenia, ktoré v základnom balíku kryje aj škody spôsobené prírodnými živlami. No keďže nie každý má uzatvorené havarijné poistenie, môže pomôcť aj živelné pripoistenie k PZP či verejný prísľub poisťovne.

Trendom je, že mnohé poisťovne umožnia svojim klientom v rámci PZP si pripoistiť aj ďalšie riziká, vrátane živlov. „Keďže táto možnosť je v porovnaní s havarijným poistením lacnejšia, pre mnohých klientov je aj lákavejšia. Nevýhodou pripoistenia k PZP sú však nižšie poistné limity v poistnej zmluve.

Sú aj poisťovne, kde pri povodniach môžete využiť takzvaný verejný prísľub. Aby sa nemuseli meniť všetky poistné zmluvy, poskytnú krytie niektorého rizika formou verejného prísľubu, pričom presne špecifikujú, ktorých zmlúv sa tento prísľub týka a dokedy platí.