Príliš veľa nejasností: Preplatenie škôd na čelnom skle je stále problematické
Uplatňovanie škôd na čelnom skle motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia vinníka je stále veľmi problematické. Poisťovne požadujú viacero dôkazov, aby škodu uznali a preplatili. Legislatíva totiž nestanovuje jednoznačný prístup. Poisťovne aj analytici preto radia radšej si čelné sklo pripoistiť v rámci PZP, alebo si na vlastné vozidlo uzatvoriť havarijné poistenie.
Foto: Freepik
Nejednoznačnosť pri vzniku škody
Najčastejšie ide o poškodenie čelného skla odskočením kamienka či iného predmetu od iného vozidla. Finanční analytici sa zhodujú, že problematika poškodenia čelného skla okoloidúcim vozidlom nie je v súčasnosti jednoznačne legislatívne upravená, čo vytvára právnu neistotu pre motoristov aj pre poisťovne.
„Svedčia o tom mnohé prípady poškodených motoristov, ktorým poisťovňa z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka neuhradila škodu. Napriek tomu už od obdobia liberalizácie trhu s PZP nedošlo k takej legislatívnej úprave, ktorá by jasne určila, či poisťovňa má alebo nemá uhradiť škodu, a čo všetko musí byť splnené,“ opisuje senior analytik spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec.
Niekoľko ďalších nejasností
Aj podľa finančného analytika Mariána Búlika zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko vo všeobecnosti platí, že k preplateniu poškodenia čelného skla z PZP dochádza v praxi veľmi zriedkavo.
Poisťovne totiž vyžadujú niekoľko povinností, ktoré je často náročné splniť. Podľa I. Kahanca veľmi častým problémom býva to, že poškodený musí fyzicky zastaviť vozidlo idúce pred ním. Bez toho totiž nemá možnosť si škodu vôbec nárokovať. Vodič „prvého“ vozidla si navyše musí priznať vinu, na základe čoho s ním potom poškodený spíše dohodu.
Druhým problematickým bodom je fakt, že nie vždy je úplne isté, od ktorého vozidla kamienok odletel. Môže to byť vozidlo idúce vpredu v rovnakom pruhu ako poškodené vozidlo, ale aj vo vedľajšom pruhu, prípadne to môže byť vozidlo v protismere, čím vzniká hneď niekoľko príkladov nejednoznačnosti.
Zároveň to v praxi funguje tak, že žiadna z poisťovní neodmieta plnenie za poškodenie čelného skla z povinného zmluvného poistenia, no každá má pre tento prípad prísne nastavené podmienky.
Skúma sa aj príčinná súvislosť
Aj hovorkyňa poisťovne Kooperativa Silvia Nosková Illášová potvrdzuje, že pri poškodení čelného skla je z hľadiska poistného plnenia v rámci PZP dôležité určenie motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, a ktoré musí byť identifikované. V opačnom prípade poškodený stráca nárok na poistné plnenie.
„V súlade s ustanoveniami zákona o PZP, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je vznik zodpovednosti poisteného (škodcu) potrebné preukázať. Nestačí len preukázať samotný vznik škody, ale musí sa preukázať aj existencia udalosti a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody,“ približuje PR manažérka Komunálnej poisťovne Viera Puškárová.
Poisťovňa pritom podľa nej každý uplatnený nárok šetrí individuálne a posudzuje všetky listiny a doklady predložené poškodeným, ako aj listiny a doklady predložené poisteným, ktorý je povinný vznik škody písomne nahlásiť poisťovni a následne postupovať podľa jej pokynov.
Pomôcť môže kamerový záznam
„Poisťovňa vyžaduje konkrétny dôkaz, že poškodenie čelného skla spôsobil kameň či iný predmet, ktorý vyletel spod kolesa auta vinníka. Poisťovne pritom každú žiadosť o poistné plnenie riadne preverujú a prezisťujú okolnosti, a až na základe toho plnenie schvália alebo odmietnu. Samotné rozhodnutie musí byť aj dostatočne odôvodnené. Keď tento postup pred niekoľkými rokmi nedodržali dve z poisťovní, dostali od Národnej banky Slovenska (NBS) pokutu po 12-tisíc eur,“ približuje M. Búlik.
Podľa jeho slov dokonca ani spísaná správa o nehode či iné uznanie zavinenia poisťovniam nemusí postačovať. Tie totiž vyžadujú dôkaz, ako je napríklad kamerový záznam, z ktorého jasne vyplynie, že kamienok odskočil spod kolesa konkrétneho auta s viditeľným evidenčným číslom. To znamená, že jedinou šancou je mať v aute za čelným sklom inštalovanú kameru s vysokým rozlíšením a dobrou svetelnou citlivosťou, ktorá počas jazdy neustále sníma čelné sklo a dokáže zachytiť celú udalosť.
„Nie vždy je jednoduché alebo možné okamžite zastaviť vinníka, preto pri posudzovaní a riešení škody využívame aj kamerové záznamy z auta alebo priemyselné kamery z danej lokality,“ potvrdzuje špecialistka externej komunikácie Allianz – Slovenskej poisťovne Helena Kanderková.
Na druhej strane I. Kahanec zostáva aj voči tomuto dokazovaniu skeptický, keďže kamienok nemusí byť na zázname vždy dobre viditeľný. Kamerový záznam je možné spochybniť aj tým, že samotná kamera nemusela byť v poškodenom vozidle.
Lepšie by bolo upraviť zákon
Omnoho lepším riešením ako kamerové záznamy by podľa I. Kahanca bolo, keby zákonodarca upravil zákon tak, aby bolo jednoznačné, či má poisťovňa plniť poškodenie čelného skla a čo musí poškodený predložiť ako dôkaz o vine konkrétneho vozidla. Alternatívou by bolo, keby bolo súčasťou PZP automaticky aj poistenie čelného skla poisteného, čím by odpadli viaceré problémy pri dokazovaní škody.
Výhodou by bolo aj to, ak by klient riešil škodu s vlastnou poisťovňou, ktorej je klientom. Poisťovne pritom podľa jeho slov majú dostatočné kapacity na to, aby tieto poistné udalosti riešili.
Zároveň však upozorňuje na to, že ak by museli poisťovne preplácať z PZP škody na čelných sklách, vytvorilo by to tlak na cenu tohto poistenia. Aký presný vplyv by to malo na cenu PZP v súčasnosti, nie je možné určiť, no pre ilustráciu sa dá pozrieť na cenu pripoistenia čelného skla. To dnes stojí zhruba 30 až 70 eur ročne v závislosti od výšky krytia či poisťovne.
Pripoistenie alebo havarijná poistka
Práve pre tieto nejasnosti poisťovne aj finanční sprostredkovatelia skôr odporúčajú, aby si klienti čelné sklo pripoistili buď k PZP, alebo ho mali poistené v havarijnom poistení. Každá z poisťovní ponúka tieto možnosti aj v rámci rôznych balíkov havarijného poistenia.
„V prípade pripoistení k PZP sa neskúma zavinenie a kryjú sa škody na poistenom vozidle. Ide v podstate o havarijné (majetkové) pripoistenie k hlavnému zodpovednostnému poisteniu PZP, ktoré kryje škodu spôsobenú tretej strane. Likvidácia škôd z pripoistenia prebieha v zmysle osobitných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Tieto havarijné pripoistenia odporúčame najmä v prípade, ak na vozidlo nie je uzavreté štandardné havarijné poistenie,“ radí hovorkyňa ČSOB finančnej skupiny Michaela Lovásová.
Hovorkyňa Wüstenrot poisťovne Gabriela Holková dodáva, že v rámci pripoistenia skiel má klient zároveň kryté nielen čelné, ale aj bočné sklá a zadné sklo.
Posudzovanie škody sa v okolitých EÚ krajinách líši
Rozsah krytia a vyplácanie poistného plnenia z PZP je dané legislatívou v danej krajine, ktorá môže byť odlišná. V. Puškárová hovorí, že napríklad v Českej republike majú podobný princíp a prístup k vyplácaniu škôd na čelných sklách ako u nás na Slovensku. „Naopak, vo viacerých európskych krajinách nie je tento typ škody krytý PZP, a to napríklad v Rakúsku, Maďarsku, ale ani Slovinsku či Chorvátsku,“ uzatvára S. Nosková Illášová.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.V piatok 1. novembra si pripomíname Sviatok všetkých svätých, obchody budú zatvorené
- 2.Online nákupy: Čitatelia stále dávajú prednosť tlačeným pred elektronickými knihami
- 3.Eurostat: Októbrová inflácia v eurozóne dosiahla rovné 2 %, na Slovensku až 3,5 %
- 4.Pánska jazda v Košiciach: objavte mesto nevídaných možností
- 5.Najväčšou metropolou EÚ je Paríž s 12,4 miliónmi obyvateľov pred Madridom a Barcelonou