Zdroj foto: Shutterstock

Z pohľadu nároku na štátnu prémiu bude dôležitá hranica troch rokov. Ak sporiteľ bude sporiť kratšie ako tri roky, automaticky stráca nárok na štátnu prémiu. „Nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ zruší zmluvu o stavebnom sporení v čase do troch rokov od jej uzatvorenia,“ hovorí novela s tým, že nárok nezaniká, ak dôjde k zrušeniu zmluvy o stavebnom sporení v dôsledku smrti alebo invalidity. 

Ak klient zruší zmluvu o sporení v čase po troch rokoch, nárok na prémiu automaticky nezaniká, no rozhodovať bude účel, na ktorý sa prostriedky použijú.

Dokladovanie účelu aj po šiestich rokoch a zrušenie priateľských sporiteľov. Rezort financií chce takto zvýšiť adresnosť poskytovania štátnej prémie. „Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by malo dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu takzvaných priateľských sporiteľov, ktorý výrazne deformoval trh podpory bývania. Ide o ľudí, ktorí sporia viac ako šesť rokov a nečerpajú stavebný úver. Priateľskí sporitelia nemuseli, ako jediný subjekt na trhu, dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu či kúpu nehnuteľnosti. Doklad o vynaložení prostriedkov by mal byť podľa navrhnutých nových pravidiel potrebný už aj pri sporení v dĺžke šesť rokov a viac. Toto opatrenie by mohlo podľa rezortu financií odradiť až 30 % potenciálnych nových sporiteľov. 

Príjmový a vekový strop

Pre štátnu prémiu bude v duchu navrhovanej novely platiť príjmový strop. Rezort financií navrhuje rovnaký limit, aký platí pre dotované hypotéky určené mladým ľuďom. Na štátnu prémiu by teda mali mať nárok tí sporitelia, ktorých príjem nepresahuje 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zároveň k prémii by sa mali dostať iba sporitelia, ktorí dosiahli vek osemnásť rokov. „V súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a ďalší príbuzní. V praxi sa tak stáva, že dochádza k rozloženiu ročných vkladov na viaceré zmluvy, čím môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia špekulatívne využívať aj osoby s vyššími príjmami,“ vysvetľuje ministerstvo financií.

Medziúver bez prémie

Tvorcom návrhu novely sa zároveň nepáči vysoký podiel čerpaných medziúverov. „Objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne až pätnásťnásobne, prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov, a štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a to na úkor zvýhodnených stavebných úverov, ktorých poskytnutie by malo byť akoby ďalšou prémiou za predchádzajúce dlhodobé sporenie,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele. Ministerstvo preto navrhuje, aby sporitelia čerpajúci medziúver nemali nárok na štátnu prémiu. 

Nový výpočet

Meniť by sa mal aj spôsob výpočtu štátnej prémie. V čase nízkych úrokových sadzieb sa totiž výška prémie zdá ministerstvu príliš vysoká. „Percentuálna výška štátnej prémie sa síce určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, ktorý vychádza z referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákon však zároveň ustanovuje, že nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu,“ upozorňuje rezort. 

Práve určené minimum v súčasnosti štát považuje za problém. „V súčasnej situácii to znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu, čo je desaťnásobne viac,“ píše sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu by sa výška štátnej prémie určovala raz ročne s prihliadnutím na štátny rozpočet. Navrhuje sa, aby sa percentuálna výška štátnej prémie, ako aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok, ustanovovala zákonom o štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Nový spôsob stanovenia štátnej prémie na príslušný kalendárny rok umožní medziročne promptne reagovať na možnosti štátneho rozpočtu vo vzťahu k štátnej podpore stavebného sporenia,“ uzatvára ministerstvo.

Prvý rok proporčne

Návrh zároveň počíta s tým, že v prvom roku sporenia sa bude vyplatenie štátnej prémie limitovať. Sporitelia, ktorí si otvoria sporenie napríklad v novembri 2018, nebudú mať nárok na maximálnu štátnu prémiu, rozhodovať totiž bude počet mesiacov, v ktorých bola zmluva o stavebnom sporení v prvom roku platná.

Podľa MF SR prinesie zníženie nároku na štátnu prémiu úsporu v rozpočte vo výške miliónov eur. V roku 2020 by sa malo usporiť 7,8 milióna eur a v roku 2021 by to malo byť až 9,6 milióna eur. Z údajov rezortu vyplýva, že nárok na štátnu prémiu by mal stratiť približne každý štvrtý sporiteľ. „Za predpokladu rovnomerného rozdelenia štátnych prémií a sporiteľov v celej populácii je odhad podielu sporiteľov bez nároku na štátnu prémiu po zavedení novely 25,3 %. Pri plánovaných výdavkoch na štátnu prémiu vo výške 24 miliónov eur v rokoch 2020 a 2021, a za predpokladu, že sa opatrenie dotkne aj existujúcich zmlúv, predstavuje predpokladaný vplyv na ŠR v oboch rokoch 6,1 milióna eur,“ uvádza rezort financií.

Kritiku vyvoláva najmä veková a príjmová hranica

Zmeny, ktoré ministerstvo financií pripravilo, vyvolali nevôľu stavebných sporiteľní, ale výhrady majú napríklad aj iné ministerstvá. Stavebné sporiteľne vo svojom spoločnom stanovisku vyjadrili nesúhlas s názorom ministerstva, že sa dá štátna prémia výraznejšie zneužívať. „Hovoríme o 398 eurách za šesť rokov. Pokiaľ viete, kde sa dá zohnať luxusná dovolenka a luxusné auto za 398 eur, prosím, povedzte mi,“ povedal Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Podľa jeho slov prinesie novela len minimálnu úsporu a mladí ľudia budú mať väčší problém osamostatniť sa. 

Problémovými ustanoveniami sú najmä obmedzenia veku a príjmu. Napríklad rezort práce odporúča prehodnotiť obe stanovené hranice. „Považujeme za potrebné zvýšiť navrhovanú hranicu 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy a prehodnotiť princíp jej nastavenia... Predložený návrh nezohľadňuje štruktúru domácnosti a veľkosť domácnosti, čo nie je ani v súlade s jediným možným účelom, na ktorý má byť podpora použitá – na stavebné účely. Napríklad v prípade osamelého rodiča starajúceho sa o deti predložený návrh môže znamenať úplnú stratu nároku na štátnu prémiu pre túto domácnosť, ak príjem tohto rodiča prekročí stanovenú hranicu,“ hovorí ministerstvo o príjmovej hranici v rámci medzirezortného pripomienkového konania. 

Rezort ministra Jána Richtera má problém aj s druhým obmedzením. Nárok na štátnu prémiu by podľa ministerstva práce malo mať aj sporenie v mene mladých ľudí, ktorí ešte nedosiahli vek osemnásť rokov. „Zastávame názor, že zmluvy o stavebnom sporení sú v prospech maloletých detí uzatvárané práve na účely riešenia ich budúcej bytovej otázky, v čom možno vidieť aj sociálny rozmer účelu inštitútu stavebného sporenia. Adresnosť a účelnosť štátnej podpory – stavebného sporenia, aj v prípade maloletých sporiteľov, bude zabezpečená tým, že prostriedky získané stavebným sporením vrátane štátnej prémie môžu byť použité výlučne na stavebné účely,“ dopĺňa ministerstvo.

Okrem toho má problém aj so zmenou metodiky výpočtu výšky štátnej prémie. Zrušenie akýchkoľvek garancií výšky štátnej prémie je podľa rezortu v rozpore s cieľmi, ktoré novela má. 

Novela okrem toho vyvoláva obavy z toho, ako budú navrhnuté zmeny vplývať na sektor stavebníctva. „Z pohľadu stavebného podnikania na Slovensku sa treba obávať negatívneho vplyvu na zamestnanosť v stavebníctve, ktoré je najmä v strednom a malom pozemnom staviteľstve naviazané na výstavbu a rekonštrukcie starších nehnuteľností na bývanie, a tie sú práve mnohokrát financované stavebnými sporiteľňami. Z uvedených dôvodov je žiaduce stiahnuť predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení z legislatívneho procesu a pripraviť nový návrh,“ upozorňuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. 

Navrhovaná novela môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť spoločnosti, ktoré v odvetví pôsobia. „Dôsledkom zmeny podmienok vyplácania štátnej prémie by mohlo dôjsť k oslabeniu atraktivity systému stavebného sporenia, čo by mohlo mať vplyv aj na obchodný model spoločností pôsobiacich v danom systéme,“ upozorňuje Národná banka Slovenska s tým, že návrh by nemal mať zásadnejší vplyv na finančnú stabilitu.