Zdroj: Freepik

V Európskej únii hrajú kľúčovú úlohu Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky jednotlivých členských štátov. Spoločným úsilím sa snažia dosiahnuť ekonomickú stabilitu a harmonizovaný finančný systém, pričom jedna aj druhá strana majú jasne dané práva a povinnosti, ktoré spadajú pod ich správu.

Čo je centrálna banka?

Najprv si vysvetlime, čo je to centrálna banka. Vo všeobecnosti je definovaná ako nezávislý orgán, ktorý má kontrolu nad peniazmi, menovou politikou a dostupnosťou úverov v danej krajine. Hrá kľúčovú úlohu v riadení monetárnej politiky a jej základnými cieľmi sú udržiavanie cenovej stability, monitorovanie trhu a ochrana hospodárskej stability.

Centrálna banka nie je komerčná banka. Od bežných bánk sa líši v mnohých ohľadoch. Napríklad súkromná osoba si v nej nemôže otvoriť účet ani požiadať o úver. Dôležité je si tiež uvedomiť, že je verejným subjektom, a preto jej účelom nie je tvorba zisku. V rámci ekonomiky má právny monopol, pretože ako jediná inštitúcia má právo vydávať bankovky a raziť mince.

Centrálne banky tiež zabezpečujú plynulé fungovanie platobných systémov pre komerčné banky a spravujú devízové rezervy štátu. Ich zodpovednosť je aj ochrana finančného systému, ktorá zahŕňa monitorovanie a riadenie jeho rizík a vykonávanie dohľadu nad finančným trhom.

Banka bánk 

Vo väčšine svetových ekonomík platí, že každá komerčná banka, ktorá chce pôsobiť na danom trhu, musí mať v príslušnej centrálnej banke otvorený účet. Ten sa najčastejšie používa, keď si chce komerčná banka požičať peniaze. Práve kvôli tomu sa centrálna banka niekedy prezýva aj banka bánk.

Komerčné banky si však od nej môžu požičiavať peniaze spravidla len na pokrytie svojich krátkodobých potrieb. Za tento úver musia zložiť zábezpeku – väčšinou v podobe cenných papierov – ktoré sú zárukou splatenia úveru.

Zostatky na účtoch v centrálnej banke sa využívajú aj na vyrovnanie dlhov medzi bankami. Okrem toho na účte v centrálnej banke musia komerčné banky držať aj takzvané povinné minimálne rezervy (PMR). Tie slúžia na ochranu veriteľov a ako tlmič pre prípad, ak by sa príliš veľa zákazníkov banky rozhodlo vybrať svoje vklady. V Európskej únii sú v súčasnosti PMR stanovené vo výške 1 % z celkovej hodnoty všetkých vkladov danej banky.

Ako to funguje v Európe

Európska únia predstavuje z pohľadu centrálneho bankovníctva unikátny systém. Jeho hlavnými subjektmi sú Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky jednotlivých štátov EÚ. ECB je centrálnou bankou pre eurozónu, ktorá zahŕňa 20 z 27 členských krajín Európskej únie platiacich eurom. Okrem toho v EÚ existuje aj Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) zahŕňajúci ECB a národné centrálne banky všetkých členských štátov EÚ vrátane tých, ktoré euro neprijali.

ECB vznikla v roku 1998 a sídli vo Frankfurte nad Mohanom. Jej právnym základom je Amsterdamská zmluva, ktorá zmenila a doplnila Zmluvu o Európskej únii. ECB zohráva kľúčovú úlohu v riadení menovej politiky v eurozóne. Banka sa v spolupráci s NCB snaží dosiahnuť ekonomickú stabilitu a harmonizovaný finančný systém.

Na dosahovanie týchto cieľov používa viaceré nástroje, akými sú napríklad úrokové sadzby, nákupy a predaje cenných papierov, regulačné opatrenia a iné. V praxi to znamená, že ECB v rámci eurozóny stanovuje prostredníctvom týchto nástrojov dlhodobé a krátkodobé ciele a Národná banka Slovenska (NBS) má na starosti plnenie týchto cieľov na Slovensku.

NBS je podobne ako centrálne banky ostatných štátov členom hlavného riadiaceho orgánu ECB – Rady guvernérov. Prostredníctvom neho guvernéri hlasujú o budúcnosti menovej politiky. Rozhodnutia rady sa podrobne zdôvodňujú na tlačovej konferencii, ktorá sa koná každých šesť týždňov. Svoje špecifické postavenie má ešte aj prezident ECB, ktorý vystupuje ako hlavný reprezentant ECB. Tento post od roku 2019 patrí Christine Lagardovej.

Cena peňazí

Ako sme si povedali na začiatku, jeden z hlavných cieľov centrálnych bánk je udržiavanie cenovej stability, čo znamená dosiahnutie nízkej a stabilnej inflácie. Toto je aj mandátom ECB, ktorý stanovuje, že „hlavným cieľom ECB je udržiavanie inflácie pod alebo blízko úrovni 2 %“. Nízka inflácia podporuje dôveru spotrebiteľov a podnikateľov, zvyšuje kúpnu silu meny a udržiava ekonomickú stabilitu. Ako môže centrálna banka znížiť infláciu?  

Prostredníctvom azda najdôležitejšieho nástroja, ktorý má vo svojich rukách – výškou úrokových sadzieb. Medzi infláciou a úrokovými sadzbami existuje inverzný vzťah. Ak je teda potrebné infláciu znížiť, centrálna banka zvýši svoje úrokové sadzby, čím znižuje objem úverov a pôžičiek na trhu, pretože sú drahšie. Naopak, ak je v prípade krízy potrebné ekonomiku naštartovať, centrálna banka zníži úrokové sadzby, čím sa úvery a pôžičky stanú dostupnejšími. Centrálna banka týmto spôsobom ovplyvňuje tok peňazí a úverov v ekonomike a v skutočnosti stanovuje „cenu peňazí“.

Udalosti posledných rokov sú dobrým príkladom tohto inverzného vzťahu a ECB siahla na úrokové sadzby nejedenkrát. Po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 znížila ECB všetky kľúčové úrokové sadzby blízko k nule. Postupne ich začala v roku 2010 zvyšovať a dlhé roky sa držali na úrovni 2 až 3 %.

V roku 2019 však prepukla koronakríza a ECB bola opäť nútená znížiť sadzby na nulu. S postupným oživovaním ekonomiky prišla vysoká inflácia, ktorá ku koncu roku 2022 dosahovala v rámci EÚ v priemere cez 11 %. ECB tak začala so sériou zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré postupne navýšila desaťkrát po sebe, naposledy v septembri tohto roka. Z grafu môžeme pekne vidieť, ako na toto zvyšovanie zareagovala inflácia, ktorá v novembri tohto roka klesla na 3,6 %.