Stavebným sporiteľniam sa prepadli zisky. Wüstenrot končí, pridajú sa aj zvyšné dve?

Foto: Shutterstock

Stavebné sporiteľne ťahajú za kratší koniec

Koncom júla oznámila Wüstenrot stavebná sporiteľňa, že končí s predajom nových zmlúv stavebného sporenia a poskytovaním nových medziúverov. Na druhej strane poisťovňa finančnej skupiny Wüstenrot rozširuje svoju pôsobnosť. Založila spoločnosť Wüstenrot InHouse Broker, ktorá bude poskytovať finančné služby v oblasti sprostredkovania úverov, sporenia a kapitálového trhu.

„Samotný koncept stavebnej sporiteľne je pre ďalšiu expanziu skupiny výrazne limitujúci. Stavebné sporiteľne ťahajú oproti konkurencii za kratší koniec,“ myslí si predseda predstavenstva skupiny Wüstenrot na Slovensku Marian Hrotka.

Skupina vzhľadom na vývoj na trhu nevie zvýšiť atraktivitu stavebného sporenia, a preto sa rozhodla pre transformáciu, ktorá by mala priniesť výhodnejšiu a komplexnejšiu ponuku pre klientov.

„Pre majiteľa stavebnej sporiteľne je pochopiteľné, že pri nízkom a navyše neustále klesajúcom podiele na trhu sa v nejakom momente rozhodne o tom, že pokračovať ďalej nemá zmysel,“ reaguje finančný analytik OVB Allfinanz Marián Búlik. Podľa neho tak Wüstenrot zrušila stratovú aktivitu, v ktorej sa jej očividne nedarilo.

Lacnejšia ponuka vyhráva

Stavebné sporiteľne majú obmedzený priestor na podnikanie a úvery, ktoré poskytujú, financujú takmer výhradne z peňazí, ktoré získali od stavebných sporiteľov. Navyše úvery stavebných sporiteľní sa v súčasnosti už len v menšej miere využívajú na financovanie kúpy alebo výstavby bývania. Prevažne slúžia na dofinancovanie kúpnej ceny, prípadne na zaplatenie obnovy či rekonštrukcie bývania.

Stavebné sporiteľne súperia s bankami o klienta a logicky na Slovensku vyhráva najvýhodnejšia ponuka. „Ich biznis model má voči klasickým bankám s ponukou hypoték niekoľko nevýhod, ktoré ich v tomto súboji hendikepujú. Slováci si pri financovaní bývania vyberajú najlacnejšiu ponuku a stavebná sporiteľňa s hypotékou nedokáže súperiť,“ vysvetľuje M. Búlik.

Tržby aj zisky klesajú

Zmena legislatívy v roku 2019 sťažila stavebným sporiteľniam situáciu na trhu. Posledné dva roky sa snažili získať  väčší podiel v úveroch na bývanie. No podľa štatistík sa im to veľmi nedarí a ich podiel na úverovom trhu neustále klesá. Ako vyzerala ich ekonomická bilancia v roku 2020?

Prvá stavebná sporiteľňa znížila zisk o 47 % na 8,196 milióna eur a tržby jej klesli o  8 % na 108,1 milióna eur.

Wüstenrot stavebná sporiteľňa znížila zisk o 54 % na 695-tisíc eur a tržby jej klesli o 12 % na 15,94 milióna eur.

ČSOB stavebná sporiteľňa znížila zisk o 28 % na 833-tisíc eur a tržby jej klesli o 15 % na 6,687 milióna eur.

Ďalšie zmeny nie sú vylúčené

Konsolidáciu podnikania na trhu stavebného sporenia možno podľa slov analytika očakávať aj pri ďalších dvoch stavebných sporiteľniach. Výhodou ČSOB stavebnej sporiteľne je, že patrí k finančnej skupine. Má preto nižšie fixné náklady a stavebné sporenie ako doplnkový finančný produkt môže fungovať aj ďalej. Potvrdzuje to aj samotná sporiteľňa. „Za nás môžeme potvrdiť, že ČSOB stavebná sporiteľňa nemení svoje produktové portfólio,“ reaguje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

No Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) má stavebné sporenie a úvery ako hlavný a jediný predmet činnosti. Jej podiel na trhu úverov na bývanie je na úrovni päť percent, čo je stále pomerne silná pozícia. Na trhu stavebného sporenia má však v rámci sporenia aj poskytnutých úverov dominantný až 85-percentný podiel. 

PSS však plánuje aj naďalej rozvíjať ponuku stavebného sporenia v celej jeho šírke. „Tento produkt dlhé roky pomáha ľuďom na Slovensku financovať a zlepšovať ich vlastné bývanie. Doteraz sme pomohli s financovaním bývania takmer 2,5 miliónu klientov a dennodenne pribúdajú ďalší," tvrdí vo svojom stanovisku vedúci odboru komunikácie najväčšej stavebnej sporiteľne na Slovensku Jozef Plško. 

„Rozhodne sa aj v prípade PSS dá očakávať snaha o znižovanie nákladov napríklad redukciou pobočkovej siete či počtu zamestnancov a silnejší predaj sporenia a úverov cez online namiesto doteraz masívne využívaných nákladných televíznych reklám,“ reaguje M. Búlik.