Foto: Shutterstock

Najprv je potrebné použiť medicínske, až potom ekonomické opatrenia

„V súvislosti s pandémiou koronavírusu panuje obrovská neistota. Nevieme, ako dlho bude trvať, nepoznáme jej intenzitu, ani charakter následkov. Ekonomická situácia na Slovensku je stále krehká. Podniky sa však zotavujú a bankový sektor je stabilný,“ konštatuje člen bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.

Podľa neho riešenie koronakrízy nie je otázkou ekonomických, ale medicínskych opatrení. „Potom budeme vedieť vyriešiť aj ekonomické problémy,“ povedal a dodal, že malú a otvorenú slovenskú ekonomiku krízy vždy intenzívne zasiahli, pričom mimoriadne citlivo reagovala na otrasy u našich obchodných partnerov.  

Ako príklad uviedol prepad HDP v úvode koronakrízy na začiatku tohto roka. V porovnaní s ostatnou veľkou krízou v roku 2008 bol dvojnásobný. Počas tohtoročného leta sa situácia výrazne zlepšila a na jeseň s druhou vlnou pandémie opäť prišiel ekonomický pokles. Skorý a optimistický návrat do obdobia pred krízou v podobe krivky v tvare písmena V podľa neho zrejme nebude možný.

Bankový segment najviac ohrozuje riziko nesplácania úverov

Správa o finančnej stabilite sa zameriava na analýzu troch možných rizík, ktoré hrozia bankovému sektoru na Slovensku. Sú to riziko nesplácania úverov, zhoršená dostupnosť úverov pre podniky a domácnosti, a celková odolnosť bankového sektora.

Riziko nesplácania úverov naďalej zostáva najvýznamnejším rizikom pre bankový segment. S problémami zápasia podniky aj rodiny. „Našťastie pomohli vládne opatrenia. Program podpory 1. pomoc pre firmy a možnosť odkladu splátok pre domácnosti účinne zmierňujú riziko nesplácania úverov a rozkladajú ho v čase,“ konštatuje V. Dvořáček s tým, že umožniť klientom odklad splátok úverov sa ukazuje ako správne rozhodnutie.

Na margo ďalšej prípadnej podpory podnikom a domácnostiam, ktoré majú problém so splácaním úverov, NBS navrhuje prejsť od plošnej pomoci k cielenej. „Zamerať by sme sa mali najmä na podporu životaschopných podnikov a domácností, ktoré sú najviac zraniteľné,“ hovorí riaditeľ odboru finančnej stability NBS Marek Ličák.

Úroveň zlyhaných úverov vďaka podporným opatreniam zatiaľ zostáva na nízkej úrovni. V budúcnosti sa však počíta s nárastom počtu nesplácaných úverov.

Predaj hypotekárnych úverov rastie, spotrebných, naopak, klesá

Obavy zo zhoršenia dostupnosti úverovania podnikov a domácností sa zatiaľ neprejavili v praxi. Aj v tomto prípade zohral pozitívnu rolu odklad splátok. Banky majú dostatok kapitálu aj likvidity, aby plynulo pokračovali v úverovaní. Dokonca sa tu prejavuje aj istá dynamika rastu. Hlavne na trhu podnikových úverov.

V prípade domácností prudko rastú hypotekárne úvery. Príčinou sú najmä ich dlhodobo nízke úrokové sadzby. Naopak, výrazne do mínusu sa prepadli spotrebné úvery.

„Pri úverovaní podnikov sa banky zameriavajú predovšetkým na väčších a stabilnejších klientov. Stúpa aj počet nových úverov, ktoré sú garantované zo strany štátu. Je ich viac ako 20 %. To znamená, že tento typ pomoci má zmysel,“ vysvetľuje M. Ličák.

Stresové skúšky bánk ukázali, že sú v dobrej kondícii

Pre slovenskú ekonomiku je mimoriadne dôležitá odolnosť bankového sektora. Podľa lídrov NBS bankový sektor na Slovensku má dostatok kapitálu a likvidity, čo je prejavom jeho dobrého zdravia. Potvrdili to aj stresové testy bánk.

Problém však je ziskovosť bánk. Pokles úrokových výnosov sa prejavil už v roku 2019. Ten má vplyv aj na aktuálnu situáciu. K nemu sa však pridal tiež nárast opravných položiek z dôvodu nárastu rizikovosti poskytnutých úverov. Vyskytol sa však aj pozitívny moment, ktorým bolo zrušenie bankového odvodu.

„Zisky bánk v roku 2020 klesajú o približne 40 %. Počas tohtoročného leta to bolo až o 60 %. Aj v roku 2021 sa očakávajú straty na úrovni asi 40 %. Dôležité však je zachovanie kapitálovej primeranosti, pretože sektor je vďaka nej stabilný a odolný,“ vysvetľuje M. Ličák.