Foto: Shutterstock

Riziko vážnej životnej udalosti rastie

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za poslednú dekádu stúpol počet invalidných dôchodcov na Slovensku o 9 %. Kým v roku 2010 ich bolo 206-tisíc, aktuálne invalidné dôchodky poberá vyše 224-tisíc ľudí. To je približne o tretinu rýchlejší nárast ako pri starobných dôchodcoch.

Ešte varovnejšie vyznieva štatistika Union zdravotnej poisťovne. Medzi rokmi 2018 a 2021 narástol počet cievnych mozgových príhod, prípadov mŕtvice, u štyridsiatnikov o alarmujúcich 48 %. To znamená, že táto kritická choroba sa u ľudí stredného veku vyskytuje o polovicu častejšie.

Tieto a ďalšie čísla dokladajú, že ľudia aj v mladšom veku by sa nemali spoliehať na to, že im sa kritická choroba či úraz s následkami vyhnú. V skutočnosti je pravdepodobnosť, že vás prekvapí životná udalosť vyžadujúca dlhšiu liečbu a rehabilitáciu vyššia ako kedykoľvek v minulosti. Preto by každý dospelý človek mal zvážiť uzatvorenie životného poistenia.

Pri vážnej udalosti, ktorá vás vyradí z práce a zoberie vám podstatnú časť príjmu, je životné poistenie účinná ochrana, ktorá dokáže nahradiť stratený príjem. Poskytne tiež financie na liečenie či životné výdavky. Najefektívnejším druhom životného poistenia je rizikové životné poistenie, ktoré na Slovensku začína výrazne prevažovať.

Záujem o rizikové životné poistenie stúpa

Podľa štatistiky spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko sa podiel rizikového životného poistenia za posledných päť rokov viac ako zdvojnásobil. Kým v roku 2016 mala väčšina klientov uzavreté investičné životné poistenie a len necelých 40 % rizikové životné poistenie, v minulom roku presiahol podiel rizikového životného poistenia 85 %.

Kým v roku 2016 tvorilo priemerné ročné poistné 425 eur, v minulom roku to už bolo 552 eur. „Na vývoji poistného je vidieť, že najsilnejší rast je zreteľný v ekonomicky najlepších časoch. Medzi rokmi 2018 a 2019, keď ekonomika výrazne rástla, a vďaka silnému rastu miezd atakujúcemu 10 % sa finančná situácia Slovákov prudko zlepšovala, narástlo poistné medziročne o rekordných 12 %. Naopak, v čase neistoty počas pandémie bol nárast poistného menej ako 4-percentný.

Tieto čísla ukazujú, že Slováci sú v poslednom období ochotnejší nechať si nastaviť poistenie v primeranej výške k svojmu príjmu. Výrazný nárast vidieť napríklad pri pripoistení kritických chorôb. Pri kritických chorobách za posledných päť rokov narástla priemerná poistná suma o výrazných 38 %. Z priemeru 7 409 eur v roku 2017 sme sa v tomto roku dostali na 10 246 eur.

Samotné poistné pritom za rovnaké obdobie narástlo len o necelú štvrtinu. To znamená, že ľudia s vyššou poistnou sumou sú nielen adekvátnejšie chránení voči svojim príjmom, ale zároveň ich poistné voči poistnej sume vyjde na menej. Poistná suma by pritom mala dosahovať minimálne jeden ročný čistý príjem, aby vykryla obdobie, keď sa už nevypláca péenka a ešte nebol schválený invalidný dôchodok. Samozrejme, za predpokladu, že popri kritických chorobách je poistená aj invalidita, čo je jedno zo základných odporúčaní.

Bratislavčania platia najviac

Ak sa pozrieme na štatistiku výšky poistného pri rizikovom životnom poistení, tá kopíruje poradie samosprávnych krajov podľa výšky príjmov. V Bratislavskom kraji, čo je kraj s najvyššou priemernou mzdou, dosahuje ročné poistné najvyššiu hodnotu (v priemere 637 eur). Nasledujú Trnavský kraj (572 eur) a Nitriansky kraj (556 eur). Najnižšie poistné platia obyvatelia Banskobystrického kraja (501 eur).

 Pred piatimi rokmi bolo poradie krajov, s výnimkou Bratislavy, iné. Na konci rebríčka figuroval ako kraj s najnižším priemerným poistným Košický kraj, ktorý však medzičasom ekonomicky posilnil až na 5. pozíciu. Naopak, najviac ekonomicky stratili obyvatelia Banskobystrického kraja, ktorí dnes výrazne zaostávajú za zvyškom Slovenska. Rozdiel oproti kraju o jednu priečku vyššie (Trenčiansky kraj) je 30 eur, čiže takmer 6 %.