Štát napokon nebude kontrolovať zostatky na účtoch bankových klientov. Nový register bude meškať tri roky

Foto: Úrad vlády SR

Slovensko spustí register neskôr

Európska smernica o boji s praním špinavých peňazí má za cieľ prepojiť bankové registre členských krajín a výrazne tak zlepšiť šance kontrolných orgánov pri odhaľovaní kriminálnej činnosti. Kým viaceré krajiny Európy predstavili riešenie už na jeseň 2020 a svoje registre prepoja koncom tohto roka, Slovensko príde s platformou na identifikáciu účtov až o niekoľko rokov neskôr. 

Podľa návrhu, ktorý Minister vnútra SR Roman Mikulec (na snímke) predložil na medzirezortné pripomienkovanie, sa má register dostať do prevádzky do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona. Ten má začať platiť 1. decembra 2021, čo je výrazne neskôr, ako sme sa zaviazali Európskej únii. 

Samotné banky potrebujú približne 12 mesiacov na zosúladenie bankových systémov s novou platformou, no meškanie zapríčinil najmä štát. Ten o potrebe centrálneho registra vie od začiatku roka 2020, ale riešenie zatiaľ nepripravil. 

Vytvorenie centrálneho registra účtov bude podľa aktuálneho návrhu stáť 3,4 milióna eur, zabezpečiť by ho mal externý dodávateľ. Štát chce financovať tento projekt z plánu obnovy. Následná ročná prevádzka by podľa odhadov rezortu mala vyjsť na 340-tisíc eur.

Do účtov sa napokon pozerať nebudú

Podľa hovorkyne Slovenskej bankovej asociácie Diany Brodnianskej banky do boja proti organizovanej kriminalite už roky investujú nemalé finančné prostriedky. Na podozrivé správanie či pochybné transakcie podľa nej upozorňujú kompetentných aj nad rámec svojich povinností. V aktuálnom znení navrhovaného zákona sa píše, že informácie z registra majú slúžiť na predchádzanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie páchateľov závažnej trestnej činnosti a na pátranie po nich. 

Rezort vnútra pod vedením vládnej strany OĽANO chcel pôvodne do registra dostať aj údaje o zostatkoch na účtoch ľudí a firiem. Rozhodnutie nazerať do bankových účtov malo podľa predstaviteľov koaličnej strany pomôcť pri zhabaní majetku ľuďom, ktorí spôsobili napríklad ekonomickú škodu. Túto myšlienku však napokon tvorcovia návrhu zákona z jeho znenia odstránili. 

Pôvodný nápad kritizovali banky, verejnosť aj niektorí koaliční poslanci, pretože podľa nich porušoval bankové tajomstvo a tiež právo na ochranu osobných údajov. Zámer vlády podľa kritikov siahal vysoko nad rámec požiadavky európskej smernice, ktorá napokon nič podobné nevyžaduje. 

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Klub 500 ešte pred zverejnením návrhu zákona vyzvali na odstránenie jeho kontroverzných častí. „Ak návrh prejde, štát by mohol vidieť zostatky na bankových účtoch firiem, ale aj bežných ľudí, bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestnej činnosti, alebo nie,“ upozornil Klub 500 vo svojom vyhlásení.

„Nevidíme dôvod na zavedenie tejto nadbytočnej regulácie, ktorá výrazným spôsobom zasahuje do súkromia ľudí či firiem. Taktiež máme vážne obavy z možného zneužitia bankového tajomstva a citlivých osobných údajov,“ komentovala pôvodný vládny návrh hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.

Nový register bude znamenať tiež to, že k údajom o majiteľovi účtu sa dostane väčší okruh ľudí, od finančnej polície, cez vojenské spravodajstvo a siskárov až po kriminálku. 

Slovensko už má riešenie, ktoré vyhovuje smernici

Európska smernica umožňuje vyšetrovateľom a kontrolným orgánom získať informácie o bankových účtoch dvomi spôsobmi – buď cez špeciálny register, alebo cez takzvanú elektronickú výmenu údajov, ktorá už na Slovensku roky funguje. Kompetentné osoby môžu o informácie k účtom žiadať už dnes. 

Elektronickú komunikáciu spojenú s informáciami o účtoch v súčasnosti používajú napríklad exekútori, notári, Sociálna poisťovňa, Finančné riaditeľstvo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Tento „dopytovací“ register spravuje aktuálne SBA. Správcom nového centralizovaného bankového registra bude Ministerstvo financií SR.

Podľa vyjadrení SBA sa finančné inštitúcie s vedomím existencie tohto systému pripravovali na to, že sa na boj proti špinavým peniazom a financovaniu terorizmu použije práve spomínaný elektronický systém. Na využití elektronickej komunikácie pri implementácii európskej smernice sa banky dohodli ešte s bývalou vládnou garnitúrou. Zákon však napokon poslanci vlády Petra Pellegriniho už nestihli schváliť a nová vláda zmenu akceptovala bez potrebného riešenia pre európsky register. 

Zákon už pripomienkujú

Aktuálne sa návrh zákona o centrálnom registri účtov nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, viaceré parametre registra budú upravovať budúce všeobecne záväzné predpisy. SBA verí, že „bude priestor na konštruktívnu diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami“. 

Ochotu spolupracovať pri novom návrhu zákona vyjadrila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR: „Ak chceme mať úspešné reformy s účinnosťou na mnoho rokov, kvalitná príprava je nevyhnutná. V prípade, že bude AZZZ SR oslovená, sme pripravení participovať na zlepšení tohto návrhu.“