Foto: Freepik

Čo je to reverzná hypotéka?

Kým klasické hypotekárne úvery pomáhajú najmä mladým ľuďom získať vlastné bývanie v čase, keď si ešte nevytvorili dostatočnú finančnú rezervu, reverzné hypotéky sú alternatívou pre starších ľudí, ktorým prechod na dôchodok znížil ich životný štandard.

Vo svojej podstate ide o finančný produkt, ktorý funguje podobne ako bežná hypotéka. V krajinách, kde reverzný úver bežne využívajú, poznáme dva prístupy. V oboch prípadoch platí, že dôchodca odpredá nehnuteľnosť banke, ktorá mu za byt či dom vyplatí buď jednorazovú platbu na úrovni približne 50 až 60 % z aktuálnej ceny nehnuteľnosti, alebo doživotnú mesačnú rentu.

Hypotekárni špecialisti tiež hovoria, že tento typ hypoték môže motivovať potenciálnych dedičov, aby sa o svojich príbuzných lepšie postarali.

Výhody reverznej hypotéky

Dôchodcovia vo svete preferujú jednorazovú výplatu. Dôchodca, ktorý vlastní nehnuteľnosť, uzatvára s bankou dohodu, že táto nehnuteľnosť prejde do vlastníctva banky v prípade jeho úmrtia alebo odsťahovania sa. Týmto spôsobom banka zabezpečuje ochranu dôchodcovej nehnuteľnosti a zároveň sa zaväzuje, že mu umožní dožiť v nej.

Ak sa dôchodca rozhodne odsťahovať, môže na reverznej hypotéke aj zarobiť. Pri náraste ceny svojej nehnuteľnosti totiž predá svoj byt alebo dom drahšie, vyplatí reverznú hypotéku a zvyšok si nechá. Podobne, ak chcú dediči získať nehnuteľnosť pre seba naspäť, vyplatia banku napríklad z novej hypotéky.

Reverzná hypotéka môže poslúžiť aj dôchodcom, ktorí majú dostatočnú penziu, prípadne dostatok úspor na dôstojný dôchodok. Tento produkt môžu využiť na takzvané predčasné darovanie dedičstva. Založením nehnuteľnosti získajú finančnú hotovosť, ktorú môžu okamžite poskytnúť budúcim dedičom. Podľa odborníkov takto môžu ponúknuť prostriedky ratolestiam v čase, keď čelia najväčším výdavkom vo svojich životoch – nákladom na založenie rodiny či zabezpečeniu si vlastného bývania.

Nevýhody reverznej hypotéky

Aj tento finančný produkt má nielen výhody, ale aj nevýhody. Ak sa seniorovi s reverznou hypotékou niečo stane, nehnuteľnosť nejde do dedičského konania, ale zostane vo vlastníctve banky. Podpisom zmluvy k reverznej hypotéke dôchodca stratí časť hodnoty svojho majetku, a teda aj hodnotu dedičstva pre svoje deti.

„Banka nevyplatí sumu v plnej výške hodnoty nehnuteľnosti, ale len do výšky 50 až 60 %,“ upozorňuje hypotekárna špecialistka FinGO.sk Eva Šablová. So získaním reverznej hypotéky sú v zahraničí spojené aj náklady a poplatky ako pri štandardnej hypotéke. Patria sem poplatky za spracovanie, znalecký posudok, poistenie nehnuteľnosti a iné.

Na Slovensku zatiaľ neexistuje

Reverzné hypotéky momentálne na Slovensku neponúka žiadna banka, hoci v zahraničí je to pomerne bežný finančný produkt. Tento druh „seniorského“ úveru na bývanie sa prvýkrát objavil v Spojenom kráľovstve v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Odvtedy sa teší veľkej popularite najmä v Spojených štátoch, ale aj v iných po anglicky hovoriacich krajinách.

S nápadom reverzných hypoték prišla pred tohtoročnými parlamentnými voľbami strana Modrí, Most-Híd. Tému reverzných hypoték však v minulosti otvorili na Slovensku aj iné politické strany. Počas tretej vlády Smeru nápad zastavili vtedajší koaliční poslanci. Nesúhlasili s tým, že by dôchodcovia takto prichádzali o vlastné bývanie a ich ratolesti by „nič nezdedili“.

Dôchodcovia nie sú nadšení

Kým ekonóm Ivan Mikloš tento systém nazval „systémovým, nepopulistickým a udržateľným riešením“ na problém nedostatočných dôchodkov, Združenie Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) tento návrh kritizuje a odmieta.

Podľa JDS ide o neústavné porušenie práv seniorov na dôstojný život a súkromný majetok. „Je nám veľmi ľúto, že musíme reagovať na takéto návrhy, ktoré sú podľa nás za hranicou zdravého rozumu aj morálky. Podľa tejto logiky pánov Mikloša a Dzurindu sa má rodina v aktívnom veku najprv celoživotne zadlžiť a splácať hypotéku na dom alebo byt, a potom ju v dôchodkovom veku predať alebo založiť v banke, aby mohli ako seniori dôstojne žiť,“ povedal predseda JDS Michal Kotian.

Pripomína tiež, že už súčasná právna úprava vytvára obligatórnu povinnosť rodiny nahrádzať finančne štát v prípade nízkych dôchodkov.