Foto: Freepik

Novinky v zákone o PZP

Od 1. augusta tohto roka vstúpili do platnosti viaceré zmeny v povinnom zmluvnom poistení. Jednou z najvýraznejších, a to v prospech poistných klientov, je zjednotenie mechanizmu určenia výšky spôsobenej škody.

Zjednotenie mechanizmu určenia výšky spôsobenej škody znamená, že všetky poisťovne sa musia pri jej určovaní riadiť vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR, a nie vlastnými internými pravidlami, ako to robili doteraz.

„To často viedlo až k súdnym sporom, pri ktorých súdy rozhodovali práve podľa tejto vyhlášky,“ vysvetľuje odborný garant pre neživotné poistenie spoločnosti UNIVERSAL maklérsky dom Pavol Michalec.

Viacero pozitív pre klientov

Ďalšou výraznou pozitívnou zmenou je prístup k sankciám za neskoré nahlásenie vzniknutej škody. „V prípade objektívnych príčin, ako sú liečenie zranenia po nehode, pobyt v nemocnici a podobne, už poisťovne nebudú môcť regresovať klienta. Aj v ostatných prípadoch sú touto novelou určené hranice 30-, max. 50-percentného regresu. Táto hranica sa však netýka závažného porušenia pravidiel cestnej premávky, ako je napríklad jazda pod vplyvom návykových látok. Tam je regres stále vo výške 100 %,“ upozorňuje odborník.  

Novela má aj ďalšie prínosy pre určité skupiny občanov. Napríklad pri presťahovaní sa do iného členského štátu Európskej únie si môže klient uplatniť bonus za bezškodový priebeh v novom bydlisku na základe jednotného dokladu o bezškodovom priebehu akceptovaného všetkými štátmi EÚ. Novela tiež zavádza nový, lepší systém výmeny informácií v rámci EÚ, ktorý pomôže pri riešení medzinárodných poistných udalostí a zníži súčasnú byrokratickú záťaž pre škodcov aj poškodených.

Elektrokolobežky a segway po novom

Majitelia elektrokolobežiek či segway s konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 kilometrov za hodinu, prípadne tieto vozidlá ťažšie ako 25 kilogramov s konštrukčnou rýchlosťou nad 14 kilometrov za hodinu, sa však musia pripraviť na nové povinnosti. Novela zavádza povinnosť poistiť si svoju zodpovednosť za prípadné možné škody spôsobené prevádzkou svojho vozidla.

„Tu sa očakávajú problémy pri šetrení škodových udalostí, pretože mnoho z týchto vozidiel nemá nielen registráciu, ale dokonca ani žiadne označenie, ako je napríklad VIN vozidla. Bude tak veľmi ťažké identifikovať vozidlo, ktoré spôsobilo škodu. Aj preto toto poistenie neponúkajú všetky poisťovne,“ upozorňuje P. Michalec.

Nepoisteným držiteľom dokonca hrozia vyššie pokuty za nesplnenie povinnosti uzatvoriť PZP. Tie sa zvyšujú zo 16 až 3 300 eur na 50 až 5-tisíc eur. „Základnou zmenou je však výška limitov plnenia, ktoré narástli z 5,24 milióna eur na 6,45 milióna eur pri škodách na živote a zdraví a z 1,05 milióna eur na 1,3 milióna eur pri škodách na majetku, strate zisku a nákladoch právneho zastúpenia,“ dodáva odborník.

Na hriešnikov je zákon stále prikrátky

Podľa jeho slov je tiež problémom, že do novely zákona sa nepodarilo zapracovať dôležité pripomienky odborných organizácií. „Ide najmä o nefunkčnosť sankcionovania za nesplnenie si povinnosti uzatvoriť PZP. Okresné úrady v roku 2023 udelili pokuty len za približne 2 % z celkového počtu nepoistených vozidiel. Vinou tohto prístupu štátnych orgánov nám neustále narastá počet nepoistených vozidiel, ktorých je v súčasnosti už približne 320-tisíc,“ zdôrazňuje odborník.

Ako uvádza ďalej, Slovenská kancelária poisťovateľov síce pripravila návrh riešenia na výrazné zníženie počtu nepoistených vozidiel – ich označením v evidencii vozidiel a následným vyradením z cestnej premávky. No ani tento návrh sa napokon do zákona nepodarilo presadiť.