Situácia v slovenskom poisťovníctve a najväčšie výzvy do budúcnosti

Zdroj: Freepik

Trh je konsolidovaný, počet zmlúv klesá

Slovenský poistný trh je konsolidovaný. Aktuálne ho tvorí 9 poisťovní a 16 pobočiek poisťovní z iných členských štátov. Poslednými zmenami na slovenskej poistnej mape bolo ukončenie pôsobenia poisťovne Groupama na Slovensku a presun časti jej poistného kmeňa pod poisťovňu Union, a odobratie licencie poisťovni Novis Insurance Company Národnou bankou Slovenska.

Priebežne klesá aj počet poistných zmlúv spravovaných poisťovňami, ktoré sú členmi Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO). Kým v roku 2020 ich bolo 10,72 milióna, v roku 2021 ich počet klesol na 10,668 milióna a v roku 2022 na 10,493 milióna zmlúv. 

Príčinou je okrem iného aj skutočnosť, že to, čo dnes môže byť poistené v rámci jednej zmluvy, bývalo v minulosti poistené na viacerých zmluvách. Pokles sa týka poistných zmlúv životnom aj neživotnom poistení. 

Naopak, nárast, a nie nezanedbateľný, je vidieť len v segmente povinného zmluvného poistenia, kde v priebehu posledných troch rokov narástol počet poistných zmlúv v kmeni o viac ako 100-tisíc na 3,11 milióna zmlúv.

Z pohľadu trhového zastúpenia jednotlivých poisťovní sú štyria veľkí hráči na slovenskom poistnom trhu, ktorí spoločne ovládajú viac ako 70 % trhu. Sú to Kooperativa, Allianz – Slovenská poisťovňa, Generali a Uniqa.

Znížilo sa aj predpísané poistné v životnom poistení 

Priame predpísané poistné v poisťovniach, ktoré sú členmi SLASPO, v priebehu posledných rokov rastie. Kým v roku 2020 dosiahlo 2,374 miliardy eur, v roku 2021 to bolo 2,433 miliardy a v roku 2022 zaznamenalo 2,533 miliardy eur.

Priebežne rastie aj neživotné poistenie, pričom vlani dosiahlo 1,497 miliardy eur. Zvýšilo sa predpísané poistné v oblasti havarijného poistenia (+8,3 %), povinného zmluvného poistenia (+3,9 %), poistenia proti požiaru a iným majetkovým škodám (+9 %) aj v oblasti zdravotného neživotného poistenia (+9,1 %).

Naopak, mierny pokles je viditeľný v životnom poistení, kde sa predpísané poistné vlani zastabilizovalo na úrovni 1,037 miliardy eur. Tu pokračoval pokles v oblasti poistenia s podielom na zisku (–8 %), no rástli zdravotné poistenie (+8,3 %) a čisto rizikové poistenia (+10,4 %).

Skokový nárast poistných plnení o 11 %

Poisťovniam pôsobiacim na slovenskom poistnom trhu stúpajú aj náklady na poistné plnenia. V prípade členov SLASPO to vlani v rámci životného poistenia predstavovalo vyše 808 miliónov eur a v prípade neživotného poistenia takmer 641 miliónov eur. Spolu to za uplynulý rok znamená 1,449 miliardy eur, čo je približne o 140 miliónov eur viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch.

„Tu je zreteľne vidieť, ako sa situácia vyvíjala počas pandémie koronavírusu. Výrazne sa vtedy znížil počet poistných udalostí najmä na cestách, no na druhej strane stúpol počet tých fatálnych,“ konštatuje prezident SLASPO Vladimír Bakeš, ktorý 11-percentný medziročný nárast označil za skokový.

Výzvy pre poistný sektor

Ako uviedol ďalej, v súčasnosti je pre poisťovne mimoriadne dôležité zareagovať na niekoľko výziev, ktoré pred nimi stoja. „Musíme napríklad zvýšiť osvetu pri poisťovaní majetku občanov. Pri nedávnom zemetrasení bolo poškodených 2 846 domácností pri odhadovanej výške škôd 7,5 milióna eur. Pri riešení poistných udalostí sme zistili, že až 40 % z nich je podpoistených až do výšky 40 %,“ vysvetľuje ďalej.

Inak povedané, takmer každá druhá poškodená domácnosť dostane poistné plnenie len do výšky 60 %, a to kvôli zle nastaveným poistným zmluvám. V súvislosti s podpoistením nehnuteľností sú najväčším nepriateľom klientov poisťovní nielen klimatické zmeny, ale aj stále vysoká inflácia.

Dôležité bude tiež zapracovať európske smernice do národnej legislatívy. Pôjde najmä o smernicu o vykazovaní informácií o udržateľnosti CSRD a štandardy pre ESG reporting.

V neposlednom rade panujú obavy zo snahy o riešenie vysokého deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom navýšenia dnes už aj tak vysokého daňovo-poistného zaťaženia sektora poisťovníctva.

„Ročne platí poistný sektor na daniach a odvodoch do štátneho rozpočtu viac ako 160 miliónov eur a hrozí nám, že v rámci osobitného odvodu by to mohlo byť ešte viac. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa blíži ku 45 %,“ uzavrel V. Bakeš.

Pritom poisťovne združené v SLASPO už vo februári tohto roku deklarovali, že „prípadné zvýšenie osobitného odvodu považujú za škodlivý návrh, ktorý vo výsledku ohrozí rozvoj už aj tak dnes ,podvyživeného´ poistného sektora“.