Foto: Shutterstock

Radšej sporíme na sporiacich než na termínovaných účtoch

Poštová banka zistila, že ku koncu septembra mali Slováci v rámci svojich vkladových produktov uložených v priemere takmer 3 500 eur. Ako vyplýva z údajov, je to o takmer 140 eur viac, než v rovnakom období pred rokom.

„Je to pozitívny trend. Svedčí totiž o tom, že pomerne významná skupina ľudí má k dispozícii dostatok peňazí na to, aby dokázala preklenúť aj súčasné zložité obdobie. Už dlhodobo sa snažíme edukovať ľudí, aby si držali finančnú rezervu vo výške šesťnásobku ich mesačných výdavkov. Ak berieme do úvahy, že priemerná čistá mesačná mzda na Slovensku je približne 760 eur a z nej aj niečo ušetríme, tak sa rezerva 3 500 eur blíži k odporúčanej hranici,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Najviac v sledovanom období stúpli finančné zostatky na bežných účtoch. Na druhej strane klesali úspory uložené na termínovaných aj netermínovaných vkladoch. „Tento typ produktov v aktuálnej situácii klienti preferujú menej, radšej peniaze než na termínované vklady smerujú na sporiace účty, ktoré sú vhodné práve na budovanie si dlhodobej finančnej rezervy,“ vysvetľuje L. Žáčková.

V bankách máme takmer 40 miliárd eur, polovicu na bežných účtoch

Tento vývoj potvrdzujú aj dáta o celkových vkladoch Slovákov, ktorí mali ku koncu septembra 2020 v bankách celkovo uložených 39,25 miliardy eur. „Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 6,5 %. Bolo to však dané nárastom prostriedkov na bežných účtoch, ktoré vzrástli až o 14,5 %. Na bežných účtoch sme tak na konci septembra držali až zhruba 21,9 miliardy eur. Naopak, peniaze uložené na termínovaných vkladoch s dohodnutou splatnosťou sa medziročne znížili o –7 %. Klesli z 10,21 miliardy eur v septembri 2019 na úroveň 9,50 miliardy eur v septembri tohto roka,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Zároveň dodáva: „Najviac prostriedkov majú našinci už tradične uložených na termínovaných vkladoch so splatnosťou do 1 roka. K septembru 2020 sme tam mali uložených 4,10 miliardy eur. Medziročne však došlo k výraznému poklesu týchto úspor, a to až o –11,7 %.

V rámci vkladových účtov však bol podľa nej najvýraznejší medziročný pokles dosiahnutý pri vkladoch s výpovednou lehotou, ktoré sa medziročne znížili až o –35,7 %. K septembru 2019 ich objem predstavoval 3,95 miliardy eur, pričom o rok neskôr ich objem klesol na 2,54 miliardy eur.

Muži majú vyššie úspory, ale ženy si tento rok odložili viac

Keď sa pozrieme na financie muži verzus ženy, vidíme, že viac peňazí na účtoch mali koncom septembra muži než ženy. No v prípade žien sa ich úspory medziročne zvýšili výraznejšie – o vyše 150 eur. Muži si v priemere polepšili o približne 110 eur.

Najlepšia je finančná situácia Slovákov vo veku nad 50 rokov, ktorých zostatky v priemere dosiahli viac ako 4 000 eur a medziročne si polepšili o vyše dve stovky.

Z pohľadu bydliska sú na tom výrazne lepšie ľudia žijúci v Bratislavskom kraji. Tí majú uložených v priemere cez 6 000 eur, čo je viac ako dvojnásobok toho, čo majú k dispozícii ľudia z Prešovského kraja. Pozitívom však je, že v prípade všetkých krajov sa priemerná finančná situácia zlepšila. Navyše vo všetkých ekonomicky slabších regiónoch rástli priemerné zostatky rýchlejšie, než to bolo v Bratislave.

„Túto situáciu je možné vnímať pozitívne, keďže svedčí o tom, že aj ľudia v regiónoch, kde sa zarába menej, si dokázali aj v období koronakrízy zo svojej výplaty niečo odložiť. Stále však platí, že ekonomická sila Bratislavy je v slovenských podmienkach nateraz nedostihnuteľná,“ konštatuje L. Žáčková.