Slintačka a krívačka ohrozuje slovenské farmy: Nakoľko pomáha poistenie zmierniť straty?

Ako sa stalo, že sa nákaza tak rýchlo rozšírila aj do viacerých fariem?
Máme dočinenia s vysoko nákazlivou chorobou, ktorá bola na území SR naposledy zaznamenaná v roku 1972. Ide o rýchlo sa šíriace nákazlivé ochorenie predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Rozšírenie tejto nákazy úzko súvisí s otvoreným trhom zvierat a migráciou pracovnej sily.

Aké preventívne opatrenia sa prijímajú?
Ide o striktnú kontrolu a dezinfekciu všetkých áut, nákladu a ľudí, ktorí na farmu prichádzajú aj z nej odchádzajú. Predovšetkým pri chove ošípaných je dnes veľmi dobre vybudovaná biosecurity na väčšine fariem (pod hrozbou nákazy morom ošípaných) a pevne verím, že do týchto chovov sa choroba nedostane.

Ako postupuje ŠVPS SR? V ktorých prípadoch nariadi zabitie celého stáda?
Je to vždy na rozhodnutí štátu, ktorý úzko spolupracuje s veterinárnymi autoritami. Postupujú veľmi citlivo a individuálne od prípadu k prípadu. Podľa vyjadrení týchto autorít je najúčinnejšia forma tá, ktorá spočíva v radikálnom riešení, a to je usmrcovanie.

Aké náklady sa spájajú so zabitím stáda?
Ide o náklady na zabitie zvierat, odvoz zvierat a spálenie, prípadne bezpečné zakopanie kadáverov (tela zvierat). Následne je potrebná dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia ustajňovacích zariadení aj celej farmy. Pre farmára to však nie je konečná škoda. Po týchto opatreniach nie je ešte možné niekoľko týždňov naskladniť nové zvieratá. Začína sa len s malým počtom zvierat, ktoré sa neustále testujú. Až potom môžu naskladniť ďalšie zvieratá a vybudovať stádo kvalitných kráv, čo je však dlhodobý proces. Napríklad pri hovädzom dobytku je veľmi dlhý generačný interval. Spravidla pri kvalitných stádach, ktoré momentálne padli za obeť, to trvá približne aj 8 rokov. Tieto straty na produkcii mäsa a mlieka už farmárovi nikto nepreplatí.

Poistka teda kryje len hodnotu zvieraťa, alebo sa môže podieľať aj na iných nákladoch, napríklad ušlý zisk farmárov?
Na Slovenku nie je možné poistiť pri poistení zvierat ušlý zisk. Prepláca sa hodnota zvierat uvedená v zmluve podľa jednotlivých kategórií, čiže priama škoda, a to je úbytok na množstve. A podľa podmienok tej-ktorej poisťovne sa prepláca fixne dohodnutá cena zvieraťa alebo dohodnutá cena za kilogram vynásobená hmotnosťou zvierat. Od poistného plnenia sa odpočíta spoluúčasť. Pri tejto nákaze sa neodpočítava hodnota použiteľných zvyškov, keďže sa likviduje celá farma spálením v kafilérii alebo zakopaním zvierat.

Foto: archív Mareka Dudáša, redakcia

Ako rýchlo môžu farmári očakávať odškodnenie za utratené zvieratá?
Poisťovne dokážu byť relatívne rýchle. Je možné požiadať hneď aj o zálohu, ak sa poistná udalosť potvrdí. Následné ukončenie škody závisí aj od flexibility farmára a doložení potrebných dokumentov. Môj odhad je, že farmár bude mať peniaze od poisťovne na účte do jedného mesiaca.

Čo ak farmár nemá poistenie proti nákazlivým chorobám?
Aké sú jeho možnosti v tejto situácii? Môže dúfať, že dostane odškodnenie od štátu. To je už ale skôr otázka, ktorá je závislá od rozhodnutia politikov.

Môžeme očakávať nárast cien mäsa a mliečnych výrobkov?
Sme otvorená ekonomika a ja osobne neočakávam nejaký prudký nárast cien mäsa alebo mlieka. Trh zaznamenal isté zmeny cien týchto komodít, no tento trend pokladám za dočasný. Samozrejme, závisí to aj od toho, koľko fariem bude ešte nakazených a zlikvidovaných.

Môže situácia zmeniť spôsob, akým poisťovne vnímajú riziká v poľnohospodárstve?
Počet dnes známych postihnutých fariem nie je pre poisťovne problém. Riziko majú zaistené a so škodami sa ráta. Ak by však pribudli ďalšie desiatky nakazených miest, určite by to malo vplyv na ochotu poisťovať a mohlo by to znamenať aj odchod z trhu poistenia zvierat.

Partner témy