Prieskum: Dvom tretinám Slovákov sa zhoršila finančná situácia a každý tretí nemá žiadne úspory

Redakcia FinReport 12.11.2022 Poslať

Očakávania Slovákov v súvislosti s vývojom finančnej situácie domácností sa výrazne zhoršili. Rovnako klesá aj ich bilancia príjmov a výdavkov. Až dve tretiny Slovákov tvrdia, že ich finančná situácia sa zhoršila, tretina nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu a väčšinu svojich úspor si držia na bežných účtoch s nízkym alebo žiadnym zhodnocovaním.

Foto: Shutterstock

Slováci pociťujú ekonomickú úzkosť

Ku koncu augusta 2022 mali Slováci v bankách uložených spolu 42,9 miliardy eur. V medziročnom porovnaní objem úspor narástol len minimálne, a to o necelé 1 %. Aj vzhľadom na náročnú ekonomickú situáciu a neschopnosť pravidelne si sporiť pociťuje čoraz viac Slovákov ekonomickú tieseň. Podľa údajov Štatistického úradu SR až 40 % obyvateľov Slovenska žije od výplaty k výplate a ďalších 16 % už žije na dlh.

Zlepšenie svojej finančnej situácie vníma len každý desiaty Slovák. Takmer 60 % respondentov prieskumu Poštovej banky deklaruje, že sa mu finančná situácia zhoršila, pätina dokonca tvrdí, že výrazne. Najväčšími optimistami sú ľudia vo veku od 30 do 39 rokov – až takmer 50 % respondentov z tejto vekovej skupiny hodnotí svoju situáciu ako rovnakú alebo zlepšenú.

Vyše 30 % Slovákov nemá žiadnu finančnú rezervu

Podľa prieskumu si vôbec nesporí až tretina Slovákov. „Ďalších 30 % si dokáže mesačne odložiť z výplaty maximálne do 50 eur. Hlavnými dôvodmi sú nízky príjem a zhoršujúca sa hospodárska a ekonomická situácia na Slovensku. Tento dôvod uviedlo viac ako 80 % z tých, ktorí nemajú odložený ani cent. Takmer 13 % opýtaných nemá žiadnu motiváciu sporiť,“ upozorňuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká s tým, že len 2,4 % respondentov si dokáže odložiť viac ako 500 eur mesačne.

Slováci nesporia správne

Národná banka Slovenska konštatuje, že Slováci majú aktuálne na bežných účtoch spolu až 27,2 miliardy eur. Aj vzhľadom na aktuálnu infláciu to však nie je ideálne riešenie. Tí, ktorí majú nasporené peniaze, totiž dlhodobo ignorujú odporúčania odborníkov o správnom spravovaní svojich financií.

„Na bežných účtoch by mali byť odložené len peniaze potrebné na pokrytie bežných mesačných nákladov. Zvyšok je dobré uložiť na vhodný sporiaci produkt. Z voľných financií určených na sporenie sa odporúča vložiť do dlhodobého sporenia približne 30 %, napríklad v podobe investovania,“ radí banková hovorkyňa.

Z údajov NBS ďalej vyplýva, že na termínovaných vkladoch a vkladných knižkách majú Slováci odložených len niečo cez 20 % z celkového objemu financií, ktoré majú uložené v bankách. Jedným z dôvodov boli dlhodobo nízke úrokové sadzby na týchto typoch produktov. Tie však v poslednom období postupne rastú.