Slovenská banková asociácia upozorňuje na možné ohrozenie bankového tajomstva

Foto: Shutterstock

Čo je to bankové tajomstvo?

Ochrana bankového tajomstva priamo súvisí s ochranou jedného zo základných ľudských práv – práva na súkromie. Aj preto je zadefinované v slovenskej legislatíve, konkrétne v zákone o bankách.

Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné.

V praxi ide najmä o informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie sú banky povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Zjednodušene povedané, bankové tajomstvo zahŕňa všetky informácie o klientoch banky a ich bankových produktoch, ktoré nie sú verejne prístupné. Porušenie bankového tajomstva môže byť trestným činom, ktorý upravuje Trestný zákon.

Ako sa postupuje pri jeho ochrane?

Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, môžu banky poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom klienta alebo na jeho výslovný pokyn.

Banky však môžu poskytnúť údaje chránené bankovým tajomstvom aj bez súhlasu klienta. V tomto prípade však iba takým subjektom (a vždy výlučne na základe doručeného písomného vyžiadania), ktoré sú definované v zákone o bankách. Môžu to byť napríklad:

Aby banky mohli tieto informácie poskytovať, potrebujú zhromažďovať a spracovávať obrovské množstvá dát. Bezpečnosť týchto dát je pre banky mimoriadne dôležitá. Preto investujú každoročne nemalé finančné prostriedky do zdokonaľovania zabezpečenia bankových systémov, zariadení, prístupov či viacúrovňových systémov kontrol.

V akom štádiu je nová legislatíva?

Bankové tajomstvo bolo v predchádzajúcom roku naozaj diskutovanou témou. Novela zákona o Policajnom zbore, pretože aj tá má dosah na bankové tajomstvo, prešla medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré sa aktuálne ešte vyhodnocuje.

Pracuje sa aj na návrhu zákona o centrálnom registri účtov, kde bolo pripomienkové konanie už ukončené a momentálne ho prerokúva legislatívna rada vlády. Spolu bolo vznesených až 320 pripomienok. Vyhodnotenie tých zásadných je nasledovné:

Legislatívne zmeny, ktorých predkladateľom je Ministerstvo vnútra SR, sa však netýkajú iba bánk. Okrem viacerých inštitúcií je dotknutá úpravami aj NBS. Jej hovorca Peter Majer informuje, že pri zmenách patriacich do pôsobnosti NBS „štandardne spolupracuje so Slovenskou bankovou asociáciou a Ministerstvom financií SR pri tvorbe alebo zmenách v navrhovanej legislatíve”.

V čom vidia banky a NBS najväčšie problémy?

Ak sa pozrieme na niektoré zásadné pripomienky, tak problematickou časťou bolo to, že v návrhu zákona úplne chýbala čo i len zmienka o bankovom tajomstve. Toto predkladateľ akceptoval, takže by ním mali byť aj údaje poskytnuté do registra účtov.

Z pohľadu bánk je rizikovým faktorom aj to, že duplicitou či zrkadlením bankových databáz môže vzniknúť „nové potenciálne miesto“ úniku informácií. Tým sa znižuje možnosť objektívneho odhalenia miesta a príčin prípadných únikov. Navyše očakávajú nemalé investície do IT infraštruktúry na zaistenie bezpečnosti dát.

Ministerstvo vnútra s tým súhlasí iba čiastočne, pretože podľa jeho názoru má navrhované technické riešenie využívať už existujúcu technickú infraštruktúru vytvorenú bankami a spoločnosťou CRIF na vzájomnú elektronickú komunikáciu. Z tohto dôvodu by mali byť podľa Ministerstva vnútra SR náklady na strane bánk minimálne. Aké bude finálne „technické riešenie“ a s ním súvisiace skutočné náklady, to sa dozvieme až po realizácii všetkých prác.

Bankárom chýbali aj príslušné vyhlášky

Zástupcovia bankového sektora tiež namietali, že k návrhu zákona nebol pripojený návrh príslušných vyhlášok, ktoré sú kľúčovým a nosným prvkom celého návrhu. Majú totiž okrem iného upravovať to, aké informácie, v akom formáte a akým spôsobom majú byť zasielané; a kto a v akom rozsahu bude zodpovedný za prípadné pochybenie.

Výsledkom je to, že finálna podoba vykonávacieho predpisu, ktorý má byť vydaný do 1. júla 2022, bude vypracovaná v spolupráci so zástupcami bánk a ostatnými zainteresovanými stranami. Zároveň bol zákon upravený tak, aby sa povinnosti finančných inštitúcií odvíjali až od schváleného vykonávacieho predpisu, ku ktorému sa uskutoční najskôr riadne pripomienkové konanie.

Riskujeme dôveru finančného sektora?

Vzhľadom na všetky nezodpovedané otázky je akceptovateľné, že banky vyjadrujú patričné obavy. Ohrozenie inštitútu bankového tajomstva môže totiž významne prispieť k znižovaniu dôvery v celý finančný sektor. SBA preto upozorňuje na to, že „práve toto narušenie dôvery môže byť zásadnou konkurenčnou nevýhodou pre naše banky vo vzťahu k finančným inštitúciám oslovujúcim slovenských klientov.“ Počkajme si teda na ukončenie celého prípravného procesu a skutočné fungovanie v praxi.